Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska (34 085 m / -451 m)

o "spojení" Brewerovej jaskyne a Muchimuku

O fyzickom, teoretickom a genetickom poprepájaní jaskýň poobjavovaných na planine Churí-tepui

Branislav Šmída

 

Nami poobjavovaé jaskyne na planine Churí-tepui vo Venezuele sú súčasťou jedného, bez pochýb geneticky spoločného jaskynného supersystému, dlhého = 28,5 km.

 

Medzi niektorými existuje fyzické prepojenie - medzi inými nie - a zrejme (pre závaly) ani nebude možné. Takto SÚ napríklad spojené jaskyne Cueva Colibri s jaskyňou Cueva Muchimuk, a to obrovitou priepastnou depresiou (kolapsom), obrázky z interiéru ktorej si môžete pozrieť napríklad v článku tu (obr. v poradí č. 1, 4 a 5). Z južných chodieb Colibri sa tu dá, vcelku pohodlne, pralesom, prejsť zrúteným kolapsom (čo je vlastne z veľkej časti prevalený plafón pôvodnej jaskyne) z jednej strany na druhú do severných chodieb Muchimuku - a presne touto cestou, vyjdúc z Colibri, sme vstupy do neskoršieho Muchimuku v máji 2009 aj objavili (Šmída, Griflík).

Brewerova jaskyňa a severnejší Muchimuk sú však - oddelené - obrovským závalom. Fyzicky prejsť z jednej jaskyne do druhej sa podnes závalmi NIKOMU prejsť nepodarilo - hoci koncové časti oboch jaskýň (spoľalivo a precízne zameraných) sú voči sebe, možno už len pár desiatok metrov (?) alebo dokonca ešte menej (!) vzdialené. Prejsť z Brewerovej jaskyne severným smerom vo finálnom závale jej koncovej chodby zvanej Galería Adina sme sa samozrejme pokúšali už počas našej prvoobjavnej akcie v roku 2004. A potom ešte niekoľko razy: 2005, 2007 aj v januári 2009. Jednoducho: v závale niet pre človeka priechodnej cesty (aj keď by sme si ako želali iný stav), hoci v ňom na niekoľkých miestach cítiť prievany. V závale sme sa pokúšali na zopár miestach aj pokopať, odvaľovať bloky (kde sa to dalo), ale prevažne to nešlo - miestne obrovské bloky majú objemy i desiatky kubíkov (!) a naukladané sú na seba navyše tak špecificky (zapadajú plocho a na dlhých úsekoch, metre až desiatky m?), že nejdú samozrejme vôbec rozoberať a prevažne tu tiež hrozí akútne nebezpečie zavalenia. Nepoznáme tu zatiaľ ani jednu, žiadnu krkolomnejšiu preliezačku (plazivku), ktorou by sa dalo prejsť z jednej strany na druhú.

Čiže informácie o fyzickom prejdení niekoho z Brewerovej jaskyne do Muchimuku (alebo opačne), s ktorými občas "ktosi" vyšiel na svetlo sveta - sú len fámou.

Túžba nie je to samé, čo realita.

Samozrejme, že "jedným vrzom" kompletne priechodný podzemný traverz celým systémom od portálu Brewerovej jaskyne až po najsevernejšie východy jaskyne Cueva Colibri v severnej rampe plató Churí, by bol úžasnou vecou... Rovnako by sme si ho priali, bolo by to fantastické, ho aj absolvovať. Avšak príroda to (zatiaľ) neumožňuje.

Vlastne preto sme v roku 2009 podnikli 2 výpravy do severných častí planiny: genetické pokračovanie Brewerovej jaskyne sa dalo za závalmi tušiť - a aj sme ho našli - len z úplne opačnej strany.

Rovnako precízne sme sa pri mapovaní v máji 2009 pokúšali prejsť južnými závalmi z koncového Muchimuku (Playa de Denisa, pozri na mape na konci iného článku, tu). Či už obliezajúc svedomito vyššie perifériu závalu vo finálnom dóme, alebo nižšie pod ním prepchávajúc sa (doslova: balvanitými plazivkami a preliezačkami!) popri vode. Času sme vtedy relatívne mali, takže potenciálne priechodné miesto by nám len tak ľahko neuniklo pozornosti.

A ako sú, obe jaskyne, relatívne veľmi-veľmi blizučko, sme zistili až doma - po vynesení polygónových ťahov.

Čiže: ak chce dnes niekto podnikať bádateľsky a vedecky v južnej polovici genetického systému, v Cueva Charles Brewer - musí nutne pristáť helikoptérou v jej vstupnom portáli alebo nad ním - a ak v severnom systéme Muchimuk-Colibri, tam sa musí dostať inými dvomi cestami: A/ zo severných hrán planiny Churí (ľahšie, vnútorným priestupom jaskyňou Colibri), B/ zvrchu od kolapsu medzi Colibri a Muchimukom; ťažšie, vyložene len pre silné tropicko-džungloidné nátury. :-)

Cueva Charles Brewer JE spoľahlivo spojená (aj fyzicky) s vedľajšou jaskyňou Cueva del Diablo, ktorú sme objavili, prebádali a zmapovali v roku 2005 (Šmída, Griflík, Barabáš, Kapucian). V Cueva del Diablo sme už vtedy na jej južnom konci evidovali, nad jej koncovým južným prahom dovnutra prenikajúce denné svetlo z dvoch veľkých otvorov - len sme sa nimi nevedeli ešte zospodu vyškriabať. Potom až v roku 2009, skúmajúc v slovensko-chorvátskej partii (Šmída, Bakšićovci, Kapucian, Stankovič, Vlček, Guľa...) pedantnejšie periférie veľkého oválneho kolapsu, "povrchovo" kdesi NAD-ZA záverom Gran Galería de los Guácharos v Brewerovej jaskyni - sme odtiaľto našli "priestup" do Cueva del Diablo (na severe depresie) - presne tými otvormi a prahmi, ktoré sme evidovali už v 2005om vo dvojke Šmída a Griflík. A Erik Kapucian našiel akousi rohovou (závalovou) priepastnou škárou (na lano), z totožnej depresie priechod do Gran Galéria de los Guácharos... Čiže fyzicky tým pádom prepojený systém Cueva Charles Brewer-del Diablo, má = 7,3 km.

Ku tomuto podystému sa potom DÁ, pri určitom ponímaní, priradiť ešte aj v roku 2009 nami prebádaná Cueva Zuna (2,5 km), pretože jej kolaps s dvomi otvormi do jaskyne (južný plus severný) je napojený na tiahly kaňon-grietu - ktorá je zas prepojená na kolaps s južnými otvormi do Cueva del Diablo a šachtou do Gran Galería de los Guácharos v Brewerovej jaskyni. Avšak túto trasu nik zatiaľ nezdolal... Načo by to aj robil, popri kaňone od kolapsu s "Diablovou jaskyňou" sa dá ku tomu pri kolapse s Cuevou Zuna, urobiť vcelku príjemná a pohodlná povrchová túra - a nie sa "drať" hroznou džungľou a balvaniskami dolu v griete. Na "spojenie" kaňonom týchto troch jaskýň sa dá teda pozerať pohodlne zvrchu... :-)

Napríklad NIE SÚ spojené jaskyňa Colibri so západnejšie situovanou jaskyňou Cueva Eladio. Hoci zvnútra Colibri sme naozaj poctivo vymapovávali niektoré západné plazivky prvej z menovaných lokalít - všetky končia zanesením pieskom alebo neprekonateľným znížením-zúžením profilu. (A z Eládia na východ smerom ku Kolibríku žiadna odbočka nesmeruje.)

Rovnako NIE SÚ fyzicky prepojené ani českými jaskyniarmi objavená jaskyňa Cueva Araňa (2,5 km) s jaskyňou Eladio - z Eládia sme sa pokúšali prejsť do Araňky v máji 2009, ale v Eládiu sú na koncoch len nepriechodné závaly alebo pieskom zatemované plazivky. Pri istom uhle pohľadu (ako uvádzame vyššie genetický závalový prepoj medzi Brewerovou j. a Muchimukom), je ich samozrejme možné považovať za spoločný genetický systém.

Čiže v sumáre: 5 jaskýň (menovite Cueva Charles Brewer, del Diablo, Muchimuk, Colibri a Zuna), JE možné považovať za spoločný jaskynný systém, dlhý = 17,8 km = a DÁ sa teda považovať za NAJDLHŠÍ NA SVETE v danej kategórii (kvarcitové, či pieskovcové jaskyne). Používajú sa preň publikované názvy Sistema Churí-tepui, Sistema Charles Brewer a na tomto mieste už len doplníme, že pôvodne sa celý systém mal volať ako - Sistema Muchimuk. O takomto (malebnom) názve pre potenciálny spoločný systém sme sa rozprávali (potenciálne) pred i (na víne v reštike) po ukončení akcie v máji 2009 a pod daným názvom tiež vyšli o systéme prvé správy na nete (http://de.wikipedia.org/wiki/Muchimuk-Hohlensystem) či aj mapa-kompilát, ktorej autor si naše mapy jaskýň "len požičal" :-) a ktorá vyšla v českom zborníku Speleofórum (Audy, 2010).

Záver: v týme venezuelských, slovenských, českých a chorvátskych jaskyniarov sme objavili a zmapovali doteraz na troch stolových horách (Churí-tepui, Roraima a Kukenan) celkovo 44 km jaskynných priestorov a 2. najdlhšou jaskyňou tu je nami v rokoch 2002, 2003, 2005, 2007 a 2009 objavovaná a dokumentovaná Cueva Ojos de Cristal (na Roraime), s dĺžkou 16,1 km. Rozsiahlu jaskyňu však nedávno objavili a preskúmali, na inej hore (Auyantepui), tiež kolegovia talianski jaskyniari, ich Imawarí Yeuta má rozsah 15,4 km.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

Kratučký úvahovo-exaktný príspevok, o zaujímavej problematike poprepájaní jaskýň v masíve Churí-tepui, sme publikovali svojho času tiež v našom Spravodaji SSS č. 1 / 2010 (nižšie si môžete zalistovať v jeho origináli); sú v ňom dobré mapy-prehľadovky. (Rovnaké mapy si môžete ešte lepšie prehliadnuť tiež tu.) 

spoj1

 

spoj76

 

spoj77

 

 

spoj78

 

 

spoj79

 

 

spoj81

 

 

spoj82

Prihlásenie