Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska (34 085 m / -451 m)

KNIHA Venezuelan tepuis - their caves and biota (2012)

Popri objavovaní a základnom prieskume (mapovaní a fotodokumentácii) rozsiahlych kvarcitových jaskýň na stolových horách Chimantá, Roraima a Kukenan vo Venezuele sme v ich podzemí (aj na povrchu) realizovali v priebehu rokov v širšom kolektíve vedcov z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a ďalších prizvaných špecialistov (15 ľudí, aj zo zahraničia) širokospektrálne poňatý či multidisciplinárny vedecký výskum (geológia, geomorfológia, hydrogeochémia a klimatológia, mineralógia, zoológia, biospeleotémy). Pretavením tohto výskumu do zhutnenej podoby je naša rozsiahla odborná monografia (168 strán, A4), kniha: VENEZUELAN TEPUIS - THEIR CAVES AND BIOTA (2012). Kniha fyzicky vyšla vlani na jar, v rámci recenzovanej edície Acta Geologica Slovaca, je v angličtine a nachádzajú sa v mnohé úplne nové poznatky o genéze venezuelských kvarcitových jaskýň, hypotézy o ich vzniku, rozbory a analýzy unikátnych "živých" speleotém, popisy nových druhov živočíchov žijúcich v podzemí, ako aj endemitov na povrchu hôr (hady, žaby, ulitníky, cvrčky, podenky atď.) a tiež precízne vypracovaná chronológia našich jaskyniarskych výskumov (2002 - 2009). (Zoznam jej autorov a ich krátke CV sa nachádza v publikácii úplne vzadu na str. 167-168.) Kniha je prešpikovaná množstvom schém, grafov a zatiaľ nikde inde nepublikovaných fotografií. Nech sa páči, nahliadnite do nej a naštudujte si z nej, čo-to čo by vás zaujímalo, o tomto pozoruhodnom "Stratenom svete" (elektronická verzia knihy, PDF).

 

citácia:

Aubrecht, R., Barrio-Amoros, C., Breure, A., Brewer-Carías, Ch., Derka, T., Fuentes-Ramos, O.A., Gregor, M., Kodada, J., Kováčik, Ľ., Lánczos, T., Lee, N.M., Liščák, P., Schlogl, J., Šmída, B. & Vlček, L., 2012: Venezuelan tepuis – their caves and biota. Acta Geologica Slovaca (Bratislava), ISBN 978-80-223-3349-8, 1 - 168.

 

pripájame pár obrázkov na ilustráciu

1 partia expe

Vedecko-jaskyniarský tím našej úspešnej výpravy na masíve Churí v januári 2009 (objavili sme jaskyne Colibri a Zuna, výrazne predĺžili Julianu atď.). Zľava stojaci: Roman Aubrecht, Darko Bakšić, Ana Bakšić, Tomáš Lánczos, Branislav Šmída, Lukáš Vlček, v strede sediaci, zľava: Erik Kapucian, Ján Schlogl, Tomáš Derka, vpredu sediaci, zľava: Viliam Guľa, Jaroslav Stankovič a Javier Mesa.

 

1 zoolog Derka

Zoológ Tomáš Derka odoberá na umelé svetlo a bielu plastickú plachtu (je ňou v tomto prípade mapa jaskyne, obrátená naruby) nočný hmyz pre vchodom do Brewerovej jaskyne. Tomáš sa na našich výpravách venoval najmä akvatickej faune, podnes objavil z oblasti stolových hôr už niekoľko nových druhov podeniek (Ephemeroptera). Foto: B. Šmída.

 

jaster R

Po tepuy samozrejme pobehuje fúra endemických jašterov a plazí sa aj celkom slušné množstvo hadov - avšak nie sú to, zatiaľ? ;-) žiadne veľké dinosaury alebo vtákojaštery ako zo známeho dobrodružného románu A. C. Doyla: The Lost World (1912) - skôr malé britké jašteričky, ktoré v okamihu zalezú pred vami, vyplašné z neočakávaného stretnutia, pod vodnú hladinu (!) najbližšej mláčky, alebo nenápadné hadíky (do 50 či 60 cm) - o ktorých spôsobe života a samozrejme aj potenciálnej jedovatosti, sa vie zatiaľ len veľmi, veľmi málo... Vyskytuje sa tu aj množstvo neznámych druhov žiab. Skupinke plazov a obojživelníkov sa počas našich expedícií na stolovkách venoval s veľkým nadšením známy venezuelský herpetológ Cesar Barrio. Foto: B. Šmída. 

 

cesra jaster

Cesar priamo v akcii: ako vynikajúci znalec prírody sa s nami stavil, že škorpión veselo pobehujúci po jeho tvári, ho do nosa určite neuštipne... :-) Foto: B. Šmída.

 

 1 alienulus

Nový, slepý druh troglobiontného hmyzu z tepujských jaskýň, na ktorého exaktnej determinácii práve pracujeme. Dali sme mu predbežné meno: Alienulus pygmaeus. Čiže: Pygmejský Votrelček. :-) Foto: J. Grego.

 

brano pri odbere

Braňo Šmída odoberá vzorku "živej" biospeleotémy v Cueva Colibri. Rúško na jeho tvári je potrebné, rovnako ako pred odobratím nad ohňom zapaľovača opálený (sterilizovaný) skalpel, aby nedošlo ku kontaminácii vzorky cudzorodými baktériami. Odoberali sme ako do alkoholu, tak na konzervačné médium, ale aj na sucho. Foto: M. Griflík.

 

1 mucha

O tak spektakulárnych speleotémach tepujských jaskýň, ako napr. Champignones (šampiňóny), sa môžete dočítať množstvo poznatkov v našej knihe z pera známeho slovenského algológa, doktora Ľubomíra Kováčika z Katedry botaniky Príf UK v Bratislave. Vzorky skúmala a skúma ďalej tiež tiež mníchovská mikrobiologička Natushka Lee. Foto: B. Šmída. (V žltom krúžku, ako merítko je na biospeleotéme - mucha.)

 

mikroorgani

Mikrofoto z elektrónového mikroskopu: Champignones a im podobné biospeleotémy z tepujských jaskýň budujú tiež silicifikované rúrky po živých organizmoch. Foto: R. Aubrecht.

 

sanjuan

V niektorých tepujských jaskyniach sme našli (zvyčajne na dlážkach) tiež pozoruhodné "kôpky", konzistencie akoby vlhkej vaty či svetlobieleho vtáčieho páperia... Mineralóg Miloš Gregor túto hmotu identifikoval ako veľmi vzácny minerál - sanjuanit. Drobné ložiská tejto kuriozity sú v tepujských jaskyniach len 4. nálezom tohto minerálu na Zemi doteraz vôbec (!) avšak na iných lokalitách sa sanjuanitová mineralizácia vyvíja za úplne odlišných podmienok. Foto: B. Šmída.

 

schloglo

Paleontológ a geológ Janko Schlogl pri odbere biospeleotémy v jaskyni Cueva Caňon Verde (Zelený kaňon). Foto: B. Šmída.

 

geochemia

Náš geochemik Tomáš Lánczos pri meraní elektrokonduktivity toku vo vstupných partiách jaskyni Cueva Juliana. Foto: B. Šmída.

 

siničné

Na tejto "sintrovej" hrádzke by za normálnych okolností nebolo nič príliš výnimočné... ak by nepochádzala z hlbokého podzemia tepujských jaskýň, kam neprenikne už žiaden lúč svetla. Veľké množstvo speleotém a im podobných formácií tu budujú sinice a baktérie - niekedy na princípe travertinizácie. Foto: B. Šmída.

Prihlásenie