Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska

Sirena 2014 vs 2004

V lete v auguste 2014 sa mi počas traverzu Balkánom podarilo popri inom opäť na pár dní zavítať aj do Severného Velebitu (Chorvátsko). Nastupujúca generácia "Velebitašov" z univerzitného klubu v Zagrebe tu vybudovala v oblasti Rožanski kukovi, neďaleko nám z takmer už dávnej minulosti známej kóty Crikvena (1644 m n. m.), teda pomerne hlboko v masíve a dosť ďaleko aj od civilizácie či najbližšej cesty (asi 1,5 hodiny) vysunutý prieskumnícky kemp, z ktorého hviezdicovito bádali okolité už známe priepasti, a vyhľadávali nové, pretože toto územie nie je určite ani zďaleka ešte dobre pochodené. Vďaka pozivu šéfa a hlavného koordinátora ich akcie, Andriju Perušića, som sa tak mohol znovu pozrieť do starých dobrých známych miest, a s ďalším, mimoriadne nadaným a pre jaskyniarstvo tak nadšeným lídrom ich expedície, dnes študentom no v budúcnosti právnikom Markom Rakovacom, sme čo-to pobudli aj v divokom rozokladnom teréne. Mladí prieskumníci aj prieskumníčky sa veľmi čulo zaujímali o lokality, v ktorých sme minulosti intenzívne pôsobili alebo ktoré početné v teréne Severného Velebitu poznáme. Nečudo, veď viaceré lokality, ktoré sme tu od roku 1990 postupne poobjavovali, pustili napokon do obrovských hĺbok a Chorváti vedia, že na viac ako kvalitné lokality tu máme dobrý nos. :) A tak v ich bejskempe som musel odpovedať na početné všetečné a veľmi konkrétne otázky, kde je tá-ktorá jaskyňa či vchod, ako sa k nej čo najúspornejšie priblížiť, kde vanú prievany a koľko by tam stálo aktivity prekonať úžinu, kde by mohli byť v už známych priepastiach ešte nejaké okná, na čo si myslím že by sa mohli v budúcnosti sústrediť... Zodpovedal som im všetko a do podrobna rád, boli veľmi otvorení, priateľskí a hneď sme si rozumeli. S mojím už rovesníkom, Daliborom Paarom, ktorý sa ako fyzik špecialzuje na speleoklimatológiu, sme sa boli pozrieť aj v obrovskom kolapse priepasti Varnjača (niečo na spôsob Macochy), ktorú sme tu prebádali v roku 1995 do hĺbky -120 m, ale Dušan Kotlarčík tu vtedy zaregistroval v dnovom firnovom splaze rúrovité vytopenia a v jednej drobnej postrannej jaskynke sme zas evidovali citeľný prievan. Okraje priepasti sú na miestne pomery relatívne dosť vysoko, určite dobrých 150 m vyššie, než vchod viac než 1400 m hlbokej Lukinej jamy, a vieme už, že zaľadnené lokality sa oplatí rokmi opätovne rekognoskovať. Dalibor, ktorému som počas akcie ukázal tiež jeden nami nikdy nepozretý, azda priepasťovitý vchod v extrémnejšom stenovom teréne nad Varnjačou, sa do tejto "megadoliny" spustil aj s tromi či štyrmi jaskyniarkami, ktoré to niektoré zároveň využili ako vhodný lezecký výcvik. Avšak ľadová zátka je na dne priepasti naďalej nepriechodná. No, uvidí sa povedzme zas o nejakých 10 rôčkov...

Významným počinom tejto expedície sa však stalo nájdenie ďalšieho pokračovania a prehĺbenie priepasti Sirena. Kto sa tu od nás zo Slovenska živšie zaujímal o naše nie tak dávne expedičné pôsobenie vo Velebite, vie, že vchod do Sireny sme objavili ešte v roku 2001 a potom ju preskúmali v šestici SK-CZ počas nádherne zimnej týždňovej výpravy v januári 2004 (viď príspevok) do hĺbky -281 m. V tejto priepasti sme prieskum úplne neuzavreli, stále ešte tu zostávala vtedy z posledného dňa akcie E. Kapucianom registrovaná úžina s mocným prievanom, v bočnom oknovitom výbežku, do ktorého špeciálnym spôsobom, za pomoci kosodrevinovej kotvičky, vtedy zakyvadloval v strede obrovskej šachty James Bond (P120), avšak na technickejšie prekonanie zúženia meandru sme vtedy už nemali nazvyš ani čas, ani potrebné prostriedky a energiu. Sirena ale neupadla do zabudnutia a na výprave v roku 2010 sme vo Velebite už kamarátom Chorvátom konečne prezradili, kde presne sa nachádza jej vchod a čo by v nej bolo zaujímavé ešte prebádať.

Vlani, letom 2013 teda kolegovci z Chorvátska v priepasti zabrali a výsledkom bolo nielen nájdenie vertikálneho pokračovania v spomenutej úžine (125 m hlboká šachta Goldfinger), ale aj objavenie iného pokračovania a na miestach, kde by sme to asi ani nepredpokladali. Na našej pôvodnej mape Sireny (obr. nižšie) je evidentné, že stred šachty James Bond "preráža" z jedného boku na opačný akoby strmý velikánsky tunel, zrejme pôvodná paleosifonálna (?) zvodeň rozmerného materského závrtu so Sirenou (priemer skalnatého lievika je asi 200 m, hĺbka do 100 m, miestami kolmé steny). Spomínam si ešte, že keď som sa v januári 2004 počas jednej akcie v podzemí Sireny hompáľal zavesený na lane, nasvecujúc monštróznu scenériu James Bonda zvrchu dolu fotiacemu Audymu, doboku a dohora bolo vidno značnú "tmu" :) ale tento smer nás príliš nezaujímal. Zavrhli sme ho, keďže tu bol úsudok že to pôjde len a len do vrchu.

A naozaj! Chorvátski jaskyniari tu nastúpali strmo do vrchu, pomaly do komínov (!) avšak... zrazu sa odtiaľto jaskyňa spustila prudko dolu. Nasledovala studňa Octopussy (P73), pod ňou ešte rozmernejšia Moneypenny (P106), potom nasleduje Golden Eye (75 m hlboká) a Sirena tu predbežne končí šachtou Dr. No (P35) už v novej hĺbke -401 m!

Aktuálne je teda Sirena na 9. mieste v hĺbke medzi najhlbšími priepasťami v Severnom Velebite a na 21. v Chorvátsku. V čase písania týchto riadkov už mám od priateľa Marka jeho novú mapu prehĺbenej Sireny asi 2 mesiace, avšak dohodli sme sa, že ju nebudem ešte zverejňovať, pokiaľ nevyjde v ich domácom magazíne. No môžete si zatiaľ pozrieť aspoň pár pekných záberov z našej zimnej prvoexpedície do Sireny v roku 2004 a k tomu ešte niekoľko spoločenskejších foto z našej spoločnej akcie s Markom a jeho dievčatami "Velebitaškami" v teréne neďaleko Slovačky jamy, kde sme v neprehľadnom rozoklanisku hrán planiny opätovne lokalizovali priepasť Avatar (náš prieskum z roku 2010, hĺbka zostáva -195 m). Chorváti popri Sirene pobádali na tejto expedícii čosi nové napríklad aj vo vrchnejších etážach v na dohodenie kameňom vzdialenej Jame Velebita (-1026 m) s druhou najhlbšou priamou vertikálou sveta, no a ja som sa povenoval ešte dolu na Velikom Lubenovaci malému milému stretnutiu s priateľmi, speleológmi ešte z expedície v roku 1994 (známi jaskyniari Damir Lacković, Darko Troha, Čedo Josipović a viacerí ďalší), ktorí dolu v spodnom logore vytvárali mladi tam hore logistickú podporu a trávili tu spolu s rodinkami, mračnom štebotajúcich detí a manželkami príjemnú dovolenku priamo v Lone nádhernej a stále málo dotknutej krasovej prírody. Potom som sa presunul smer Bosna...

 

pit James Bond 1

Autor vyvesený na lane v šachte James Bond (P120), priepasť Sirena (-401 m). Foto: M. Audy, 2004.

 

sirene 2

Kde konkrétne postúpili do hĺbky v Sirene chorvátski jaskyniari. Podklad: naša prvoobjaviteľská mapa z expe 2004.

 

sirene 3

Braňo a Tri Grácie. :) Pri vstupe do Engleskej jamy (autor ju bádal v roku 2010 s tromi Poliakmi.) Medzi omladinou "Velebitašov" je stále veľa jaskyniarok-dievčat, v Chorvátsku je to stále trend, zatiaľ čo u nás žena bádajúca podzemie je vyslovenou výnimkou. Žeby to bolo náturou slovenských jaskyniarskych mládencov? :)

 

sirene 4

Na dne jame Varnjača (-120 m). Foto: D. Paar.

 

sirene 5

... a opačný pohľad, tamtiež. Foto: Anja Zmegac.

 

sirene ž

  Tanja ulazi u prvi otvor u ledu.

 

sirene 9

... i pogleda prema tada van.

 

sirene 7

Vysunutý logor omladiny chorvátskych speleológov. Foto: Šmída, 2014.

 

sirene 8

Ťahúni logora 2014, v strede Marko Rakovac, vpravo Andrija Perušić a vľavo chlapík neviem ako sa volal, ale bol mocný. :)

 

sirene 7

Ešte jeden vjú do vysunutého chorvátskeho logora: nesmela chýbať každodenná služba, ktorá navarila dobroty, ale ani gitara. Kočky na obrázku sú všetko vitálne, aktívne jaskyniarky! foto Šmída.

 

sirene 9

Táto fešná djevojka mi bola anjelom strážnym :) kým som bol voľačo málo pobádať a rekognoskovať v priepasti Marianna (s priamou vertikálou hlbokou P210 m). Ak si ešte spomínate, túto lokalitu sme prvoskúmali v 1995om a následne tu Ardovčania, bráchovci Kankulovci, Juraj a Milan, prekonali ťažkotechnicky skalný meander a dvojka Šmída-Kankula st. zostúpila obludnou šachtou na dno v hĺbke -250 m. Lokalita sa volá podľa dcéry známeho prešovského jaskyniara Janka Vykoupila. Foto: B. Šmída, 2014.

 

sirene 10

Zaspomínajme: mančaft ktorý objavoval Sirénu počas zimnej minivýpravy 2004. Hore zľava Kapucian, Ondruška, Ágh a Audy, dolu zľava čupiaci Griflík a Šmída.

 

sirene 11

Dá sa vytušiť, čo nás niekedy primälo, aby sme sa vybrali do Velebitu bádať v zimných pomeroch... Foto steny jedného z tunajších megazávrtov: B. Šmída.

 

sirene 13

Ulazné pomery vchodu do Sireny. Foto: M. Audy.

 

sirene 14

Vstupnými prielezmi Sireny dujú víchry... Fotografovaný na snímke je preto naobliekaný ako pampúch! Foto: M. Audy, fotený je autor tohto príspevku.

 

sirene 16

Za pomoci tejto kotvičky, vystrúhanej z kosodreviny, urobil Erik Kapucian v januári 2004 v James Bondovi v Sirene traverz. Pretože všetci sme sa v dni predtým už v Sirene prieskumne vystriedali a on v nej ešte nebol, vystal naň posledný deň a pôsobil v nej úplne sám! To už chce, istý morál.

 

sirene 17

V útulnom refúgiu chatky Rossijevo sklonište, priamo v srdci Rožanski kukovi. Zľava kuhajú Braňo, Erik a Jožo Ondruška.

 

sirene 18

A že vraj medvede v zime tuho spia! :)

 

sirene 20

Napokon ešte jeden lepší záber zo Sireny. Foto: M. Audy, v James Bondovi vyvesený v lane scenériu nasvetľuje B. Šmída. Obrázok sa vyskytol tiež na obálke niektorého zo starších Spravodajov.