Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska (34 085 m / -451 m)

S osobnosťami speleológie

 

S osobnosťami speleológie a vynikajúcimi jaskyniarmi

 

zapadoslovaci1

 Štyria vynikajúci západo-slovenskí jaskyniari a objavitelia.

Hore zľava: Ivan Demovič (Modrovská a Mačacia jaskyňa) a Bohuš Kortman (Četníkova svadba), dolu zľava: Braňo Šmída (Mesačný tieň, Slovačka jama vo Velebite, Cueva Muchimuk vo Venezuele) a Ľuboš Holík (jaskyňa Štefanová, Jaskyňa 27).

U Ivana Demoviča sa pracovne jaskyniarsky zaúčalo tiež (v jeho pôvodnej skupine OS Chtelnica) niekoľko z nás, ktorí sme neskôr vytvorili Speleoklub UK (Šmída, Kapucian, Ágh, Griflík, Maška a ďalší). Toto obdobie nás zásadne sformovalo, dodnes z neho vychádzame a radi naň spomíname. Nebolo vari lepšej praktickej jaskyniarskej školy!  

Foto z výstavy ku 25. výročiu objavenia Modrovskej jaskyne, Piešťany, september 2016.

 

 

s kankulovcami

Braňo s bratmi Jurajom a Milanom Kankulovcami. Ardovo marec 2015.

Ďuri Kankula bol zakladateľom a dlhoročným vedúcim Speleoklubu Badizer, pôsobiacom v južnom a juhozápadnom Slovenskom krase. Obaja bratia, výborní, tvrdí a ostrieľaní jaskyniari, sú okrem iného spoluobjaviteľmi rozsiahlej jaskyne Hučiaca vyvieračka (Zúgó) pod úpatím Plešivskej planiny a boli tiež priekopníkmi novej efektívnej metódy (tzv. pyropatrónov) na rozširovanie úžin v podzemí na Slovensku. Juraj sa popri podnikaní venoval úspešne napr. tiež vývoju a výrobe jaskyniarskeho výstroja (špeciálne topánky do náročných, studených a vlhkých vysokohorských jaskýň). Obaja bratia zostúpili v roku 1996 až na dno Slovačky jamy vo Velebite, 1000 metrový zostup, Juraj si ho ešte zopakoval potom znovu o dva roky, kedy sme priepasť vo štvorici Šmída, Griflík, Stankovič a J. Kankula prehĺbili vo vetve Šaleny meander, na dne obrovského dómu Pompeje na -1022 m. Obaja bratia sa zásadne podieľali tiež na "technickom prekonaní" úžin v ďalšej velebitskej priepasti Marianna (-250 m), kde Juraj so mnou výskumne zostúpil na dno jej gigantickej, 210 priamych metrov hlbokej záverovej studne. Zásadný podiel majú aj na objave dôležitého pokračovania Ardovskej jaskyne. Určite veľmi radi spomíname (spoločne s leopoldovskými jaskyniarmi) tiež na krásne a tak plnokrvné spoločensko-jaskyniarske akcie, ktoré Juraj s Milanom a ich partiou organizovali na ich základni.

Juraj už bohužiaľ na nás pozerá z nebíčka...

 

   

chimantiaci

Pätica objaviteľov obrovskej jaskyne Cueva Colibrí vo Venezuele (stolová hora Churí-tepui, masív Chimantá) v januári 2009.

Pri zaslúženom odpočinku po náročnej expedícii na pobreží Karibiku, zľava: Lukáš Vlček, Erik Kapucian, v strede vedúci Braňo Šmída, vedľa neho vynikajúci chorvátsky jaskyniar a známy záchranár Darko Bakšić a Jaro Stankovič.

 

 

 

s Gustom S

Braňo Šmída a Gusto Stibrányi.

(foto v Turni nad Bodvou, marec 2015)

Gustáva Stibrányiho, zakladateľa a tvorcu úspešnej firmy MEANDER, výrobcu obľúbeného jaskyniarskeho výstroja a pomôcok (vrchné kombinézy, podoveraly, izofólie, acetylénová lampa atď.), možno bezpochyby považovať zas za priekopníka metód prekonávania vertikálnych stupňov v jaskyniach tzv. jednolanovej techniky (Single Rope Technique, skr. SRT) na Slovensku. Gusto je tiež zakladateľom obľúbených Lezeckých dní, zorganizoval premostenie a prekonanie Zádielskeho kaňonu za pomoci lana (svojho času svetový rekord), na Slovensku je spoluobjaviteľom napr. Vápennej jaskyne pod Silickou planinou, založil tiež progresívnu jaskyniarsku skupinu OS J. Majku, pôsobil po dlhé roky ako inštruktor lanových techník pre požiarnikov, armádu i Políciu, testoval parametre lán, v osemdesiatych rokoch sa podieľal aktívne na množstve športových zostupov do hlbokých jaskýň a systémov (Provatina, Gouffre Jean-Bernard, Sima G.E.S.M.), je tiež spoluobjaviteľom hlbokej priepasti Vilimova jama (A-2) v chorvátskom pohorí Biokovo.

 

 

u Zdenka

Na stáži na terénnej základni vrchného vchodu Skalistého potoka.

Náš priateľ a mimoriadne skúsený slovenský jaskyniar-objaviteľ, docent RNDr. Zdenko Hochmuth, CSc., profesiou krasový geomorfológ, vedec a vysokoškolský pedagóg na Univerzite P.J.Šafárika v Košiciach, dvojnásobný predseda SSS, ktorý zmapoval a kartograficky neopakovateľne vykreslil niekoľko závažných slovenských jaskýň (jaskyňa Zlomísk, Liskovská jaskyňa, Moldavská jaskyňa a iné), bol popri Demovičovi a Stibrányim tretím naším tútorom a skvelým jaskyniarskym učiteľom. Osobne sme sa zblížili v roku 1993 na Speleodomci v Demänovskej doline počas jedného z jeho neopakovateľných a tak prakticky (v jaskyniach) vedených Mapovacích kurzov a poznáme sa vlastne už od roku 1991 kedy nás vyťahoval (zachraňoval) ako špičkový speleopotápač aj so svojimi kamarátmi (Viktor Ďurček, Šimkovič) po zatopení spoza sifónu Cerberus z jaskyne Javorinka. Často sa stretávame a sú to vždy zaujímavé a podnetné rozhovory: o objavovaní jaskýň, o ich mapovaní a pokecáme určite i čo-to o spolkoch čo sa u nás aktívne zaoberajú vápencovým podzemím. Zdeno sám je čiastočne škola Petra Hipmana, ale začal chodiť do jaskýň a aktívne ich skúmať (aj hneď mapovať!) už dávno predtým v okolí Ružomberka podobne ako my ako -násťročný. Zoskupil okolo seba partiu pôsobiacu aj vo vysokohorskom krase Červených vrchov. S Hipmanom (neskôr i sám) spoluorganizoval viaceré úspešné zostupy do hlbokých a veľkých jaskynných systémov Álp (Francúzsko, Rakúsko). Jeho najväčším objavom je mimoriadne geneticky zaujímavá jaskyňa Skalistý potok, ktorá je rozsahom dnes už viac ako 8 preskúmaných km najdlhšou široko ďaleko v celom Slovenskom krase - dlhšou ako Domica! čím Zdenko prekonal povesť už aj známeho objaviteľa Jána Majka. Skalistý potok je však ďaleko náročnejšou jaskyňou, objavovanou Zdenom a jeho kamarátmi proti prúdu cez množstvo sifónov, a po ich preplávaní ešte technickým lezením viac ako 300 metrov do plusu! Navyše, systém Skalistý potok naďalej pokračuje, Zdeno si vychoval vo vlastnej réžii viacero šikovnych mladších speleopotápačov (Hutňan, Kýška), rovnako aj vedcov (Petrvalská-Gessert, Šmída). Je tiež zakladateľom katedry Ústavu geografie UPJŠ.

Na snímke Zdenko Hochmuth spolu s oddaným dlhoročným priateľom jaskyniarom Mufim (Jozef Mikloš) a vedľa v okenici je vidno ruky aj ďalšieho ich parťáka tak zohratej trojky, Jožka Kovalika.

 

 

sdrDroppm 

S významným slovenským jaskynným mapérom Dr. Antonom Droppom, počas priateľského stretnutia po seminári 60. rokov SSS v L. Mikuláši.

Pán Droppa, autor neuveriteľného množstva publikovaných, cenných dokumentačných príspevkov o jaskyniach (skoro zo všetkých krasových celkov Slovenska!), ktoré dodnes často používame, bol ešte vo veku 90 rokov (!) na tejto konferencii usmievavý, čulý a prívetivý. Nečudo, počas toľkého dlhoročného pôsobenia v jaskyniach a vôbec v prírode, mohol nabrať skvelú kondíciu. Podnes banujem, že som sa ho neopýtal, či sleduje ešte aktívne, na zaslúženom dôchodku, aj nové významné objavy, či mapovanie jaskyniarov na Slovensku alebo či vedel o niektorých našich expedíciách v zahraničí...

Čest jeho pamiatke a zaslúžilej jaskyniarskej práci!

 

 

sGabimL

S Gabom Lešinským, počas príjemného stretnutia v Leopoldove, jar 2015.

Gabi je bezpochyby jaskyniarska osobnosť. Možno ani nebudem ďaleko od pravdy, ak napíšem, že na planinách Slovenského krasu už vykopal a vytiahol z podzemia na povrch viac kubíkov zeminy, skál, koreňov než možno Majko aj vrátane svojej profesionálnej partie... Tak vynikajúceho, do čírej podrobnosti znalca terénov a ich detailov krasových planín navôkol Rožňavy, sme tu myslím ešte nemali. S Gabim je čistá radosť, sa rozprávať o jaskyniach a ich prieskume! Možno až ďalšie generácie hlbšie porozumejú jeho niekoľkým zásadným príspevkom o krase (napr. o koreňoch stromov prežívajúcich na suchých planinách vďaka vlhkosti podzemných kavern, o iniciálnych depresiách, či o Hlbokom prvom vydýchnutí (aj nádychu?) napr. úplne novučičkej novoobjavenej priepasti). Ako zároveň profi múzejník Gabo skvele inventarizuje veškeré poznatky o jaskyniach (vrátane tých pár metrových, ktoré málokoho inak zaujímajú) do publikovaných sumárov, ktoré rovnako ocenia asi až ďalší. Je objaviteľom viacerých dôležitých jaskýň v Krase a verím že Boh sa na Gaba veľa a často pozerá a dopraje mu napokon za tie tisícky namáhavo vytiahnutých vedier z podzemia objav jedného zo Sŕdc planín. (Gabi tvrdí, že každá planina má v útrobách Srdce, ja si myslím že planina ako organizmus ich má niekoľko. Niektoré sú väčšie a zaujímavé sú rovnako ako tie Živé tie čo už nebijú: čiže fosílne jaskyne.) Keď Gabovi občas zavolám, v duchu kalkulujem že by to bola náhoda tak 1:100, že by akurát nebol v teréne, v jaskyni alebo pri nej, na vápenci alebo cestou akurát tam. Ešte sa mi nepodarilo ho telefonicky vymáknuť, že by bol práve kdesi inde než v KRASE! :-)

 

 

smilosom 

 S významným malokarpatským jaskyniarom a objaviteľom Milošom Hačom.

(V previse povedľa jaskyne Malá skala, masív Veterlín, Plavecký kras.)

S Milošom ma pojí dlhoročné, verné priateľstvo od momentu, kedy mi v roku 2001 prisúdil zmapovať ním práve čerstvo novoobjavenú, na pomery Malých Karpát významnú Hačovu jaskyňu. Ani sme o sebe za tie roky nevedeli (sme skoro rovesníci), že v okolitých kopcoch podnikáme nezávisle rozsiahle jaskyniarske prieskumy... podobne ako ja s partiou začínal tiež legendárnou plazivkovitou jaskyňou Malá skala. S Milošom sme si hneď a dokonale Padli do oka! Kopávali sme systematicky ako na úplnom dne Hačovej jaskyne, taktiež v Tmavej skale a otvárali tzv. Masné fleky; určite aj vďaka Milošovým dokonalým terénnym znalostiam je moja dizertačná práca o Plaveckom krase (2010) tak bohatá na údaje. Miloš v okolí svojho rodiska, čarovnej obce Buková, pozná vari každý kameň, každý chodníček, každý detail. Rád tvrdí že jednu poriadnu jaskyňu mu už Pán Boh objaviť doprial, tak už žiadnu inú predsa nájsť nemusí :-) a jaskyniarstvo nepotrebuje už vnímať ako spaľujúcu vášeň, ale len pre radosť, z ľudí a pobytu v prírode. Ale azda sa mi ho predsa ešte v budúcnosti podarí nahovoriť, aby sme čosi veľké spoločne otvorili... je to makač (!) ktorého sa z čelby nedá len tak ľahko odvolať, ani po pár hodinách sústavného úmorného kopania. Miloš je aj mimoriadne technicky zdatný, vyrieši v tomto smere aj nemožné, ale tak, aby to aj fungovalo. Je nadšeným amatérskym archeológom. Je aj veľmi vnímavý, empatický, a preto doliehajú naň neplechy, ak sa sporia medzi sebou jaskyniari, ak dakto iného oklame. Vtedy, vzďaľuje sa nám od jaskyniarstva...

 

 

plaveciaci

 Partia výborných ľudí a speleológov, objaviteľov: Jaskyniari zo skupiny v Plaveckom Podhradí. Miloš s nimi ako ich člen učinil už nejeden krásny postup, ja sa k ním priebežne veľmi rád pridávam, na niektorú z akcií, keďže máme podobný tvrdý dialekt (oni sú Záhoráci, autor pôvodom z Trnavy), dosť podobné vnímanie sveta, sú to ľudia láskaví, dobrej vôle, priateľskí, no v jaskyniach vedia zabrať ako sa patrí!

Na fotografii (pred vstupom do Hubekovej jaskyne) dakedy v roku 2011, zľava: jeden z dlhoročných ťahúňov tejto partie Milan Blusk zo Sološnice, ďalej Marek Velšmíd, Tibor Kožuch, Milan Herz, Miloš Hačo, Braňo Šmída a napokon myslím Herzov synak. Fotil to asi Peťo Hubek alebo jeho brat Marcel. Hubeková jaskyňa patrí stále k jedným z nosných pracovísk plaveckých jaskyniarov a ja sa budem tešiť, ak počas najbližšieho zrazu, do nej Hubekovci opäť zavelia, že IDE SA! transportovať v ľudskej reťazi vo vaničkách výkopok...

Z ďalších nadšených prieskumníkov plaveckej skupiny by som rád spomenul tiež: Jara Butaša (dlhoročného tajemníka) a jeho oboch synov, Jožka Kovárika (dlhoročného predsedu skupiny), ďalej samozrejme oboch bratov Hubekovcov, MVDr. Vlada Tencera a jeho oddanú manželku pani Martu, Deža Kravčuka, Stenlyho (Stana Leskovského), Jurka Míšaného, Fera Barteka, Ľuboša Janečka a v minulosti určite aj ťahúňa výkopových prác Stana Kočíšeka!

 

 

sJozomGregom

 S Jožom Gregom pred nejakým chutným miestnym jedielkom v laoskej reštike, február 2017.

S Dodom sa poznáme vari od raného detstva nášho jaskyniarčenia, ale keďže kľukaté cesty osudov jeho pracovne (a jeho fešanda pani manželka Ginka) odlúčili z prekrasovateného Plešivca do Banskej Bystrice, a mňa to zas cez jaskyniarske výskumy na Muráni, na Balkáne, cez Tatry poslalo napokon zas do Blavy :-) , že máme jednu spoločnú novú "lásku" a to: biospeleológiu, sme zistili až počas posledných niekoľkých rokov! Kým ja teda v jaskyniach v poslednom čase lovím všelijakési drobné pišišvory, ako chrobač, pavúky alebo trebárs slepé štúriky, on sa zas namáča do kadejakých pramienkov, vyvieračiek, aj do tých najmennajmenších výronov krasovej vody, aby tu (preosievaním príslušnej frakcie nánosu do kuchynského sitka a originál kvalitnej ženskej pančušky) doloval ešte menšie, priam miniatúrne pišišvoríky a to slimáčiky (Gastropoda), ktoré bez okuliarov neraz ja už pomaly ani nevidím! :-) Neuverili by ste tomu, ale Jozef, profesne špičkový biotechnológ, objavil doteraz už niekoľko desiatok (!!) ich nových druhov! Doma má parádny mikroskop a tak miesto televízora pozerá doň a preparuje a determinuje. Je čo sa týka mäkkýšov žiakom nášho popredného stredoeurópskeho malakozoológa, prof. Šteffeka z Banskej Štiavnice. (S ktorým sme všetci spoločne boli aj vo Vietname 2012.) Jožo sa významnou mierou podieľal tiež napr. na objavoch jaskyne Zúgó, či náročných postupoch v jaskyni v ponore Jašteričieho jazierka (Silická planina). No a v posledných rokoch nás spája nadšenie pre kras Dinaríd, nie že len raz ročne tam zachodievame. Balkánske vápence a jeho dutiny sú stále terrou incognita, čo sa týka objavovania nových druhov troglobiontov (či stygobiontov, to sú tie vodné). Koľko razy sa pritom zabudneme, že trebárs nová jaskyňa pokračuje voľne ďalej... keď je treba podchytiť v mžiku nejakého toho unikajúceho zaujímavého pišišvora! :-)

 

 

 martina2

 S Martinou, našou prvou slovenskou Generálnou tajomníčkou FSE (Európskej speleologickej federácie), kdesi ďaleko, máj 2016.

Teraz už členka Speleoklubu UK vykonala nemálo práce a poriešila plno pestrej a zaujímavej agendy európskych jaskyniarov a možno aj vďaka jej šarmantnému pôsobeniu v Byre FSE (2015 - 2017) sa získali skvelé predispozície, aby Slovensko malo na tomto poste zastúpenie (opäť zástupkyňu) naďalej! Slovenskí jaskyniari ju poznajú pomenej, možno viac a trošku osobne tí, s ktorými podnikáme v krasových trópoch alebo odborne na Balkáne, no práca pre FSE, to nie je ani tak národná pozícia, ako pôsobenie pre en bloc všetky európske speleofederácie. Martina by akisto bola vynikajúcou plazivkárkou, trikrát týždenne ráno posilňuje a ovláda niekoľko svetových jazykov! Vlani sme po nej pomenovali pomerne veľkú novoobjavenú jaskyňu v Bosne-Hercegovine.

 

 

zdenál 

So Zdeňkom Motyčkom na posedení pri príležitosti svetového speleokongresu v Aténach 2005. Zastupovali sme tu svoje rodné krajiny.

So Zdeňkom sa poznáme už asi tak od roku 1989 (?) kedy sme sa v kempingu pri Gombaseckej jaskyni s ním a Francim Musilom stretli Šmída, Ágh, Kapucian a Mário Vrábel, s tým, že sme sa práve (v rovnakom veku, sme 69ky) samozaúčali do prvého zdolávania hlbších priepastí, ako Zvonivá jama, Veľká Bikfa, Oriáš... Zdenál postupne prešiel v jaskyniarskej "kariére" Kótou 1000, progresívnym zoskupením nadšencov zdolávajúcich hlboké jaskyne (Olda Štos, Šebela, Blažek a ďalší, od nás Medzihradský), potom sa začal (opäť v rovnakom období ako autor!) speleopotápať - on však pri podvodných jaskyniach už zostal, kým ja skôr pri veľkých, studených či teplých a maximálne tak vlhkých, keďže ma toľkým priehrštím a ďalej púšťali. Zdeněk, výborný organizátor (vlastne jeho osobným pričinením a cieľavedomým úsilím sa konal predposledný svetový jaskyniarsky kongres v Brne 2013) a majiteľ úspešnej firmy, niekoľkonásobný predseda Českej speleologickej spoločnosti, je známy tiež rozsiahlymi postupmi v zatopených (cenotových) jaskyniach na Yucatáne (Mexiko) (spolu s ním Hutňan, Megela, novšie Kýškovci) a takmer takmer sa stal šéfom UIS! (je jej Viceprezidentom) V posledných rokoch (ako to už vyššie rozvádzam) sa naše "záujmy" opäť stávajú nápodobnými, keďže on sa rozhodol podniknúť jaskyniarske výskumy najnovšie v Čine, a ja len takmer na skok odtiaľ :-) v podobnom type rozsiahleho krasu vo Vietname a Laose (2012, 2014, 2017).

 

 

 marek1

 S Marekom Audym, tesne pred prekonaním čerstvo odčerpaného Polosifónu Milicionárov v jaskyni Velika Klisura (Gryka e Madhe), Kosovo, expedícia 2002.

S jedným z možno aj najlepších speleofotografov na Zemeguli, podnes deň nadšeným jaskyniarom objaviteľom a najnovším predsedom ČSS (je zhodou okolností? tiež 69ka ročník výroby, ako autor i Motyčka...) sa poznáme pôvodne zo Speleofór. Ako vari ešte -násťroční, už vtedy sme si tam povšimli snědého, mimoriadne čulého chalana, ktorý (povahou) ako keby z oka vypadol, svojmu ocinovi a tiež svojho času výbornému jaskynnému fotografovi Igorovi Audymu. Marek ale fotil čoraz lepšie a lepšie, čo sme si nemohli nepovšimnúť a tak sme ho konečne dakedy v roku 1996 oslovili, aby nám nafotil - práve do tisíc a viac metrov rozbehnutú Slovačku jamu vo Velebite. Zvládol to bravúrne! A tak sa rozbehla naša dlhoročná spolupráca: prizvali sme ho aj do Kosova, potom do Mesačného tieňa a najmä sme svorne uskutočnili niekoľko nádherných objavných výprav do Venezuely na stolové hory. (spoločne 7x medzi 2003 - 2009) Marek je naozaj univerzálnym, všestranným jaskyniarom a berie veci s poriadnym nadhľadom, aj preto máme toľko spoločného.

 

 

tasler1

S geológom a jaskyniarom doktorom Radkom Táslerom sme si v roku 2007 zaleteli v takomto prúdovom lietadielku nad orinockými džungľami.

Na Radka Táslera sme sa koncom deväťdesiatych rokov na Speleofórach v Lipovci u Holštejna dívali ako jaskyniarske dietky - ako na absolútnu jaskyniarsku celebritu priam STAR! a prvotriedneho, čistokrvného jaskyniara-objaviteľa. Každý, kto tam vtedy zachodil, sa tešil, keď Radko spustil prednášku, trebárs o jaskyniach v Julských Alpách (Julkách) ako Věčná Labuž či Ledové Šílenství :-) alebo o tých v tak vzdialených krajoch u protinožcov v Tasmánii. Jeho prednesy, to boli vyvrcholenia programu a prednáška mohla trvať aj hodinu a bola stále živá, svieža a zaujímavá a odchádzali sme z nej vždy jaskyniarsky nabažení, aj vyčerpaní! :-) Radko medzičasom objavil na Novom Zélande obrovskú jaskyňu Bohemia s ešte obrovskejšími dómami... a kto by to bol povedal, ale záujem (vedieť pochopiť lepšie, ako vznikajú) o nad-rozmerné jaskyniská, ho napokon priviedol aj na jednu z našich výprav do Venezuely.

 

 

carles

S Charlesom Brewerom-Caríasom, večerná porada počas expedície Churí-tepui 2005, nedlho po objave obrovskej Cueva del Diablo, Venezuela.

Zrejme nebolo lepšej kombinácie. než rozbehnúť sa (objavne) na venezuelských stolovkách s tak zanieteným ich znalcom a dobrodruhom a multifunkčným prírodovedcom-objaviteľom, akým bol a dodnes je (popri inom tiež bývalý minister školstva, mládeže, športu a vedy) Charles. V roku 1971 sa napríklad spolu s priateľmi spustil zhora ku vchodom jaskyne Autana, v známej rovnomennej, viac ako tisíc metrov vysokej veži. O tri roky nato báda (opäť aj s anglickým jaskyniarom Davidom Nottom) gigantickú -314 m hlbokú priepasť Sima Mayor na rovnako nedostupnom plató Sarisariňama. A napokon v marci 2004 objavuje aj partiou 11 nadšencov ohromnú jaskyňu na planine Churí, ktorú sme pomenovali po ňom ako Cueva Charles Brewer a na ktorej prieskum nás v máji ešte toho roku prizval. Tá expedícia bola jedna z našich najkrajších! Na planine sme potom počas ďalších 4 výprav v rýchlom slede za sebou (2005, 2007, 2009 január a 2009 máj) prebádali 28,5 km podzemia, a sú to všetko jaskyne rozmerné či priam obrovské, vo svojej kategórii (kvarcitový či pieskovcový kras) jedny z najpriestrannejších na svete!

 

 

thomas

  S Tomášom Šemberom, mojím konškolákom z výšky a spoluzakladali sme tiež

Speleoklub UK!

S Tomášom, ktorý nastúpil na Prírodovedeckej fakulte UK v roku 1990 na geológiu podobne ako autor týchto riadkov, sme si hneď padli do oka! On sa na výške podujal profesne pokračovať v hydrogeológii, no a tá má ku napr. krasovým vodám apod. naozaj veľmi blízko. Doteraz rád spomínam na náš "zostup" (počas najvyššieho vodného stavu!) do rozvodneného Rudického propadáni v Moravskom krase, čo je vtedy naozaj nebezpečná jaskyňa a mnohokrát si isto aj Tomáš uvedomí, že sme vtedy mohli skončiť aj inak... Vodopády a vodné smršte tohto ca 80 m hlbokého kaskádového ponoru, že nebolo v nich nie že vidieť, ale ani počuť vlastného kriku (!) sme v tej jaskyni voľajako prekonali a rozhodovalo sa už len, kto z nás (piatich - tuším Šmída, Šembera, Ágh, Švasta a Gajdošík) zoskočí (!!!) asi tak 12 metrov do posledného jazera, kde už začína "pokojná" horizontálna jaskyňa. (Prehnaní) odvážlivci sme to vtedy "prehrali" pri zalamovaní zápaliek hodených do prilby (zlomená bola že nie, celá že áno) pomerom tesne tesne 2:3, že teda radšej neskočíme... Na ďalší rok, kedy sme sa počas Speleofóra dostali k tomuto "jazeru" suchou cestou počas ľahkej exkurzie, sme zistili, že v "jazere" je hĺbka tak akurát do pol stehien vody... :-O

 

 

 

liviu4

S vedúcim výprav do masívu Pha Soung, kde je už objavená 25 km dlhá jaskynisko, pánom Liviu Valenasom.

Pri miestnom obchodíku: prokrastinujúc aby sme sa nemuseli tak rýchlo pomknúť do horúčav a na akciu :-) zakúpili sme si od miestnych radšej za tak pol dolára malé pivko. Osada Ban Na, Laos, expedícia 2017.

Liviu je pôvodom prvoligový a dlhoročný, skúsený rumunský jaskyniar, ktorý si vzal za manželku (fešnú) Thajku a dnes už žije lepšie ako richt nemecký občan v Norimbergu. Vraví, že jaskyniarstvo v Rumunsku upadlo a že on je jeden z jeho posledných mohykánov. Prekypuje však stále nadšením a v jaskyni sa pohybuje rýchlejšie ako na povrchu! Sprvu sme sa aj trošku obávali, keď nás na výpravu prizval a hneď sme museli za náš prieskumný pobyt v Laose vyvaliť pár sto eur prílučné, no hneď ako sme pochopili, že ako tvrdí Liviu, Francúzi vôbec nerozumejú mentalite miestnych, ale my sme jej porozumeli dokonale, vo všetkých tých drobných "nuansách života" a "kadejakých dejoch a javoch" :-) s ktorými sa večne potýkame aj u nás, sme si začali perfektne rozumieť ako s Laosanmi, tak aj s Liviom, ktorý má naozaj VEĽKÉ SRDCE! Keď už sme ukončili výskumný pobyt v oblasti Khammouane, Liviu v posledný večer došiel pri spoločnej večeri za nami, že nám vráti celkom veľkú čiastku prílučného, pretože toľko sme ani neprejedli ani neminuli a poctivo sme v jaskynkách pracovali. Vtedy sme si uvedomili, že Pán musí Livia ľúbiť a aj že život je aj o príjemných prekvapeniach. V minúte sme sa vtedy všetci expedičníci zhodli, že polku z tých neminutých peňazí venujeme výprave... aby sa mali tí, čo tam ešte pár dní po nás ostanú, dobre. Druhý moment, ktorý nás presvedčil o Liviovej prajnej povahe, keď presvedčil bohatého Američana, jaskyniara, ktorý tam bol s nami, aby zacáloval dedinčanom - novú studňu. Stalo sa a ešte počas expedície prišla firma a tú novú studňu vyvŕtala a dedinčania majú odvtedy aj počas krutého sucha stále dostatok vody. Jaskyniarstvo sa vie a dá spojiť pekné s príjemným a osožným.

 

   

claude

 S tretím zľava, francúzskym jaskyniarom pánom Claude Mouretom. V hotelíku v mestečku Thakhek pred našou spoločnou DE/FRA/SK výpravou v Laose 2017.

Claude je špičkový objaviteľ, tímlíder Francúzov ktorý rozbehli vo svetoznámej krasovej oblasti Khammouane expedíčnenie a objavili tam doteraz vari už cez 200 km jaskýň! (Z opačnej strany z vietnamskej tam bádajú už dlhé roky zase Angličania, aj s ich šéfom Howardom Limbertom sme sa stretli, dokonca v teréne.) Claudemu nevieme dosť dobre odhadnúť vek... možno že už dávno prekročil aj šesťdesiatku, no v jeho obrovskej jaskyni - sme mu v polokluse temer nestačili! Tá jaskyňa má asi tak 30 kilákov dĺžky a jej rozmery sú celkom bežne ako u nás tak Stratenská v najväčších dómoch. S Claudem sme tu ako mapovali, tak i objavovali... v jaskyni sme v jednej tiahlej a mohutnej chodbe vlastne ani nedokráčali do konca... Tá je teda príšerne ďaleko a hlboko v masíve! Claude nás už okolo štvrtej začal duriť, že si musíme s vyjdením z jaskyne švihnúť a vôbec sa s nami nemaznal a pridal plyn. Jaskyňu už pozná, vie kde stúpiť, a tak sme, o generáciu i dve mladší od neho, ledva lapali dych. Z obrovskej diery sme napokon na povrch do džungle vyšli asi tak za dve hodiny (!) klusu svinským galupom, tak je ohromná. Pýtam sa potom Claudeho: "Načo sme sa tak hnali? Veď zostáva do siedmej ešte tak polhodka svetla, šera..." A Claude s francúzskym šarmom odpovedá, že to je v poriadku - lebo on neberie antimalariká a keby sme sa ďalšiu polhodinu zdržiavali v lese, nabehnú už štípajúce komáre. Múdry chlap! :-) Po večeroch sme sa potom vždy skvele pobavili, Claude ovládal o jaskyniach VŠETKO. Bývali sme v takom budhistickom kláštore a Claude bol na nohách vždy ako prvý. Naraňajkovali sme sa, poveselili a zas bol prvý, ktorý si už obliekal tepláky (khaki hnedastého odtieňa ako tie jaskyne vnútri), zastrčil ich do gumákov a bolo na ňom vidieť, ako sa už teší, čo ho zas dnes v jaskyni očakáva... :-) Francúz Claude Mouret žije trvalo už v Thajsku, odkiaľ má aj manželku a podniká jaskyniarske výskumy tiež tam alebo aj v Barme. Svojho času tiež pôsobil v byre UIS. Prekvapujúco, vedel skoro všetko (!) aj o našich pekných prolongáciách hlbokých priepastí vo Velebite, bolo evidentné, že je to Svetový jaskyniar, Pán jaskyniar.

 

 

banco 

S chorvátskym jaskyniarom Brankom Jalžićom (dolu vľavo) a jeho pani manželkou vo výbornej reštike vinárni v Pezinku, marec 2016. (Vľavo je autor a vpravo náš spoločný kamoš doktor Roman Lohaj, špičkový speleokoleopterológ.)

S Brankom (familiárne priateľmi prezývaným ako Bančo) nás pojí nielen spoločné meno :-) a zanietenie pre jaskynenie, ale aj osudy najhlbších jaskýň v Chorvátska. Keď sme tam v roku 1992 objavili vtedy Manuál, dnes -1431 m hlbokú a 15. najhlbšiu priepasť sveta, dnes nazývanú ako systém Lukina jama-Trojama (Manuál II) (viď http://www.caverbob.com/wdeep.htm najznámejšiu tabuľku Boba Guldena), práve Bančo ako najskúsenejší z jaskyniarov ich povojnovej generácie a v najlepšom veku viedol do nej už o rok veľkú národnú expedíciu, ktorá urobila z -240 m hlbokej priepasti s nekonečnou pokračujúcou studňou (termín: do nepočutia) razom jaskyňu tisícovku. My sme si to potom vykompenzovali, keď sme v roku 1994 prepojili na túto superhlbočinu fyzicky ďalšiu, skoro 600 m hlbokú jaskyňu, pomenovanú nami symbolicky ako - Manuál II. :-) Branko sa začal až v zrelom veku venovať speleopotápaniu (ronjenju, hr.), no ani to mu nezabránilo (naopak: skombinoval skúsenosti prvotriedneho jaskyniara, dlhoročného speleoalpinistu, a napokon divera), aby sa len nedávno ponoril v Lukinej jame do jej záverového dnového sifónu a zaplával tam vôbec zrejme na dosah aktuálnych technických či logistických možností. S Bančom nás napokon spája ešte ďalšia špecializácia a to: biospeleológia. On je známy objaviteľ mnohých druhov slepých troglobiontných cave-dwellerov (chrobákov), z ktorých niektoré sú naozaj vzácne kedže sú známe podnes povedzme len v počte 1 typový exemplár! A ten bude najskôr v krabici doma u Branka... :-)

 

 

 

mário1

S jaskyniarom a geológom doktorom Máriom Olšavským z Geologickej služby SR, pracovisko B. Bystrica, na prieskumnej akcii v Bosne a Hercegovine 2016.

S Máriom sme sa spoznali, keď napísal do Spravodaja SSS pekný článok o najnovších postupoch (do -400 m) v nami v roku 2004 objavenej priepasti Siréna vo Velebite a ja som ho, toho času ako člen redakčnej rady časopisu, požiadal aby zacitoval niektoré naše staršie práce o publikovanom objave tejto priepasti a tiež spomenul zreteľnejšie prínos slovenských jaskyniarov v tomto území - keďže bez nás by mnohé hlbočizné priepasti Velebitu asi tak skoro objavené neboli. (Dodnes mi priebežne píšu, rôzni chorvátski jaskyniari, aby som im pomohol s prekladom niektorých pasáží našej knihy Velebit, reportáž 1990-1998, v ktorej nabádame k retroprieskumu niektorých lokalít, povedzme skrz prievany, vhodnú pozíciu, zaujímavé okná...) S Máriom sme už o rok na to putovali do Velebitu spoločne... Našli sme tam, znovu, jednu superzaujímavú jaskyňu, s prievanom - je však hlboko hlbočizne situovaná v divokom zapralesnenom vnútrozemí rezervácie, a je v nej treba pár dní kopať - a na toto sa dajú nahovoriť akurát tak možno raz zas Slováci! :-) Mário s nami podnikol tiež skvelú poslednú výpravu Laos 2017. Keďže dokonale ovláda remeslo geologického mapovania, u nás mapuje napr. Biele Karpaty a reambulančne Strážovské vrchy, je s ním radosť pohybovať sa v akomkoľvek vápencovom teréne. Geológovia totiž vidia do skrasovatenia a jaskýň "do hĺbky", rozumejú aj javom, čo iné oči len tak ľahko "neuvidia"... Nie nadarmo vzišlo pár špičkových slovenských jaskyniarov práve z geológie (Abonyi, Tulis, Novotný, Gaál, Šmída, Kýška, Vlček...)

 

 

 

konerenc

A napokon, celá skupinka jaskyniarskych osobností Slovenska.

Na slávnostnom seminári ku príležitosti 60. výročia jestvovania SSS

v januári 2010 v SMOPaJ v L. Mikuláši.

Kto chodíte veľa do jaskýň, skúmate ich alebo sa jaskyňkami zaoberáte profesne, mali by ste týchto jaskyniarov, vedcov, objaviteľov aj činovníkov z jaskyniarskych inštitúcií, sami poznať.

 

Kto si chce dobrý prehľad overiť, môže sa zadívať do snímku nasledovného:

 

 

 konfr

 

pozn 1: pre lepšiu čitateľnosť mien i prehľadnosť fotografie si ju môžete stiahnuť na plochu

pozn 2: autor príspevku na fotke samozrejme nie je, práve ju fotí... :-)

Prihlásenie