Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska (34 085 m / -451 m)

Titulka a pokec okolo

Šmída, B. (2010): Geomorfológia a genéza Plaveckého krasu ako modelového územia tzv. kontaktného krasu Západných Karpát s nižšou energiou reliéfotvorby. Dizertačná práca, Katedra fyzickej geografie a geoekológie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. 220 strán.

Kompletná práca sa dá voľne stiahnuť na vedeckej sieti ResearchGate (klikni tu).

Plavecký kras, územie rozkladajúce sa v Malých Karpatoch na ploche cca 60 km2, možno pokojne zaradiť k najzaujímavejším krasovým celkom Slovenska. Tomuto po mnohých stránkach modelovému územiu Západných Karpát vpečatil starobylý vývoj pestrý a z hľadiska komplexnosti povrchových či podzemných javov takmer ucelený ráz, ktorému dominujú 3 geomorfologické makroprvky: tiahle a masívne vápencové hrebene či miestami až kvesty, v rôznej miere zarovnané plošiny a stupňoviny a napokon prielomové doliny až suché bralné údolíčka. Menej sú rozvinuté škrapy a málo vyskytujúce, ale z hľadiska genézy reliéfu ZK dôležité tiež fosílne pôdy či paleosedimenty, no napríklad závrty sú už stredne početné a miestami dobre vyvinuté. Jaskýň a im afinitných kavern a dutín odtiaľto dnes poznáme približne už 180 a z tvarového hľadiska či pôvodnej hydrologickej funkcie sa tu vyskytujú v celej škále od trhlinových či rozsadlinových jaskýň, cez staré a prevažne zanesené subhorizontálne, pôvodne prietočné kváziúrovne, trubice a izolované zvyšky pôvodných freatických zvodní, až po relikty odvodnení okrajových kontaktných závrtov, mladšie periodicky vadózne kanály a napokon bezpočet kratších jaskyniek a previsov s ťažšie zadefinovateľnou genézou. Chýbajú zatiaľ len väčší, aspoň niekoľko km dlhý jaskynný systém a úsek jaskyne so stabilným aktívnym tokom. Avšak cieľavedomé úsilie tu po dlhé roky pôsobiacich vitálnych a čulých amatérskych speleológov môže napokon v budúcnosti, bližšej i vzdialenej, priniesť aj takto významný objav alebo iné milé prekvapenie. Veď zaspomínajme na stále nie ešte tak dávny objav Hačovej jaskyne z roku 2001, mikrosystémik v ktorom sa už črtajú isté náznaky úrovňovitosti a disponuje navyše v pomeroch relatívne nízkych Malých Karpát neočakávaným, takmer vysokohorským rázom, alebo o rok nato iný skvelý objav, prienik do Plaveckej priepasti (PP-2), ktorej priestrannosť paleosifonálneho kolenovitého tunela a výzdoba palicovitých stalagmitov, hoci len na kratšom úseku, môžu smelo konkurovať i Domici!

Možno prekvapujúco, vzhľadom k množstvu zaujímavých tém či problematík, ktoré núka reliéf Plaveckého krasu, navyše vcelku ľahko dostupný či prístupný, až doposiaľ chýbal v území zrealizovaný systematický karsologický výskum, ktorý by obsiahol územie ako také en bloc. Nie je to však napokon až tak ľahká úloha, spracovať podobne rozsiahle územie, s rozlohou niekoľko desiatok km2, do ucelenej formy! a vyžaduje to nevyhnutne opakovaný, mnohoročný prístup, s akým pristupoval svojho času napríklad známy geomorfológ prof. Lukniš ku bádaniu v Tatrách. Pre autora týchto riadkov, ktorý sa podujal na úlohu speleogeneticky spracovať územie Plaveckého krasu do ucelenej formy, bol výber jeho terénu na jednej strane silno motivujúci, veď práve v ňom, ako v prvom vôbec, začal niekedy už v roku 1983 objavovať chuť podzemia, neskôr pravidelne s priateľmi kopávať a v roku 1996 práve odtiaľto zostavil svoju diplomovú prácu, vo forme akéhosi atlasu dovtedy známych jaskýň. Na strane druhej však z toho vyplynul napokon aj celkom náročný záväzok (ktorý si len málokto uvedomí, ak sa do niečoho podobného púšťa, hneď na začiatku...), spracovať poznatky nadobudnuté tu v priebehu 27-ročného (!), miestami veľmi intenzívneho a inokedy rokmi zas aj extenzívnejšieho pôsobenia, do dielka, ktoré by v budúcnosti mohlo poslúžiť mnohým. Napríklad praktickým amatérskym jaskyniarom, ktorí v území pôsobia alebo ešte len budú pôsobiť, a ktorí si z neho môžu povyberať čo-to potrebné či zaujímavé pre seba a vytvoriť si pred otvorením "podozrivého jaskyňonosného miesta" pracovnú hypotézu. Treba zdôrazniť, že tiež bez mnohých ich terénnych poznatkov, meraní, početných spoločných akcií a najmä sondáží, z ktorých sa napokon aj "narodili" nové jaskyne, ale tiež ich bezúspešných otvárok (a koľko sa veru vyskytlo aj takých, častých), by boli poznatky o krase a jaskyniach v dizertačnej práci o Plaveckom krase, do ktorej sa môžete na týchto stránkach zahĺbiť aj vy, rozvedené ďaleko, ďaleko striedmejšie a mnohé z nich by naďalej zostali ležať utajenými, v Zemi! :)

Dnes už legendárny jaskynný geomorfológ A. Droppa uvádza vo svojom prvom ucelenom zozname jaskýň Slovenska (1973) z územia Plaveckého krasu ešte len 7 jaskýň! P. Mitter ich odtiaľto vo svojej rajonizačnej štúdii o malokarpatskom krase uvádza 18 a napokon J. Tencer v roku 1991 v časopise Jaskyniar v prehľadovom príspevku celkovo 36. Dnes je známych (niektoré drobnejšie a posledné novšie samozrejme zatiaľ len vo verbálnej rovine) z Plaveckého krasu už asi 180 jaskýň: dizertačná práca Geomorfológia a genéza Plaveckého krasu... (2010) prináša podrobné poznatky o 162 z nich, ich drvivá väčšina je navyše vykreslená podrobnou mapou. Toto, späté s náčrtom speleogenézy jednotlivých lokalít, je možno najväčšou pridanou hodnotou a trvalou devízou práce. Ide o hodiny a hodiny práce strávené v podzemí, iba v niekoľkých prípadoch boli použité kvalitné mapové plány kolegov-jaskyniarov alebo predchodcov. Čas strávený vykreslením jaskýň v kancelárii zaberie potom i rovnako dlhý čas, ak nie dlhší, ako primárne získavanie údajov meraním v jaskyniach! to sú priam celé dni a týždne... musia byť navyše sústredené, najlepšie ničím nevyrušované. Dnešná sumárna dĺžka v Plaveckom krase kartograficky podchyteného podzemia (jaskyne, jaskynky, diery, štrbiny, previsy, kaverny...) je už ďaleko cez 5 km. Plavecký kras sa tak stal po speleologickej stránke zrejme najlepšie zdokumentovaným krasovým územím na Slovensku! (ktorému môže konkurovať jedine ak Drienčanský kras, spracovaný partiou jaskyniarov a vedcov z pôvodnej Oblastnej skupiny Rimavská Sobota pod taktovkou dr. Ľuda Gaála, pozn.) Jaskyniarsky výskum "Bielych hôr", ako malebne tiež Plavecký kras býva očastovaný staršími priekopníkmi výskumu reliéfu, tu samozrejme prebieha dynamicky naďalej a od vypracovania dizertačnej práce došlo už tiež k niektorým zmenám a novším postupom: napríklad opätovné kratšie pokročenie cez zanesené sifonálne kolená v Hubekovej jaskyni, alebo nie tak dávny objav pekného pokračovania jaskyne Pec miestnymi jaskyniarmi z Plaveckého Podhradia a Sološnice. (pozn. Dôkladný čitateľ dizertačky si možno povšimne, že tento posledný postup je v príslušnom texte svojím spôsobom dokonca predikovaný.)

Verím, že dizertačná práca Geomorfológia a genéza Plaveckého krasu... (2010) zaujme v časti kapitol aj povrchových geomorfológov, najmä čo sa týka nie konzervatívneho prístupu k zarovnaným povrchom územia. Vynikajúce terénne znalosti územia autorom umožnili prakticky vylúčiť hypotézy o akomsi pokrytí miestnych plošín mladšími, kvázi kriedovými až paleocénnymi karbonátovými klastikami, čo by malo podľa niektorých autorov "zakonzervovať" na niekoľko desiatok mil. rokov ich plošinový ráz (napr. Činčura, et al.). Práca sa tiež dosť kriticky stavia ku krasovému (s.s. jaskynnému) pôvodu tzv. Kržľa brekcie. Tiež hierarchia plošín v území nemá až tak dokonale hierarchický rád a ide v skutočnosti skôr o plošinovité stupňoviny než dokonalé plošiny, pričom viac ako vplyv času to zohrávali roľu samotný meniaci sa geologický podklad, smerné posuny či neotektonika (za posledných pár mil. rokov). Nezaujatý či nezaťažený a hĺbavý čitateľ, vedec-geomorfológ si v práci nájde akisto množstvo námetov na ďalší výskum tejto problematiky.

V práci sú tiež uvedené viaceré zaujímavé poznatky o periodických výveroch, výskyte závrtov a ich zoskupeniach (tiež v genetickej nadväznosti na periférie dolinových foriem), informácie o osobitých formách škrapov. Jaskynné lokality sú popísané a speleogeneticky vyhodnotené (s výnimkou biogénnej zložky) komplexne a vyčerpávajúco. Pre prehľadnosť boli pozgrupované do niekoľkých čiastkových celkov (kapitola úvod k systematickej časti). Málokto si napr. už dnes uvedomí, že dve jaskyne Plaveckého krasu, Plavecká jaskyňa a Haviareň, boli dvomi vôbec najskôr sprístupnenými jaskyňami na území dnešného Slovenska! (kapitola ku histórii) V práci je venovaný široký priestor tiež speleologickému vyhodnoteniu osteologických nahromadenín Ursus spelaeus v Tmavej skale, archeológa akisto prekvapia zistenia o pravdepodobne z veľkej časti umelom (!) prehĺbení či aj pôvode jám na Pohanskej (hoci v jednej z nich bolo preniknuté do jaskyne...), fluviálneho paleogeomorfológa by mohli zaujať úvahy o "jaskyňonosnom" pôvode roklino-údolia Červenice. V kapitole s Hačovou jaskyňou sa dá vyhľadať náš nález kryogénnych kalcitov (CCC), vôbec prvý v Malých Karpatoch, v ďalšej s Plaveckými jaskyňami je zase množstvo údajov o pozoruhodných výplniach jaskýň (zrejme pôvodného okrajového polja), z nich spomeniem spektakulárne kobrovité stalagmity z Plaveckej priepasti (PP-2). Tu prezentovaná práca však môže veľmi dobre poslúžiť aj ekológovi, priaznivcovi ochrany prírody alebo napokon aj obyčajnému milovníkovi malebnej malokarparskej prírody. Keď sa zatúla mimo turistického chodníčka, a bude chcieť zistiť a poznať Na vlastné oči, o čo sa jedná, v prípade tejže-ktorej jaskyne alebo jaskynky... podobne ako my poniektorí sme na to boli zvedaví pred tými 27 rokmi. :)

Napokon ešte drobné odporúčania. Dôkladné naštudovanie tejto práce vyžaduje skôr neunáhlený prístup, pokojné a hĺbavé čítanie a opakované vracanie sa k jednotlivým témam či bodom (odstupom času). Práca sumarizuje (a mimoriadne podrobne) ďaleko väčší informačný rozsah, ako je pre podobné dizertačky u nás štandardom. Vyložene len okrajovo je v nej venovaný priestor metodike alebo všeobecným prírodným hodnotám územia, ak nejde o tie súvisiace bezprostredne s krasom alebo podzemím. Z grafického hľadiska: je fajn si prácu vytlačiť, vo farebnom formáte A4 potom lepšie vyniknú mnohé nuansy máp či obrázkov a takto je dobre použiteľná i v teréne. Na týchto webstránkach sme vyhotovili jej štrukturovanú, interaktívnu verziu - čitateľ sa s ňou najlepšie zoznámi, ak si bude prechádzať v jej (čiastočne) elektronizovanom a kapitolizovanom OBSAHU, vyhľadávať si postupne, čo ho najviac zaujíma a prekliká sa týtmo obsahom. V tomto obsahu stojí za povšimnutie, že za niektorými lokalitami sú uvedené drobné kľúčové slovká (napr. roofless cave, paragenetický meander, antagonizmy kržlianskej brekcie... atď.), ktoré môžu čitateľa naviesť na niektorú z interesantných podtém. Vždy niekoľko jaskýň je tu zoradených do geografického či speleogenetického podcelku, každý jeden v systematickej časti začína akýmsi úvodom do terénu a podrobnejšou geomorfologickou charakteristikou a tabuľkovým zoznamom jask. lokalít prísl. celku - potom nasledujú kľúčové jaskynné lokality. Menšie jednotlivé jaskyne sú uvedené alebo popísané v rámci textu nasledujúcom bezprostredne po väčších jaskyniach  - pokiaľ sa nachádzajú v blízkom okolí väčších alebo by mohli byť s nimi geneticky späté apod. - aby boli v texte ľahšie identifikovateľné, tak sú zvýraznené boldom. (Podobne boldom zvýraznené sú v blokoch textu tiež iné smerodajné javy, termíny, či lokality.) Mapky ku menším až drobným príslušným jaskynným lokalitám je treba hľadať v kompletovaných zobrazeniach, ktoré ich sceľujú niekoľko ks.

Prajem vám podnetné a zaujímavé štúdium.

autor práce, 29. 12. 2014

dizertpraca plav kras

Prihlásenie