Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska

OBSAH

Šmída, B. (2010): Geomorfológia a genéza Plaveckého krasu ako modelového územia tzv. kontaktného krasu Západných Karpát s nižšou energiou reliéfotvorby. Dizertačná práca, Katedra fyzickej geografie a geoekológie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. 220 strán.

Kompletná práca sa dá voľne stiahnuť na vedeckej sieti ResearchGate (klikni tu).

Na priamy presun ku vybratým témam alebo lokalitám v obsahu na našich webstránkach stačí kliknúť na tému, oblasť alebo lokalitu (nižšie):

 

OBSAH

 

 

 

Namiesto úvodu...

   

    4

 

1.

 

Vymedzenie a orografia Plaveckého krasu

         

    6

 

2.

 

Geologická stavba územia (najmä v súvislosti s jeho krasom)

                        7

 

Problematika kržlianskej brekcie

  12

 

3.

 

Hydrogeológia územia a o jeho vyvieračkách

 

  14

 

Výdatnosti a parametre najdôležitejších vyvieračiek a prameňov

  14

 

Periodické vyvieračky Mokrej doliny

  16

 

4.

 

Klimatické pomery priľahlej oblasti

 

  19

 

5.

 

Morfologická tvárnosť územia a jeho povrchový kras

 

  20

 

Štruktúrne podmienené vyvýšeniny (považované dávnejšie za „mogoty“ či odraz                                  periglaciálnych pomerov) (tiež na str. 21, 119, 131-132)

  23

 

Škrapy

  25

 

Závrty

  27

 

K problematike zarovnaných povrchov v území

  30

 

6.

 

Prvopočiatky znalosti o jaskyniach Plaveckého krasu

 

  36

 

7.

 

Archeologické a paleontologické výskumy

   

  37

 

8.

 

Speleologický výskum a prieskum jaskýň

 

  40

 

Ukážky sondážnych aktivít speleológov

  43

 

9.

 

Systematická časť

  

  45

 

 

I. Holý vrch pri Trstíne

 

  46

 

    Vodná priepasť pri Trstíne  (gravitačno-tektonické rysy, jazerá, aragonitové? pizolity)

  46

 

 

II. Havranica a Záruby

 

  51

 

    Havranická jaskyňa  (neotektonika, autochtónny vývoj)

  53

 

    Lačniakove špáry  (recyklácia vrchnokriedového? paleokrasu)

  56

 

    depresia Bana  (otázna forma, paleokras?)

  57

 

 

III. Veterlín, Čelo a Hurtovec

 

  61

 

    Hačova jaskyňa  (náznak jaskynnej systémovitosti, tŕňovité pizolity, kryogénny                                                                                                    kalcit, pulzné prievany)

  64

 

    Lipárova jaskyňa  (recyklácia diagenetického „paleokrasu“)

  74

 

    Peterská priepasť  (svahové procesy)

  75

 

    Veterlínska sonda  (trhliny ventilačne spojené s okolím)

  77

 

    Malá skala

  78

 

 

IV. Plošiny severne od Bukovej

 

  82

 

    závrt Prepadlé zvony  (exhumovaný, resp. pochovaný kras)

  83

 

 

Mokrá dolina a priľahlé masívy

 

  86

 

V. Kršlenica

  87

 

    závrty na Kršlenici

  87

 

    jaskyňa Kršlenica (recyklácia diagenetických kavern a vejárových porúch tzv. flower                                                                                                               structures)

  88

 

    Salamandria jaskyňa („Ve Smrhové“) (fosílna estavela, odvodňovanie pôvodne                                                                                                             protiľahlého svahu)

  90

 

    Jeklova jaskyňa  (inaktívne výverové rameno)

  91

 

 

VI. Čierna  skala

 

  92

 

 

VII. Starý plášť

 

  93

 

    kontaktné ponorné závrty na SV od vrcholu

  93

 

    zvyšok roofless cave (bezstropnej jaskyne) na Smoliarove

  95

 

    Tmavá skala  (hromadné akumulácie Ursus spelaeus, guánová mineralizácia, nové                                                                                             poznatky o sedimentoch)

  97

 

    Dzeravá skala

104

 

 

VIII. Javorinka

 

105

 

    závrty na Javorinke

106

 

    Ofrflané  (typické vadózne odvodnenie plošín Plaveckého krasu)

107

 

    Neviditeľná jaskyňa  (kulisovanie stropu)

112

 

 

IX. Kamenisté doliny

 

116

 

    závrtové zoskupenia na Baborskej

117

 

    Hubeková jaskyňa  (pôvodne veľmi turbulentný freatický režim a jeho formy, sukcesie                                                 subhorizontálnych úsekov, rozsiahle umelé prekopy)

120

 

 

Masív Vápennej

 

125

 

X. Suchá dolina

126

 

    Galbove diery 1  (starý ponorný? fragment)

127

 

    Kabele  (náznaky jaskynnej poschodovitosti)

128

 

    Medvedia jaskyňa  (vývoj jaskyne pozdĺž recyklovanej kriedovej paleorozsadliny)

129

 

 

XI. Kráľova dolina, Kržľa a Kamenná

 

131

 

    závrty pri hrebeni Kamennej  (prejavy kontaktného krasu, podmienenie sinistrálnymi                                                                                                                zlomami)

131

 

    Kráľova dolina 1  (zdureniny mäkkého sintru)

133

 

    Pri kríži  (recyklácia paleokrasového povrchu, paragenetický meander, korózie                                                                                                                        sintrov)

136

 

    Priepasť pod Koreňom  (recentné prepadlisko)

138

 

    K-2  (fragment dynamického jaskynného potrubia)

138

 

    závrty na Kržli  (vývoj a pôvod „pseudofaciet“)

140

 

 

XII. Červenica a Rajtárka

 

142

 

    previsy a dutiny doliny Červenica  (maskovaný freatický vývoj, jaskynný kolaps                                                         doliny, antagonizmy kržlianskej brekcie pri krasovatení)

143

 

    Pod bukom  (antigravitačný rast splazov mäkkého sintru)

151

 

 

XIII. Vápenná a Čertova dolina

 

152

 

    Haviareň  (vysoko situované korózne nivó, lokálne geologické bariéry, recyklácia                                                              paleokrasovej rozsadliny, fantómový meander)

152

 

    Roštúnska priepasť  (vertikálna sukcesia vo vývoji gravitačnej poruchy)

156

 

    Líščia priepasť  (perovité štruktúry, vznik siení v tektonických jaskyniach)

160

 

    Amazonka  (model vývoja planárnej kupoly)

161

 

    Ľubošova jaskyňa  (stropné kupolovanie, zakľukatenie paleosifonálneho ramena

164

 

 

XIV. Končival až Ježovka

 

168

 

 

Trojvršie plaveckých vyvýšenín

 

169

 

XV. Plavecký hradný vrch

170

 

    Plavecká jaskyňa  (synsedimentárne brekcie, stropné kupolovanie, vyvieračkový                    vývoj, netypicky hlboké lastúrovité jamky a ich vertikálna sukcesia, obrastanie                nátekových sintrov mäkkým sintrom, hypogénnosť?)

171

 

    Plavecká priepasť PP-2  (palicovité stalagmity a tzv. kobrovité stalagmity, procesy                                                         a prejavy guánovej aerosólovej korózie, paleosifón)

180

 

    Stenlyho jaskyňa  (znovu-využitie paleokrasového kanálu)

188

 

    Pec  (netypické vápencové „obliaky“)

189

 

 

XVI. Pohanská

 

192

 

    jamy na Pohanskej  (vo väčšej časti objemu umelo vyťažené)

193

 

    jaskyňa Pohanská  (svahové poruchy)

197

 

 

XVII. Bubon

 

199

 

    Jaskyňa na Bubne 1  (viacfázovitosť recyklácie paleokrasu)

200

 

 

XVIII. Vajarská prejavy krasu v činnom lome

 

203

 

10.

 

Záver

 

208

 

 

Plaveckí jaskyniari

 

210

 

 

Literatúra

 

211

 

 

 

 

Príloha č. 1 (lokalizačná mapa Mokrej doliny a jej krasových rajónov V., VI., VII. a VIII.)

 

 

Príloha č. 2 (lokalizačná mapa Vápennej a jej krasových rajónov X., XI., XII. a XIII.)

 

 

 

 

 

page_2

page_3