Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska (34 085 m / -451 m)

Bivakovanie v jaskyniach

Dobry den pan Smida,

rozhodol som sa Vas oslovit, ako odbornika a speleologa na slovo vzate, ohladom bivakov v jaskyniach. Kedze ste autorom mnohych bivakov a ucastnikom tolkych expedicii, ci uz doma alebo v zahranici, neviem kto by bol lepsi poradca.
Chcem sa Vas popytat ako je to so stavbou bivaku v jaskyni a vsetkeho okolo toho. Davate pod stany nejaky material? Ako je to so spacakmi, nezaplesniveju Vam? A pod. Budem rad ak sa podelite o vsetky vase postrehy a skusenosti.
Verim ze si i napriek Vasej vytazenosti najdete cas na odpoved a podelite sa s nou.

Prajem pekny den.

S pozdravom Ľuboš Halička, Speleoclub Chočské vrchy

21. augusta 2014, 10:03

S bivakovaním v jaskyniach som to asi vôbec po prvý raz skúsil v Jaskyni mŕtvych netopierov, kde nás zimou, dakedy ešte pred prvou velebitskou výpravou v roku 1990, prichýlil Milan Štéc - aby sme si to vyskúšali. keď túžime. A tak sme niekoľkí -násť a (tesne nad)-dsať roční z nášho klubu po spoločnej akcii s Horehroncami rozbalili v tejto parádnej a divokej jaskyni spacie siete, iní zas karimatky, naložili sa do spaciakov a - pokúsili sa spať. Bolo to tuším v Bielej chodbe? už si sotva rozpomeniem, či sa to volá dnes takto, ale šlo o zatočenie pomerne stredne (na miestne pomery) rozľahlej chodby s temer horizontálnym rázom, bez väčšieho sutinoviska na dne, skôr šlo o suchú sintrovinu - a najmä pevným plafónom nad hlavou. Skúsenosti s takýmto "prežívaním" v jaskyniach sme malio vtedy ešte NIJAKÉ, takže šlo aj o chlapčenské dobrodružstvo a užili sme si popritom teda aj kopec zábavy! Partiu sme tvorili Šmída, Kapucian, Ágh, tuším Vrábel alebo ešte niektorý mladučký začínajúci jaskyniar z Piešťan, neviem či aj Griflík, ale s istotou viem že s nami bol vyskúšať spanie v tvrdej a zimnej vysokohorskej jaskyni JMN len 13- či 14-ročný Stano Gajdošík. (O ktorom sa málo vie, že ako 17-ročný zdolal s ďalšími tromi od nás z UK poľahky 400-metrovú vertikálu Provatinu v Grécku, ktorú liezli v tom čase alebo tesne predtým také esá, ako Stibrányi, Labuda, či Turóciová-dnes Olinka Miháľová... a o rok nato s nami už spoluobjavoval budúcu Lukinu jamu, čiže Manuál.) Dovtedy sme mali znalosti o bivakovaní v jaskyniach akurát tak zo staršieho Spravodaju, článok od Radka Táslera (objaviteľ obrovskej Bohemie na N. Zélande) a z neho a z Hipmanových či Hochmuthových obrázkov z ich expedícií v jaskyniach Álp sme si predpokladali, že najlepšie asi bude v jaskyni prespávať - v závesných sieťach.

V JMN sme sa tedy veru príliš nevyspali, ale neviem či to bolo tým PRVÝM RAZOM, vykrútením dospievajúcich natiahnutých pubertálnych tiel a kostí, alebo prítomnosťou správnej, veselej ekipy, kedy sme ešte aj drobné boľačky alebo škodoradostné žartíky vedeli akceptovať s humorom. :)

Vo Velebite potom prišlo prvé zabivakovanie v podzemí, akonáhle sme v roku 1993 zliezli (zo Slovenska piati a z UK z toho 4 ks) až na -1355 m hlboké dno Lukiny jamy. Bivaky (čo sme si niektoré z nich vlastne aj stavali a zásobovali) tam boli vyložene prieskumníckeho a vojenského "rázu", nehralo sa o guličky, a ani kolegovia Chorváti vtedy ešte príliš toho nevedeli o zdravých zásadách bivakovania: teda aby sa človek dobre v podzemí vyspal a bol na druhý deň (takmer) úplne fit (ešte lepšie niekoľko dní po sebe). A tak sme sme si tuná na vlastnej koži odskúšali samozrejme aj všetko to neblahé, čo môžu horšie postavený bivak či stan alebo logistika naokolo toho spôsobiť, na telách, mysli, morálke... Napríklad spanie dvoch (ako sardinky) natlačených osôb v jednom spaciaku (nuž, keďže došlo k prekryvu zliezajúcich a voľajako sa ľudí v bivaku nakopilo a nikto nechcel ísť nevyspatý pod -1000 m...), alebo zavretý nepriedušne v stanoch že do "rána" nám spacáky zvlhli na žmýkanie... no ale zase, dalo sa to prežiť. :)

Bivaky sme potom stavali už v Slovačke jame ako na bežiacom páse a postupne tak vychytávali ich detinské chyby. Niet nad vlastnú autopsiu, samoskúsenosť! A postupne sme sa teda začali vždy po akcii tešievať, na príchod do bivaku, z ktorého sa postupne stávala Oáza pokoja či radosti - a najmä (s)pokojného oddychu.

O bivakovaní som toho celkom hojne pospisoval v knižke Velebit, reportáž z objavovania hlbokých priepastí Chorvátska v rokoch 1990 - 1998 (vyšla ku letu 1999), a ako si tak v nej práve v tomto momente listujem, asi by som si mal dať ešte tú námahu a splniť sľub či námet Zdenka Hochmutha, aby som túto publikáciu naskenoval a zverejnil jej reedíciu niekde na internete). Je v nej fúra poznatkov, ako sa skúmajú hlboké i tie najhlbšie priepasti vôbec, sám sa divím, prečo sme vtedy a ako riešili určité situácie tak alebo onak, ale asi to bolo v poriadku - lebo v tých superhlbočizných jaskyniskách a šachtách, kde "aj ostrieľanému borcovi sa na prahu priepasti na chvíľu zastaví dych" :) sa darilo a úspešne sme v nich postupovali.

Napokon, prišiel Mesačný tieň a v ňom sme postavili niekoľko bivakov, z ktorých niektoré jestvujú v takmer nezmenenom štýle podnes, iné sme museli z viacerých príčin už rekonštruovať. Takže to bola opäť mimoriadna Škola života resp. bivakovania a aj v MTčku sa stále ešte veľa učíme! No a v medzičase (2007) som si vyskúšal ešte veľmi, veľmi zaujímavé bivakovanie v najhlbšej priepasti sveta, Voronej-Krubere na Kaukaze (vrátane tvrdých zimných táborníckych skúseností na povrchu, pri fujaviciach a i -30 celziových stupňoch), alebo tiež niekoľko statických, alebo aj "rýchlych" (dynamických) zabivakovaní v tropických jaskyniach stoloviek vo Venezuele. (Tieto bivaky boli ale metodicky úplne iné.)

Po teoretickej stránke mi dalo veľa poznatkov svojho času Oldom Štosom (z Kóty 1000) zorganizované sejšn, či Seminár expedičnej speleológie, kedy sme si mohli počas asi dvoch dní v Rudiciach v Moravskom krase vymeniť praktické i teoretické skúsenosti s podobne uvažujúcimi, ladenými chlapmi a jaskyniarmi podobnej "krvnej skupiny", napríklad Plánivákmi a z ich bivakovaní v Kačnej jame, G. Bergeri či inde. (Škoda, že podujatie v ďalších rokoch už nepokračovalo, osobne som ho pokladal za veľmi prínosné a rád som sa tiež na ňom svojou troškou, prednáškou, popodieľal.) V dostupnej speleologickej literatúre, napísanej po slovensky či česky, sa toho práve veľa o bivakovaní v jaskyniach nedočítame, a Briti vo Vietname alebo trebárs Francúzi na tropickej Papui-Novej Guinei bivakujú inak, ako je tomu prospešné v našských jaskyniach. (Aj keď niektoré princípy sú podobné.) Zrejme najbližšie je k nášmu štýlu zabivakovania ten, čo dnes používajú rakuski jaskyniari v ich 100- a viac kilometrových jaskyniach (Dachsteinhohle, Raucherkarhohle...), hoci v minulosti používali tiež dokonca akési polystyrénové "krabice" (ako také malé domčeky) alebo iné výmysly. U nás na Slovensku bivakujú chalani v rozsiahlej Štefanovej jaskyni, ale ich štýl, forma či naladenie podzemných táborov sú predsa trošku iné, aké vyhovujú nám v Mesačnom tieni. V minulosti bivakovali v podzemí vtedy objavovanej Stratenskej jaskyne Spišiaci akolo Pána-Jaskyniara inžiniera Janka Tulisa, Fera Miháľa, doktora Laca Novotného a Viktora Daniela a určite aj ja by som si ešte dakedy rád prečítal, ako to chlapi robili, Janko, spíšeš snáď ked Ti vyjde času dáku úvahu a historické poznatky o tom?

Preto keď mi napísal kolega-jaskyniar, pán Ľuboš Halička z partie Chočské vrchy úplne hore uvedený mail, že by ho zaujímalo, ako robíme bivaky, ako treba postaviť stan, aby sme sa podelili o nejaké DOBRÉ poznatky a experiences - hoci šlo o veľmi širokú a všestrannú tému (z rôznych uhľov pohľadu) - sadol som si ku klávesnici - a rád som mu odpísal. Šlo to ľahko a rýchlo, akoby nič! Totiž ak prejde niekto toľkými a rôznorodými bivakmi a stačí len, keď si voľne pospomína... Tú mailovú odpoveď si idem práve teraz "druhý raz" (ešte len...) prečítať :) ale už pri jeho písaní mi napadlo, že by bolo možno aj zaujímavé tie riadky minimálne aspoň zachovať alebo skĺbiť ich neskôr do koncepčnejšieho článku. Nech sa mladí "učia" a my "starí" nech si zas osviežujeme, styk s Cháronovým podsvetím. :) A tak idem urobiť to povestné Ctrl + C a z .gmailu prekopírovať text tej konkrétnej odpovede, nech neostanú tieže riadky napospas osudu. Myslím, že prečítať si ich napokon môže celkom hojne jaskyniarov a určite nemusíte, tí čo bivaky robíte, so mnou vo všetkom súhlasiť! Pokúsim sa tiež mailovú odpoveď o BIVAKOVANÍ čo najmenej pozmeniť a prekopírovať ju podľa možnosti v neskreslenom origoš "rukopise": kopec myšlienok, ako taká rýchla a plynulá rieka sa mi pri ich spisovaní tlačili cez neuróny do troch prstov na klávesnici. :) No a aby mi odpustili aj negrafomani (je to ako pri telke, koho to nezaujíma, môže spraviť Switch OFF), nakombinujem ten "textík" ešte nejakými obrázkami.

(Záujemci o samotný originál textu prípadne môžte pokojne kontaktovať pána Ľuba Haličku, email nižšie.)

 

od: Brano Smida <brano.smida@gmail.com>
komu: Ľuboš Halička <halickal@gmail.com>
dátum: 21. augusta 2014, 15:57
predmet: Re: bivak
odoslané z: gmail.com

Srdecne Vas zdravim, pan Halicka.

Vravi sa: "Ako si usteliete, tak budete spat." :) Je celkom dobre, pridrzat sa tejto zasady alebo na nu mysliet, aj pri planovanej vystavbe bivaku. Pojde o trvaly, viacrocny? bivak v niektorej z Vasich jaskyn v Chocskych vrchoch? ci planujete expediciu. V tom tkvie zasadny rozdiel, lebo trvaly bivak sa da stale vylepsovat, a treba ho udrzovat (v optimalnom stave), zatial co expedicny je zvycajne vybavovany "nalahsie" a po akcii sa vynasa z jaskyne komplet von.
Vela zaujimaveho (dakedy aj veseleho) o bivakoch v jaskyniach by ste si mohli precitat napr. v mojej publikacii VELEBIT, ktora bola vydana v r. 1999 a isto este par kuskov maju aj na sklade na centrale SSS v L. Mikulasi, mozno ju ma aj niekto z vasho speleoklubu alebo Duri Szunyog. Ja sa pozriem do harddiskov, mal by som tam mat este texty, z ktorych som knizku vtedy pripravoval a v dohladnom case by som Vam prislusne state o bivakovani zaslal, co poviete.
Cenne informacie by ste pripadne mohli ziskat aj od Janka Tulisa (oni svojho casu vela bivakovali v Stratenskej j.) alebo Zdena Hochmutha (z jeho expes po alpskych jaskyniach), ale mozu byt v skutocnosti este zaneprazdnenejsi ako ja :) na dlhsie pisanie.
V jaskyni sa da samozrejme prespat aj bez vacsieho bivakovacieho zabezpecenia, napriklad len karimatka a spaciak, ale opakovane (par dni po sebe) to da "zabrat" a natrvalo nejde prave o najlepsi variant. Volaco o bivakovani vie uz isto aj Palo Herich a jeho particka zo Stefanovej, oni ale bivakuju bez stanov - len pod akymisi celtovymi pristreskami - v skutocnosti vsak rovnake zasady dobreho po-bivakovania (v zmysle: prichod do bivaku po akcii, varenie, susenie veci, jedenie, spanie, ranne vstavanie, ranajky, priprava na akciu atd.) platia VSADE NA SVETE, rovnake, teda aj u nich v jaskynke.

 

bivak v Slovacke jame 1

Foto z traverzu tesne pod 1. bivakom, Slovačka jama, 1998. Na Audyho snímke je kedysi známy slovenský jaskyniar z Ardova Juro Kankula. Vo vtedy ešte "len" -1268 m hlbokej jaskyni veru rovnejších miest na položenie stanov zrovna navyše nebolo... skôr len samé obludné šachty a na ich dnách prípadne ostré závaliská. Prvý bivak sme počas tejto expedície umiestnili teda v relatívne malej hĺbke -350 m, na tom samom mieste ako počas tisícovkovej prvoobjaviteľskej výpravy v roku 1996. Miestečko sa na prvý pohľad zdá byť neľútostné, no napriek tomu sa nám tam vmestili dva stany a bolo aj dosť manipulačného priestoru. Najmä sme tam mali ale pevný plafón nad hlavou... a tiež dobrý výhľad :) na kolegov Chorvátov, ktorí mali bivak situovaný v šachte 30 m pod nami. Ich stany tam permanentne celkom slušne zalievalo... Z týchto miest sme dokázali jaskyňu prieskumnícky "zoperovať" do hĺbok cez 1000 m.

 

Pokial by ste si chceli vybudovat kvalitny TRVACNY bivak v jaskyni, odporucam urcite - stan. Kedysi sa "spavalo" aj v spacich sietach, ale - nevyspite sa v nich tak dobre. Sam som skusal v Juznej Amerike spat v indianskych sietach, ktore su konstrukcnou "fyziognomiou" a starocnymi skusenostami namakane a rozlahle, ale nedalo sa v nich dobre odpocinut - su skor na poobedne "siestne" polihovanie a pohupovanie sa a sladke mrakoty. :) Preto sme napr. aj v tepujskych jaskynich bivakovali - pokial slo o expedicny vyskum - radsej na karimatkach, leziac v spacakoch - avsak pri trvalejsom, povedzme 10-dnovom tabore v Brewerovych jaskyniach tak tomu bolo - v stanoch.
Zo skusenosti viem, ze pokial sa chce clovek dobre vyspat v jaskyni, po narocnej celodnovej akcii - teda aby ste bol (rel.) FIT aj na dalsi den, a vydrzali (opat rel.) ako tak VO FORME aj par dalsich dni (napriklad nase 4- ci 5-dnove akcie v narocnom Mesacnom tieni) - je treba si vopred pod miestom buduceho stanu vybudovat lezovisko. Aby sa dalo teda spat aj - natiahnuty. Tj. ziadne krcenie sa, hoci kazdy spava inak: niekto viac naboku, iny na bruchu... V tejto natiahnutej polohe, ci je to uz na chrbate, na boku, alebo na bruchu, sa uvolni svalstvo najdokonalejsie a dojde k jeho regeneracii. Spanok je potom hlboky, a odpocinie si aj mysel. Pred dalso-dnovymi utrapami, povedzme... :)
Pod taky stan nemusite davat nic - ale mal by mat spojenu dlazku. Bez nej stan nema zmysel, zo sute ide chlad, aj vlhkost. Na stan Vam odporucam dat "tropiko" - este lepsie udrzi teplotu, a odizoluje vlhkost jaskyne, ked bivak opustite. Do dalsej akcie, dva tyzdne, mesiac... dva, tri... realne takto kvalitne predzabezpeceny bivak vydrzi v pohode aj niekolko mesiacov bez navstevy a vacsich uprav.

 

bivak vo Velebite 2 Meduza

Expresný útočný bivak na dne priepasti Medúza, akcia Velebit 2001. Hoci materiálovo zjednodušený, vystačil v pohode na príjemné žitie v hĺbke -700 m na asi dva-tri dni. Na fotografii Joža Ondrušku vľavo Marcel Griflík a vpravo Miloš Uhlík (Uhu), ktorí sa tu spoločne v trojici v jednom cípe dna šachty Bojim, bojim pokúsili prekopávať zával. Z bivaku sa hore samozrejme nikomu von nechcelo :) do hora bolo hneď treba začať po lane "vertikálne šliapať" ozrutnou, 450-metrov hlbokou vertikálou...

 

bivak Velebit 3 pult

Na tejto fotografii z rovnakého bivaku v Medúze na prvý pohľad nič zvláštne nie je... Avšak kvalita bivakovania v jaskyniach závisí práve v drobných nuansách: v tomto prípade je tým detailom fakt, že prieskumníci nemusia pri variacom pulte čupieť ani posedávať na chladnej vhkej skale...

 

Dalej plati jedna vyznamna zasada: ked do bivakovacieho stanu zaleziete a ide sa spat, netreba ho zatvarat, prave naopak! - treba nechat vstupny otvor dokoran otvoreny!! Po celu noc! Mnohi "skuseni" jaskyniari, bivakisti alebo expedicnici tuto zasadu nedodrzia - a na druhy den rano, su premoceni ako mysi!

Teplota tiel (tepla po poriadnej akcii sa z tela vyparuje este kvantum, citite to), par z vydychovania - vytvori v stane inu teplotu, o par stupnov vyssiu, nez v okolitej jaskyni. Nikdy sme to nemerali, ale udaj by mohol byt celkom aj zaujimavy - tiez ako sa nocou vyvija. V jaskyni v nasich zapado-karpatskych koncinach byva tak od 4, 5 do 8, 10 celziovych stupnov - a tento rozdiel potom sposobuje = kondenzacne javy. Ako keby ste sa v noci vyspali v aute - rano byva zvnutra zarosene.
Pri spravnom bivakovani je teda potrebne teplotu v bivakovacom stane paradoxne o nieco znizit (!), aby sa kondenzacia tak silno neprejavovala. No a vykompenzuje sa to - kvalitnejsim spacakom, capicou na hlave, prikrytim sa este dalsim rozopnutym spaciakom apod.
Po odchode zo stanu, "rano" pri priprave na akciu je fajn nechat (telom rozohriate ) spaciaky este hoci chvilku aj rozopnute, odparia sa - a zhrnut ich potom na karimatkach do kopky. Ale ak opustate bivak na tyzden, mesiac alebo viac - jednoznacne odporucam spaciaky zakrutit do ich povodnych obalov a este najlepsie vopchat do (pevnejsieho) igelitoveho vreca.
Spacaky do jaskyne by nemali byt z páperia - vylucne synteticke. Nemusia to byt pritom tie najdrahsie spacaky, co sú k mání - staci vyssia stredna trieda (=ak by sme to prelozili napr. na automobily.) :)
Ja napriklad pouzivam v Mesacnom tieni "technologiu" - ze si lahnem do 2 (rel. tensich) spaciakov naraz. (Vzduchova vrstva medzi nimi.) S istotou mi nebude ani zima, ale ani sa nezaparim, ako ked by som si lahol v hoci kvalitnom podoverale do nejakeho super-tepleho-spacaku. Samozrejme, to sa da, len ked mate spaciakov v jaskyni prebytok :) co nie je zrovna obvykle - ale v Mesacnom tieni ano, pretoze tam sme mali plno ludi, ktori neboli ani jaskyniari, ale nejaky-ten spaciak si pre istotu do Zeme vzali - a uz ho "nemali tu silu" z jaskyne vyniest. :))
Rovnako pre karimatky plati, ze cim ich mate pod sebou viac - tym sa jasne makksie vyspite. Optimalne su 2 klasicke karimatky. Tie moderne, nafukovacie, ani privelmi neodporucam, lebo v jaskyni sa v nich moze urobit dierka, a v noci nahle vyfucia a tak zrazu polihavate na studenej dlazke... a jednak su na nesetrne prostredie v jaskyni celkom aj zbytocne drahe. Alumatka (-Al-) ako sa pouziva napr. na celne skla aut v tropickom lete, ako taka je prilis slabunka a tenka - avsak v kombinacii POD klasicku karimatku, by to mohlo byt celkom Ok riesenie.
Kariamtky sa tak po 3 ci 4 rokoch vylezia a tak ich je potrebne vymenit.
Leziac casto v stane karimatky casom trosku navlhnu. Najma od podlahy a kondenzaciou telo-jask.podlaha v noci - ale nerobi to vacsi problem, ak sa v bivaku a v stane spava, povedzme aspon 1x mesacne, tie karimatky sa tym trosku aj vysusia, ohrevom zo spaciakov, ked v nich lezite...
Vlastne, bivakovanie v jaskyni a udrzba stanov a vsetkeho naokolo v takom podzemnom tabore, je o akomsi "vyvazovani" podmienok. Raz sa nieco prilepsi, ine sa zas trosku zvrhne... :) Ako v takom zivote. Alebo v manzelstve.

 

bivak Velebit 4

Jaskyniar Erik Kapucian práve navštívil "výnosný bufet" :) vo vrchnejšom 1. bivaku Lukinej jamy (cca v -750 m), Velebit (expedícia 2010) a vyberie si v ňom s radosťou z chorvátskych potravín to najchutnejšie...

 

bivak klisura 1

Privchodový statický bivak v jaskyni Velika Klisura v Kosove, expedícia ešte v devätdesiatych rokoch. Akciu sme robili zimou a vo vchode jaskyne sa priebežne roztápala ľadova srieň a v noci tu zase naopak poriadne mrzlo. Niektorí sme túto neporiešiteľnú dilemu vyklinili stanmi... a Demänovci sem prišli vtedy už na akciu z domu pripravení takýmito závesnými lehátkami. Či spoznáte chlapíka, skúšajúceho stabilitu a silu ukotvenia lehátka...

 

bivak vo VEN 1

Útočný bivak ďaleko hlboko v tropickej venezuelskej Cueva Charles Brewer, druhá prvoexpedícia v roku 2004. V jaskyni bolo dosť teplo, ale báli sme sa škorpiónov a tak sme ten (ľahučký) stan predsa do transportiakov pribalili... Traja Venezuelčania vyriešili protiškorpiónie opatrenie akýmisi tuhšími sieťkami primontovanými rovno na diere, vstupe do spaciaku (niečo na spôsob včelárskej kukly). Foto: M. Audy. Vľavo si obúva mokré ponožky B. Šmída, hore Brewerov synak Chayo, za ním vľavo Luis-Alberto a svietiaca čelovka je dobrý kamarát Federico Mayoral.

 

bivak 2 VEN

Privchodový kemp v Cueva Charles Brewer v roku 2005, obsahoval 25 účastníkov! Našťastie jaskyňa je celkom veľká... :) pomestili sme sa sem ako so stanmi, tak aj s rybárskymi stoličkami, obrovskými hrncami, elektrocentrálou... Jediným sporným momentom tohto príjemného miestečka (videli sme totiž odtiaľto aj dennú oblohu - styk s vonkajším prostredím má cenu!) bolo že ak sa na raňajky nahrnulo do "bufetu! všetkých 25 chlapov (ani jedna žena - asi našťastie), rozvírili sme na podlahe tábora prach, vlastne zvetraný mach v kombinácii s pôvodným ílovitým nánosom. Takže poniektorí chrchľali alebo kohŕcali, a iní zase chriakali poriadne šušne. Naľavo pán v červenom podoverale á la Meander je významný slovenský jaskyniar docent Zdenko Hochmuth.

 

bivak VEN 3 Muchimuk

A napokon do tretice ešte jeden bivak z tropickej jaskyne. Do novoobjavovanej obrovskej jaskyni Colibrí sme to počas expedície v januári 2009 mali z povrchového base-campu poriadne ťažký DEŇ presunov vyčerpávajúcimi bažinami, plus k tomu temer poldňový spust cez zeleninu džungle vstupnej mega-priepasti. Bolo ted dobré každé kilo, ktoré sme zobrať nemuseli. (Vrátane potravín.) Poniektorí sme počas tejto nádhernej, asi 6 dní trvajúcej "výsadkovej" akcie nemali ani vrchné overaly... veď načo, v tak velikánskej jaskyni. :) Bivakovali sme vtedy v jednom príjemnom bočnom dómiku asi v prvej tretine jaskyne, rovno odtiaľto sme bádali, a hneď aj mapovali. Niektorí sme si do jaskýň v stolovkách brávali aj nafukovacie karimatky, ale samozrejme bolo treba mať aspoň jedno drobné zásobné lepidlo a záplatu, na opravu, skrz ostrú sutinu a výbežky dosť trpeli. Výber konkrétneho miesta na spanie - kde kto našiel tú najlepšiu a pokiaľ možno bezprašnú rovinu. Trošku sme sa počas dvoch tu strávených bivakovacích nocí obávali, či nám po hlavách vytŕčajúcich zo spacákov nepolezú nocou škorpióny alebo celkom seriózne veľké stonôžky, alebo zatúlaný had... ale štatisticky sme si vypočítali, že zo 7 zúčastnivších akcie štipne podobná potvora najprv prvého, ten krikom zobudí ďalších... no a až potom sa uvidí, aké protiopatrenia vymyslíme. :) Foto: B. Šmída.

 

Lokalita, kde postavit bivak v jaskyni, je mozno ta NAJsmerodatnejsia vec!
Totiz, takychto miest v jaskyni nikdy nie je nazvys + je dobre uvazit, aby to nebolo od "pracovnej", skumacej lokality, prilis daleko. Ale zase je zbytocne aj prilis blizko.
Vacsina jaskyn v horach u nas - ziadny bivak realne nevyzaduje. Da sa v nich pokojne badat pocas jednodnovych akcii. O bivaku by som ale osobne uvazoval, ak by slo o lokalitu s hroznymi a tiahlymi plazivkami, ktore zaberu vacsinu dna - transport, aj osoby :) tam a dnu. Alebo kde su napr. vodne prekazky, ci ina zlozita logistika - ktora zaberie vacsinu dna - a potom by zostali na prieskum / pracu tak zo 2 hodiny... S bivakom u nas by som tiez ratal vo vysokohorskych lokalitach, kam je to (peskom) extremne daleko a vysoko. (Napr. Cervene vrchy.)

Miesto, kde postavit bivak, by malo byt aj - pocitovo niecim prijemne. (Aj v jaskyni su krajsie a tiez uplne najhorsie miestecka, to dobre pozname.) Musi tam byt dostatok priestoru na chodenie okolo, napriklad. Alebo na ulozenie ci zavesenie veci mimo stanov. (Susenie vyzlecenych overalov, podoveralov.) Tiez prijemne miesto na varenie. Odporucam plochu aspon 2 m2, a vystavat si na bezprostredny dosah k nej povedzme z plochych velkych platni, blokov, akysi "pult", stol - aby to bolo aj v rovine - s polickami, centralnou doskou na varenie a miesanie v hrncoch, kde dat cukornicku... Celkom ako doma v kuchyni. :)
Napokon, bivakovacie miesto by malo byt - pod pevnym plafonom. Urcite ste niekde zachytili, ako sa nam v MT zrutil na bivak v 2010?om labilny rozbity plafon... Nuz, aj Majster Tesar sa dakedy utne! :) Lepsia je teda kompaktna chodba, ako rozlahly balvanisty dom, hoci miesta sa v nom zda habadej...
Bivakovacie miesto je lepsie umiestnit tiez v zone, kde nie je silny prievan (prinasajuci vlhkost, aj chlad) - a tiez mimo potencialneho dosahu rieciska, ak by doslo k podzemnej zaplave. (Velmi zle si to raz takto odniesli isti francuzski jaskyniari, mali len velke stastie ze prezili, tolko utrap.)

Opytali ste sa, Lubos, ci spaciaky nezaplesniveju.
Nezaplesniveju, pokial sa v nich - v stane nejedava. (Omrvinky, nahodne rozliaty caj...)
Tiez je vhodne nevstupovat do stanu alebo spaciakov v prilis uspinenom podoverale - stan preschne a potom sa zo spaciakov prasi a nedobre dycha a jaskyniari kaslu. (Nie zo zimy, z prachu.) Samozrejme, ZAKAZ vstupu do stanu v gumakoch, vrchnej kombineze, blatovych rukaviciach - ani pri zapalenej karbidke na hlave.
Varit by som odporucal zasadne - len vonku, pred stanom. Ani pit caj z termosky alebo poharika dnu v stane nie je moc dobre, ospalec vedla sa prekruti, drgne do vas, a hned je dlazka stanu sladka od dobreho caju... :)
Problem so spaciakmi:
po dlhsej dobe, tak radovo 4 az 5 rokov - na nich dostavaju zabrat - zipsy. Ak su kovove, pozinkovane, eloxovane alebo ina uprava - jednoducho vlhkost v jaskyni ich zacina mikro-korodovat. Takze pri zapinani spaciaka v jaskynnom stane to treba robit s citom, opatrne, radsej pomalicky - zips tak vydrzi najdlhsie. Bohuzial, nie donekonecna. Plastikove zipsy su este horsie, nesetrnejsim zaobchadzanim sa roztvoria... a zo spaciaku je deka.

 

bivak v MT 5ka

Bivak č. 3 v Mesačnom tieni a na dne Mikiho dómu. Pôvodne sme mali o kúsok ďalej ešte jeden 3. bivak, v bočnej dómovitej kaverne, vybudovaný pre potápačov. Ten, keďže sa permanentne nepoužíval, silne zamokal a dostával na frak... Trojku-bivak na obrázku sme zabezpečili už precízne, aby mali lezci, ktorých sme v roku 2010 do jaskyne uviedli, fyzickú i psychickú pohodu. Radšej sme preto obetovali zopár spaciakov a karimatiek navyše v bližšom 2. bivaku a posilnili nimi trojku. Ako sa však ukazuje, postaviť tábor na dne podobnej veľkej šachty alebo dómu môže byť sporné... totiž nik poriadne nevie zistiť, čo je hore a či z komínu náhle nevypadne nejaký blok... alebo sa plafón nezrúti aj celý! Foto: B. Šmída.

 

bivak v MT XX 7

A presne to sa nám v Mesačnom tieni aj v jeden krásny deň (či miestnu Noc) prihodilo! Na snímke jeden z totálne zdemolovaných stanov v 1. bivaku, ktorý nám zlikvidovala lavína ostrohranných blokov veľkých ako koleso až po menšiu miestnosť. Niekoľko rokov sme sa zo stanov v tomto mieste zo stanov hore pokojne dívali (ako na hviezdy), a nik by nepovedal, ani najskúsenejší bivakisti... že raz plafón môže prasknúť a zletieť dolu! Príčiny aj následky tejto drobne katastrofickej udalosti sú širšie rozobraté na inom mieste (len klikni). Foto: B. Šmída.

 

bivak v MT XXX 11

Takto sme sa museli v roku 2005 pred vybudovaním 1. bivaku popasovať s priam "rovnou" dlážkou :) jeho kavernového dómu. Tie krížom-krážom naukladané bloky nás asi mali upozorniť, na potenciál nebezpečia, padajúceho obvykle zhora a zrejme bez predchádzajúceho vztýčeného prstu. Foto: B. Šmída, na fotke sa lomcuje s balvaníkom Erik Kapucian.

 

bivak XXX v MT 3

Hoci filmár, ktorý zavíta do jaskyne, očakáva, že sprievodný mančaft sa oň bezvýhradne postará... niekedy musí priložiť ruku k dielu aj slávna osobnosť. Na fotke Paľo Barabáš, detailizuje (svoje) budúce ležovisko v budúcom 1. bivaku v MT (-270 m), na perách akisto s príslovím: "Ako (jemne) si vystelieš, tak budeš spať!" :)

 

bivakovanie v MT 2

2. bivak v Mesačnom tieni v hĺbke -400 m a v ňom priatelia. Šmída a Pap. Dobrých miest v okolí niet nazvyš, buď riečisko, alebo potom závgaly a šikminy. Toto miesto v rúrovej chodbe napriek silnému prievanu sme zvolili pre stan preto, lebo je blízko ku výdatnému zdroju pitnej vody (a samozrejme tým pádom aj na záchod, rovno do riečky). Stan sme otočili dierou do závetria. A zimu poriešili tromi spaciakmi na hlavu. Miestečko je prevýšené len niekoľko m nad aktívnym tokom, na prvých akciách sme sa tu trošku preto aj báli, či niekedy nevystúpi náhle hladina, a nocou mali zrejme aj viac nastražené uši. :) Iný stan o pár metrov ďalej je v dosahu prskajúcej vody z plafónu a v ňom zvyčajne prespávali hostia. Foto: Stankovič.

 

bivakovanie v MT 1

Takto dopadne stan, v ktorom sa pojedajú dobroty. Zomrvinkovatie to v ňom po pár akciách a zo spór sa na stenách pri permanentnej jaskynnej vlhkosti rady uchytia plesne. Kto by ich chcel nachytať do pľuc, pravda... Takýto stan nezostáva už len, než definitívne skartovať. (Podobne to dopadne aj so spacákmi.) V jaskyni sa jednoducho sotva čo väčšie presuší. Prinesť zas nový stan a vybaviť ho zodpovedne novými spacákmi a karimatkami, je potom drobná tortúra. Foto: M. Tanáč, snímka z MT.

 

bivakovanie v MT 17 X

Dlhodobejšie skladovanie zásob v jaskyniach príliš neodporúčame. Za rok či dva sa tu postupne pokazí všetko: vrátane konzerv, ktoré napučia. Zaplesnejú i tuhšie čokoládky v originálnych obaloch, a po...ť sa dá poriadne aj z tých, vyskúšali sme. :) Menej skúsení jaskyniari si zvyčajne do jaskýň na niekoľkodňový pobyt prinesú viac chleba, ako je potrebné, a potom majú tendenciu ho ponechať kamarátom, že však na budúcu akciu bude azda dobrý... To je blbosť, chlieb je nabudúce zelený až bielo-čierny. Mala by platiť zásada, že odpadky vrátane neskonzumovaných potravín sa ešte na tejže akcii z jaskyne vynesú von, žiadne že nechám si to tu v igelitke do budúca. Na fotografii je zavesená roztrhnutá nepremokavá kombinéza a vedľa nejaký celkom asi kvalitný podoveral... V tom druhom prípade je možno aj pochopiteľné, že dotyčný ho v MT zanechal v bivaku preto, aby sa mu "cválalo" po skončení akcie domooóóóv k východu z jaskyne ľahšie a príliš sa pritom nezapotil, ale v prvom prípade, ten overal... namieste je otázka, ako vyšiel z takejto jaskyne a z veľkej hĺbky dotyčný borec - bez overalu?? Alebo mal v batohu rezervný? No tak už vieme, čo všeličo možné aj nemožné niektorí nosia v tých napučaných vakoch do MT... :)

 

rukavice nohy v MT

Ideálna obuv do bivaku, najmä v prípade ostrosutinóznych podláh. :) Verte či neverte, nejeden jaskyniar už vyskúšal, podobné obutie, ak sa mu lenilo zaobuť sa do gumákov a poodísť od otvoru stanu dva, či tri metre, po varič, hrnček vody a tak. Foto: R. Lipták.

 

bivak v MT 8 Tanáč

Pohodička, v 1. bivaku, MT. Komu by sa z nej chcelo odísť, na akciu, však áno... :) Tuho fajčiaci a neodvyknuteľní jaskyniari si samozrejme do jaskýň MUSIA dostatok cigariet nabaliť... niekedy sa ich ľahunký dym napokon môže aj zísť, pri rekognoskácii prievanov... avšak čo potom robia s tými špakmi? Foto: B. Šmída, na fotke Mišo Tanáč, z kedysi populačne tak silnej a najmä družne spoločenskej leopoldovskej partie jaskyniarov.

 

bivak 13 v Mesaacnom

Keďže v drsnom a miestami až ponurom Mesačnom tieni býva (okrem roboty) vcelku nedostatok pozitívnejších vnemov, vyriešiť sa to dá... pravým táborníckym magazínom! :) Foto: M. Griflík, na fotke sa na akciu pripravuje Vilo Guľa a nad ním jeho myseľ dešifruje Zolo Ágh, z akcie niekedy v roku 2006? či 2007.

 

Este k vyberu miesta jaskynneho tabora, smerodatnejsie veci:

- Nemalo by byt daleko po vodu.
- Dlazka, najlepsie ak je kamenita. Piesok sa dostava do stanov, spaciakov, do zipsov... jemny piesok sa pri neustalom zosliapavani zmeni na blatovu kasu a miesto bivaku je tak znicene... suchu hlinu najdete v jaskyni len malokedy.
- Niekde v relativnej blizkosti tabora by mal byt pristup na WC: ale zas aby to nesmrdelo az do tabora, aby sa nemuselo vzdy obliekat do vrchnej kombinezy alebo este nebodaj do sedacky...

Pri spani, v takom jaskynnom bivaku:
- Gumaky je po vstupe do stanu dobre mat blizko jeho otvoru, aby sa dali hned po vylezeni z neho na druhe rano natiahnut na nohy, a nemuselo sa capkat len v ponozkach po blate alebo skalach okolo stanov - spina, bezpecnost palcov a inych prstekov na nohach... :)
- Do stanu si treba vziat celovku - na cokolvek.

Mensia, no dolezita poznamka.
Mnoho jaskyniarov si do jaskyne neberie hodinky. Potom su ale - realne - pri viacdnovych akciach v podzemi - casovo dezorientovani. Ich biologicke hodiny sa narusia. Hodinkami na ruke a "myslou" (obcas sa na tie hodinky predsa podivam) sa to da lepsie regulovat - inak ani neviete, kedy vstat, kolko je hodin v tej "tme", uplne to cloveka rozhadze, nepoda uz dobry vykon.
Mne sa osvedcilo (do jaskyne hodinky nosim) zavesit hodinky v stane, pocas noci - na strop stanu. Natiahnut si na nich budik, kedy vstavat. Lepsie i dve, tri budenia, lebo prve zazvonenie nemusite vobec, unaveni z predchadzajucej akcie "pocut", pri tom druhom sa Vam este nechce vstavat :) a upadnete do sladkej rannej polomrakoty... Veru, najlepsie sa odpociva v jask. bivaku prave rano, pred odchodom na akciu - podobne ako doma v posteli a ist do roboty. :))
Niekedy som maval hodinky v spaciaku leziac v stane na ruke - ale skoro nikdy som ich nepocul, zazvonit. (capica, spacak)

Prima "metodika", ako sa rano v jaskyni mierne donutit vstat - je zasvietit si v stane celovkou. A uz je nevypnut! Bunky ludskeho oka a ich spoje s neuronmi mozgu su nastavene tak, ze organizmus sa ci sa VOLI chce / alebo nechce, zacne prebudzat.

Kratucko este k moralke pri bivakovani, aj ked sa to nezda:
"Rano" v jaskynnom bivaku sa treba trosku prekonat, a VSTAT - nie polihovat donekonecna. Nie raz (napr. aj pocas velebitskych expedicii) sa nam stalo, ze sme na dohodnuty cas a budik nevstali - povedali sme si, ze este si pospime, hodinku, dve... a prespali sme poludnie! Samozrejme, pooobede uz nemalo zmysel ist prilis na akciu - ani deharmonizovat biorytmus - a tak den bol v čudu.
Pri bivakovani inak "denny" biorytmus (standardny z povrchu) odporucam, ako tak dodrziavat. Do bivaku sa vracat povedzme o takej 20.00 hod, lebo kym sa clovek nachysta na spanok, povari, pookreje a zalahne, uplynu hoci aj 2 hodiny a je 22.00 hod... Vstavat o povedzme 6.30, o 7.00, lebo kym sa clovek zasky nachysta na akciu, priprava materialu, porada, co a ako, ubehnu aj 2 - 2,5 hodky, a je pomaly 10.00 hod!
Vstavat z nejakych dovodov o 2.00 ci 3.00 "rano" (resp. pocas jaskynnej "noci") alebo navracat sa takto do biavku, pravidelne, o podobnom case - nepokladam pri viacdnovych akciach za dobre. Je to skor nebezpecne.

Dobre je napriklad, ked su 2 ludia na akcii a v bivaku - ak jeden z nich vstane o taku polhodku skorej, nez druhy - zapali varic, navari trosku caju, a prinesie trosku caju tomu druhemu. Toho to oblazi, zobudi sa, je to prijemne. Aj priatelske.

Este malicko ku stravovaniu sa v podzemi, pocas bivakov:
Je potrebne tam mat varic a plynovu bombicku,
dobre je varit si caje, aj polievky,
do cajov je fajn davat cukor i citronku (dobry caj vie postavit na nohy...),
niektori si radi urobia v jaskyni aj kavu (presso)
nenosit do jaskyne prilis vela chleba (namrvi sa, nezjedeny chlieb rychlo zaplesnie)
sladkosti: clovek by ich pri narocnejsej akcii stale len jedol, a jedol, a jedol :)) je lepsie si ich vziat na viacdnovu akciu do podzemia viac, nez clovek predpoklada, ze mu bude stacit...
cokoladky, tycinky, perniky, horalky...
v bivaku je dobre mat vlastnu lyzicu
zasobne potraviny do buducnosti = celkom dobre su na ich uskladnenie vieckove piksle ktore pouzivaju kulturisti na vselijake tie ich praskove koktejly
zapalovac
kto pouziva piezo a acetylenovu lampu, o problem menej, to mu tak lahko nezvlhne...
dobry do bivaku je aj maly nozik (ktorym sikovny jaskyniar otvori aj konzervu)
hrnce (lepsie nez klasicke esusy nejake chromovanejsie), dobra je pokrievka (aby sa neminulo vela plynu z bomby) - je vhodne (nielen kulturne) po odchode z bivaku na tyzden, mesiac a viac, ich vydrhnut... inak su nabuduce plne plesni (najme ak ide o cudzie kastroly...)
stan po odchode z bivaku na dlhsi cas tiez zavriet,
v bivaku poupratovat.

Lubos, napisal som Vam co ma tak v letku ponapadalo,
niektore z tychto zasad su dolezitejsie, ine sa Vam mozno budu zdat aj "mierne podivuhodne" :) ale takto nejako sme to robili a robime.
Vela ukaze prax - jednoducho, ak taku jaskynnu lokalitu, kde treba uz postavit bivak, mate, alebo nieco planujete - bivak aspon so zasadnymi pomockami jednoducho postavte a potom uvidite, ako sa Vam to bude vyvijat.
Zatial Vam prajem vela uspechov a isto sa niekedy aj vidime.
Mna ste svojim mejlom celkom prijemne "donutili", aby som zas napisal, nieco o jaskyniarstve, takze aj ja Vam dakujem.

s pozdravom

Brano Smida

 

bivak v MT final 14

Legendárna tigrovaná čapica na fotke, to je v Mesačnom tieni a v jeho 1. bivaku tvrdo ranne :) odfukujúci autor tohto príspevku o bivakovaní. Dátum vytvorenia fotky je na nej (urobil ju M. Mikuš). Stan je podľa striktných bivakovacích jaskynných zásad, skutočne správne - doširoka rozďavený. 

Prihlásenie