Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska

Mesačný tieň, Jaskyniarska škola 2. lekcia a mapovanie

Mesačný tieň, prvá tohoročná akcia (27. a 28. jún 2015):

Jaskyniarska škola, 2. lekcia: Mapovanie, transporty a bivakovanie

mladí mapovači

Marek Hluch (vpravo) a Peter Jelínek (vľavo) sa priamo v teréne systému veľkej jaskyne, v Mesačnom tieni, zaúčajú do mapovania. Foto: Braňo Šmída.

 

Vôbec prvú tohoročnú jaskyniarsku akciu v Mesačnom tieni, v dňoch 27. a 28. júla 2015, sme sa podujali zorganizovať v ľahšom štýle ako obvykle a jej cieľom bolo najmä - zaučiť mladších, perspektívnych záujemcov o jaskyniarčenie, do výskumných a prieskumných metodík v nefalšovanom, pravom teréne - rozsiahlej vysokohorskej jaskyne. Projekt našej praktickej Jaskyniarskej školy sa úspešne rozbieha a práve realizovanú akciu v Mesačnom tieni považujeme za jej pilotnú či skúšobnú a už 2. lekciu - mapovanie, transporty, bivakovanie a pohyb v náročnejšom jaskynnom prostredí. Nám sa v minulosti osvedčil individuálny a stupňovaný didaktický či edukačný (výchovno vzdelávací) prístup k perspektívnym záujemcom o jaskyniarčenie, ktorý musí trvať nepretržite aspoň niekoľko mesiacov! Volať ich na maximum akcií, vybaviť ich literatúrou, aj im občas požičať zopár pomôcok (lebo sú dnes dosť drahé), zobrať ich aj na akcie, kde sa kope, nielen lezie a najmä nie len že výletníčí, pribrať ich na akcie do jaskýň ktoré majú už aspoň niekoľko sto m dĺžky, aby sa zžili s prostredím a pochopili ho a naučili sa v ňom (opakovaním) bezpečne (aj s ľahkosťou a radosťou) pohybovať. Dokonca ich vyslať aj s kamarátmi do jaskýň samých, lebo takto už budú musieť "zdolať" mnohé mnohé prekážky aj samotní... a ich poriešenie si trvalo a kvalitne zafixujú.

Samozrejme, toto všetko si vyžaduje - nemalú časovú investíciu, a mať s novicmi trpezlivosť. No výsledok sa potom môže dostaviť, a mladý človek sa vám zrazu stane nielen dobrým kamarátom, ale aj vynikajúcim, dlhoročným partnerom, ku objavným akciám alebo expedíciam, takého neraz už ani nemusíte motivovať na akcie, lebo on na ne zavolá vás! :)

Do Mesačného tieňa sme sa teda vybrali tentoraz štyria a myslím, že účastníci akcie určite nebanujú, lebo okrem absolútne bezproblémového zdolania nemalej jeho hĺbky (do -270 m) si vyskúšali aspoň tak tretinu vecí a úkonov, ktoré ich tu (alebo v inej rozsiahlej jaskyni) očakávajú v budúcnosti, alebo ktoré ich akisto neminú, pri pravých bádateľkých aktivitách v podzemí. Presúvať sa takouto zložitou a aj fyzicky náročnou jaskyňou povedzme dva plné pol-dni dá napokon zabrať trošku aj fyzicky. Je tu potrebné zvládnuť aj zlanovanie a výstup po lane za pomoci šplhadiel, preliezať úžiny a pochopiť tak, ako sa kde čo najlepšie vytočiť alebo že meandrom sa najrýchlejšie presúva v jeho hornej polovici a kde sa dá dobre (trupom, panvou, bokmi stehien či ramien) zafixovať, ale zle uváženým natočením tela aj zakliesniť :-) či zase sa úplne pár metrrov prinavrátiť, a znovu... Že tiež obrovskými blokoviskami tak zarútenej jaskyne ako je Mesačný tieň v jeho úvodnej tretine či až polovici, sa vôbec Nemusí ponáhľať ani hnať, dokonca to nie je ani bezpečné (len raz sa potknete alebo zabalansujete, a hneď máte modrinu ako hrom, vykrútenú nohu alebo vybité zuby) - ale že sa dá takýmito úsekmi presúvať aj pokojne a elegantne, žiadny stres či zhon. Do rozsiahlej jaskyne ako Mesačný tieň sa navyše prakticky NIKDY nechodí naľahko - a tak si aj všetci účastníci našej akcie nabalili pekne do vakov vlastné potraviny do bivaku, náhradné oblečenie, plynové fľaše a varič, a vyskúšali si individuálny transport vlastného vaku (bez pomoci), čo je niečo uúplne iné, ako si ho neustále podávať s kolegom (aj ten jeho, preto je to potom v skupine aj výrazne pomalšie, čo s týka jej presunu jaskyňou). Aj keď je to miestami namáhavejšie. :-) Mužská dvojosádka našej miniexpedície dokonca dostala za úlohu vyhľadávať (v im vlastne úplne neznámej jaskyni!) logickú trasu postupu vpred, do bivaku, čo chalani zvládli úplne na jedničku! a rovnko tiež pripomoc, prisvietenie aj morálna podpora nežnejšej účastníčke akcie, v náročnejších stupňoch či šikminách a prechodoch, ktoré sa v MTčku lezú voľne. V bivaku si potom všetci traja vyskúšali, čo je to "klepať kosu" už po polhodinke postávania v tábore, ale hneď aj, ako sa to dá úspešne eliminovať: napríklad idením po vodu (aj pre ostatných), varením (polievok, čajov) čo to dá, až kým sa nezalezie do spaciaku, ako sa tento, pokiaľ je mierne prevlhnutý, dá účinne vysušiť (vlastným telom), ako je bivak vlastne a prečo kde situovaný, rozložený, že stan sa nesmie na noc zavrieť, aby rozdielom teplôt nedošlo ku kondenzáciám a jeho premočeniu zvnútra... ale aj že na ráno si treba natiahnuť budíky, inak "len tak ľahko" v bivaku nevstanete :-) alebo že človeka tu ráno prebudí (niekedy, spočiatku) zľahka dezorientácia v tme-čase-a priestore, že kde sa vzal tu sa vzal a čo tu flastne robí :-) alebo aj (relatívne) "silnejšie" bubnujúca tzv. ranná precipitačná (kvapková) voda, plný močový mechúr, alebo aj spokojné a hlasné chrápanie skúseného jaskyniara toť odvedľa, ktorý práve ráno najlepšie zaspí, pokojne a tuho, ako zabitý. Ale že tiež ako príjemné je, ak vám do stanu a do vyhriateho spaciaku práve tento samý, prinesie za šálku horúceho, vynikajúceho čierneho čaju, s citrónom aj ocukrovaný! :-)

 

idesadolesa   

Ide sa Do lesa. Príjemné počko pod mrakom (aspoň hore nebudú roje dotieravých mušiek a štípajúcich ovadov), tak prečo nie, si pocupkáme ten kúsok čarovnou Bielovodskou dolinou po vlastných, autom (hoci s povolenkou za oknom) zaparkovaným za horárňou by sme akurát zbytočne pajedili turistov... Foto: E. Angermayer.

 

lykozruti 

Chrobák lykožrút respektíve správnejšie - podkôrnik - je v slede vyvíjajúceho sa, zanikajúceho starého a nepôvodného a nového sukcesného lesa - prirodzenou súčasťou. "Škodlivý" je len zo subjektívneho hľadiska nás, ľudí... no sama príroda to takto určite nechápe. :-) Foto: E. Angermayer.

 

petovliezado jamy

A prvý z účastníkov ekšn, študent telovýchovy Peter, už si to šinie do "jamy". Obaja chalani sú veľmi šikovní a nadaní, sú horolezcami, a často na horách (napr. aj Alpy): postačilo im len ukázať (priamo na mieste) princíp SRT-čky (čiže jednolanovanej speleologickej techniky). Zaraz všetko pochopili a zlanenie aj výstup so šplhadlami na konci akcie z Mesačného tieňa - zvládli s prehľadom ako starí, mnohoroční jaskyniarski harcovníci! :-)

 

 elvirazlieza

Za touto útlou dierou, že sa má ukrývať viac než 30 kilákov podzemia...? Ešte neverím! :-) myslí si Elvírka, ako prvý raz v živote zapletie a stíska v úvodnom 25metrovom zlaňáku lano pod Stop-Petzlovkou. Ale že ste ma vybavili výstrojou dobre! Nuž, tak pozriem sa aj ja tej vašej jaskyni na zúbky... :-)

 

poriadocekmusi byt

Presne takto - čistučko - a vždy umyté riady - má vyzerať jaskynný pult, kuchynka či prípravovňa stravy. Aj v Mesačnom tieni. Záber Braňovho pultu v 1. bivaku (-260 m). Foto: E. Angermayer.

 

kvostoskocky

Za sebou, tí čo ste si užívali útulnú pohodičku nášho 1. bivaku, na poslednej akcii zhruba pred pol rokom, si láskavo upracte a poumývajte najmä pri odchode z tábora po sebe hrnce! (nie vaše) Čo-to z nich dokonzumujú chvostoskoky, ale byněc upratovať večne nebudeme. Foto: E. Angermayer.

 

ladviniakzaplesneny

Ktorýsi jaskyniar si tu v nie tak dávnej minulosti odložil do stanu ladviňák alebo čosi podobné... Predtým mu naňho doma asi šťiavala mačka alebo čo. (základňa pre spóry húb a plesní, milí moji...) Takéto veci ale do stanu nepatria. Z ladviňáka zostal asi nie ani po pol roku jeden negustiózny olomoucký syreček. Toto byť v stane ešte ďalšieho pol roka, tak zaplesnie stan komplet, vrátane spaciakov. Kto sa v takom potom vyspí? a rozdýcha plesne... Bude po stane aj jeho vybavení... a môžeme zas transportovať. Foto: E. Angermayer.

Zásady bivakovania v jaskyniach, na: http://www.mesacnytien.sk/titulka/metodika-prieskumu-jaskyn/bivakovanie-v-jaskyniach

 

 kurzvarenia

Marek a Michal kuchtia v našom 1. bivaku. Rýchle zabezpečenie pitnej vody a následne varenie čajov a polievok sú základom akého-takého teplotného komfortu. Sústom chutnej polievočky alebo pohárom horúceho čaju si jaskyniar zabezpečí výhrev ľudského teplotného jadra a kým po asi po povedzme hodine aj pol zalezie do spacieho vaku, nepremrzne, neprechladí sa zbytočne. Na druhej strane, dobre zimou "vyklepaný jaskyniar" vie, vlastným trasom, presušiť aj poriadne navlhčený spaciak! ;-) (avšak prvé dve hodky asi nezaspí...) Varenie a pojedanie teplého v takom jaskynnom bivaku zohráva aj psychologickú rolu - zabavíte sa pritom sa mančaftom, pookrejete, pozabudnete trošku na nehostinnosť jaskynného prostredia, mentálne ako keby ste načas prehodili pomyselnú výhybku... Ako dobre sa po výdatnej večeri potom hneď (za-)spinká! :-)

Marek s Petrom, na vysokých horách ako doma, sa zhostili "kurzu" speleovarenia na excelentnú!

 

rerík neobídený

Neobišli sme si ani 11-metrový lanový rebrík, hoci sa to dnes už dá, v hĺbke -220 m na stupni P9 Desný vietor. Partička si tu odskúšala, ako (dvomi) spôsobmi sa dá takýto rebrík zliezť / resp. vyliezť (pätou silnejšej, druhej nohy zakvačkávanie sa na striedačku vždy z opačnej strany šteblíkov), aj že vyliezť, taký povedzme 20 m dlhý a dolu neprifixovaný lanový rebrík, nemusí byť sranda ani pre fyzicky najvytrénovanejšieho chlapa! Na stupni sme sa tiež povenovali základom spustov / výťahu matrošu, aj s upozornením k opatrnosti: práve na takýchto, nie relatívne hlbokých (ale predsa na zabitie) stupňoch sa pri manipuláciách nesmie jaskyniar potknúť, zabalansovať, netreba sa zbytočne motať ani zdržovať pri okraji stupňa. (Svojho času takto nechtiac zletel asi 30 m jeden ruský jaskyniar... už mu nebolo pomoci.) Aj že zhora sa veľmi ľahko dokážu zhodiť kamene, tak pod rebríkmi (ani pod lanom) sa netreba priveľmi dlho zdržovať, ale radšej poodísť do ústrania. Foto: E. Angermayer.

 

trasnortiky

Transporty. V Mesačnom tieni nekonečná "zábavka" ;-) ... respektíve miestami aj tortúra. No bez jedla a pomôcok sa prieskum robiť niekoľko dní v podzemí veru nedá. Maxi-BAGY z produkcie Gusta Stibrányiho, sú takmer nezničiteľné! (naozaj veľmi veľa znesú; spoločne s Ivo-BAGOM, štíhlejším a teda úžinami o niečo priechodnejším, sú to slovenské historicky zrejme najúspešnejšie jaskyniarske transportné batohy v histórii! Plný Maxi-BAG samozrejme nik nemiluje :-) preto je optimálnejšie si ho naplniť tak do max. 2/3. Foto: E. Angermayer. (Aj všetky ostatné fotky autorky sú urobené - mobilom. Nuž už aj do jaskýň, preniká, druhá "ruka" a externý "mozog" človeka 21. storočia. :-))

 

partavprvnim bivku 

Plná zostava akcie 27/28.07.2015 v 1. bivaku v Mesačnom tieni: zľava B. Šmída, M. Hluch, P. Jelínek a E. Angermayer. Foto: samo.

 

naucitmapovat

Čo by mohlo byť dôležitejšie, ako jaskyne - mapovať. (?) Že by už len... objaviť ich najsamprv pred tým? Na obrázku rýchla inštruktáž, ako odčítať z pásma, v ktorej približne dĺžke zámeru zavesiť na našponovanú šnúru sklonomer (cca v prvej 1/3), o dvoch polohách závesného banského kompasu... Topofilom alebo lejzrom to ide síce elegantnejšie aj rýchlejšie... ale základ práce s pomôckami pri mapovačke v jaskyni ďaleko najlepšie pochopí novic v obore pri úvodnom zapracovaní sa za pomoci BZS: banskej závesnej súpravy. A koľkože je pritom aj srandy :-) keď strelka na kompase nie a nie sa ustáliť... a v jaskyni je, bŕŕŕ, taká ZIMA (ako v Mesačnom tieni jednoznačne...). Alebo keď sa prvý naťahovač šnúry a pásma "preťahujú" s druhým, kto vyšponuje šnúru silnejšie... ;-) Foto: E. Angermayer.

 

merackadlzky

Žiadna priveľká teória - treba najmä merať! V tomto prípade sme merali z genetického hľadiska dôležitú časť Mesačného tieňa, je treba presnosť na plus/mínus stupeň alebo aj 0.5 (lasery sa vedia "šmyknúť" po šikmej stene aj o 2 či 3 stupne, a najmä pri dĺžke sa tam neraz robia prekvapivé hrúbky... ale hoci vie sa o tom dosť, ešte málo a najmä nie nahlas sa hovorí). Foto: E. Angermayer, zároveň zapisovala údaje do meračského zápisníku.

 

prieskum solo

Pravý prieskum resp. prvo-explo: na takto poňatej akcii v Mesačnom tieni sa ho dá robiť požehnano! Foto: E. Angermayer, chalani pokúšajú "osud" do diery nad rozlámaným stupníkom, nikto v nej doteraz ešte nebol... Paradoxne: prvá polovica Mesačného tieňa je preskúmaná slabšie, než jeho najvzdialenejšie úseky. Tie sú zrejme "dobrodružnejšie", než pusté závaliská, praskliny a komplikované preliezačky pár sto metrov od vchodu... Hoci: stovky neznámych nových metrov.

 

ajhops a z dieryvonka

A ide sa zas po dvojdňovke v podzemí, z diery von... Hurá!

 

nasvete je dobre

Vonku na Svete je jednoducho dobre... :-) veselo, farebne aj krásne.

 

rozluckove

Malá na rozlúčku: zľava Peter, Braňo a Marek, fotí Elvíra.

Nabudúce: tešíme sa na PRIESKUM! :-)

 

zostavil: Braňo Šmída, 28. júna 2015