Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska (34 085 m / -451 m)

s ostravákmi v MT, geomorfológia trhlín

Prakticky od objavu Mesačného tieňa sa v jeho podzemí a tiež v okolitom povrchovom krase venujeme popri základnej explorácii tiež všestranne poňatému odbornému výskumu, ktorý zahŕňa geológiu, geomorfológiu, hydrológiu, statické klimatické merania, analýzu minerálnych a sedimentárnych výplní a v poslednom období sme sa so spolupracovníkmi z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave pustili tiež do štúdia osteologických zvyškov, ktoré boli nájdené v jaskyni a biospeleológii. O výsledkoch sme priebežne informovali na niekoľkých vedeckých konferenciách (naposledy napr. v talianskej Corvare, kolega docent Sabol tam odprednášal náš spoločný príspevok o nálezoch kostí Ursus spelaeus v Mesačnom tieni). Záujemca o problematiku si môže zatiaľ naštudovať náš rozsiahly príspevok v zborníku Slovenský kras (2008), kopec ďalších predspracovaných materiálov je v príprave.

Keď mi teda jeseňou zavolal pán docent Bella zo Správy slovenských jaskýň, že sú u neho na návšteve vedci, geomorfológovia z Ostravskej univerzity, ktorí sa v rámci svojho projektu zaoberajú gravitačnými poruchami a rozsadlinovými jaskyňami a že by mali s nami záujem rozvinúť nejakú plodnú spoluprácu, určite som na túto ponuku rád pristal. Po predbežne termínovanej dohode sme sa napokon stretli priamo v Tatrách a troch z nich som vzal za nádherného počasia, babieho leta, traverzom cez Širokú dolinu do záverového karu ku Tichému plesu a potom cez hrebeň Horvátovho vrchu a spustili sme sa spolu napokon aj hodný kus do samotného Mesačného tieňa. V jaskyni Kostolík sme pomerali rôzne poruchy, živo tu podiskutovali o agregátoch hrubozrnných sintrov, potom trasou Širokej dol. hypotetizovali o možnom vplyve gravitačných odtrhov na formovanie krasových dutín v podzemí a napokon v Mesačnom tieni zostúpili až do hĺbok niečo cez -100 m, prišom po trase boli merané niektoré plochy odlučnosti a iné mikroštruktúrne prvky. No tak azda z týchto údajov niečo zaujímavé vyjde a nezostanú v šuplíku. :)

 

ostra1

Troch geomorfológov pokope pri vchode Mesačného tieňa hneď tak hocikedy nevidno. Zľava autor príspevku a objaviteľ jaskyne, vedľa dvaja ostravskí výskumníci.

 

ostra2

Tiahlu šikmú poruchu, pretínajúcu hrebeň Horvátovho vrchu v dĺžke dobrých 200 m, sme nazvali v minulosti ako WEGET. (Skratka, podľa poľského jaskyniara Wisniewskeho, ktorý sa v týchto miestach v devätdesiatych rokoch intenzívnejšie pohyboval, čiže: Wisniewskeho gravitačné trhliny.) Ostravákov zaujímalo, či by mohol mať tento rozsiahly odtrh masívu nejaký dosah alebo vplyv na trakt Mesačného tieňa v podzemí. Odpoveď je: nemá. Mesačný tieň smeruje úplne na opačnú stranu a jeho hlboké partie smerujúce na západ žiadna podobná generálnejšia porucha alebo jej dozvuky nepretínajú. Weget sme už navyše celkom dobre preskúmali, na niektorých miestach sa tu dá spustiť 15, inde 20 či skoro až 30 m hlboko, ale trhliny na jeho dne sa - všetky vykliňujú do neprielezna, alebo sú zavalené. Foto: B. Šmída.

 

ostra4

Toto je porucha, nadväzujúca geneticky na Weget z opačnej strany hrebeňa a dnu je tektonická jaskyňa či priepasť, ktorú nazývame Mrazivá vášeň. Dosť sme sa tu nádejali, že by mohla byť prepojená s Mesačným tieňom, je o 70 m vyššie než vchod MT. Dôkladný prieskum Mrazivej vášne sa však ukázal ako negatívny: jej dno má podobný ráz, ako pri Wegete, vykliňuje sa, alebo tu dnovú poruchu vypĺňajú veľmi nebezpečené a sypúce sa závaly. Foto: B. Šmída.

 

ostra5  

Vnútorný ráz Mrazivej vášne, foto: B. Šmída.

 

ostra6

Na dne Mrazivej vášne. Pokúšali sme sa tu kopať, ale zdá sa, že nejde o odtrh sensu stricto, ktorý by v bližšej či vzdialenej minulosti umožňoval postupné popredávanie sa z trhliny vylomených blokov, ale len o prasklinu, ktorá sa najskôr pár metrov od miesta na obrázku skoro úplne vykliní - že cez ňu prejde možno tak plch, alebo britká kuna! :) Foto: V. Guľa.

 

ostra8

Z prieskumu Mrazivej vášne. Foto: B. Šmída.

 

ostra7

Výstup vstupnou rozsadlinou Mrazivej vášne. Foto: V. Guľa.

 

ostra9

V jaskyni Kostolík v Širokej doline. Ostraváci merajú mikrodiskontinuity. Foto: B. Šmída.

 

ostra10

Ku vytvoreniu celkom zaujímavých koncepcií o tektonike územia, stačí v skutočnosti použiť takúto hračku, odčítať z nej údaje a na záver ich hlavne správne interpretovať. Geologický kompas. Foto: B. Šmída.

 

ostra11

A ide sa do Zeme! :) Chalani sa na zostup do Mesačného tieňa evidentne tešia, o jaskyni už počuli množstvo legiend - a teraz sú tu! Foto: B. Šmída.

 

ostra12

Merania v dóme Varhany. V hornej časti obrázku je evidentný styk dvoch rôznych fácií vápencov. Foto: B. Šmída.

 

ostra13

Spoločné hĺbanie nad diskontinuitami v Sieňke s vodou (-100 m). Polemika - ide o sinistrálny alebo dextrálny zmysel pohybu? :) Foto: B. Šmída. Azda teda z tejto akcie vyplynie plodná spätná väzba.

Prihlásenie