Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska

Mesačný tieň, nová dĺžka 31 540 m

Po našej ďalšej trojdňovej akcii v Mesačnom tieni má táto jaskyňa novú dĺžku - 31 540 m. Samozrejme počíta sa len zmapovaná metráž. V trojici vedúci Speleoklubu UK + zohratá dvojka známych, špičkových slovenských speleológov, sme pôsobili v sektoroch Volania Bielovodky, vo fosílnych úrovniach za Mesačnou stvorou a pri spresňovaní polygónov aj na hlavnom ťahu v spodnom TatraOpene. Nové prekvapujúce objavy v dĺžke cca 300 m sa nám podarili zo stredného, už v roku 2007 namapovávaného úseku Volaní Bielovodky - z tejto časti nám bohužiaľ do dnešných dní nebola zaslaná poriadne vykreslená mapa. Ako sa ukazuje, stále je tu veľa ďalších objavných možností, preto sme sa rozhodli tento úsek nanovo premapovať. Získali sme tak konečne dobrý fundament pre pochopenie labyrintov na perifériách dómovitých dutín oboch TatraOpenov.

 

Zával VEĽKÉ OČI, o medveďoch a o sráčoch

Branislav Šmída, 23. 1. 2014

Naozaj netuším, prečo sa viacerí jaskyniari, ktorí asi chápu celú fyzicky tak obtiažnu prístupovú logistiku do Mesačného tieňa - len tak hrnú do tejto jaskyne najmä v najťažšom, zimnom období. :-) Krásna letná či prázdninová sezóna alebo počiatok jesene, ako by ich ani nelákali. Fejsbúk je potom plný "hrdinstva", chlapov bojujúcich s hlbočizným snehom, zlanujúcich pomaly v mačkách do diery alebo riskujúcich spustmi na riti žľabom z kopca. Avšak aj v zime sa dá vymáknuť dobré počasie, kedy vykukne slniečko a snehu pomaly nieto! Nie je napríklad treba ani vykopávať vchod, nehrozia lavíny... Asi by bolo zahodno, naštudovať si čítavý, stále aktuálny článok od Zdenka Hochmutha JASKYNIAR V ZIME, ktorý vyšiel v Spravodaji SSS č. 4 / 1983. (Ak nám dá jeho autor súhlas, radi ho na týchto webstránkach zverejníme.) Tak nám sa podarilo takéto počko priam vychutnať si. V dňoch 19. - 21. januára 2014, kedy sme v silnej multiklubovej slovenskej trojke otrlých speleológov pokročili vo výskume dierky Mesačný tieň, opäť v nej plno užitočného porobkali a ona sa nám za to ešte aj odmenila. Naše poďakovanie patrí na tomto mieste tiež kamarátom, ktorí sa nechali zlákať a pomohli nám s vynáškou materiálu až ku vchodu do jaskyne.

pomocníci 

Ďakujeme za pomoc pri vynáške! Zľava: Ján, Róbert, Milan, Vladimír a Miroslava, vpredu Braňo, vedúci akcie. Pohľad od vstupu do jaskyne Mesačný tieň, kopec v pozadí sú už poľské Tatry.

 


Do 1. bivaku dôjdem v pohodičke a pekne sám, aspoň mám tú možnosť si pri na plné pecky rozsvietenej Halamovej čelovke poobdivovať tú monštruóznosť TatraOpenov, a porozjímať tiež. V týchto moderných časoch "ohlušenia" informáciami, technikou, tými najlepšími ponukami, zľavami a možnosťami - je to priam ako balzam na DUŠU. Tesne pred 1. bivakom si do zápisníku vykresľujem tiež balvaništia v spodnom TatraOpene - a myslím pri tom na pánov-jaskyniarov Tulisa a Novotného, ktorí podobne precízne dokumentovali výplne ich najväčších dómov v Stratenskej jaskyni - a tá má naozaj peknú mapu. (Môj vzor.) Potom, v tábore, navarím si zo dva čaje, polievku... vyzlečiem z overalu, a len tak naľahko zájdem čosi dokresliť do Knossosu za bivakom. Okolo deviatej za mnou do Zeme dorážajú aj dvaja "borci": prvý z nich je objaviteľom významnej slovenskej jaskyne, druhý zas excelentný mapér a znalec Therionu, producent prekrásnych máp. Prajú si zatiaľ zostať inkognito - hlúpe internetové diskusie počastujú nepekne každého, čo niečo pekné vytvorí, dokáže, je v niečom naozaj dobrý. Prečo by mali múdri, vzdelaní a šikovní ľudia, doplácať na neprajnosť, závisť, komplexy... Určite sa ale s mojimi dobrými priateľmi ešte stretnete, na Speleomítingu vo Svite. Aj oni budú mať veľkú zásluhu na tom, aby ste mohli, aspoň "virtuálne" navštíviť a prstom na novovytváranej VEĽKEJ mape Mesačného tieňa si v tomto jaskynnom bludišti "pochodiť". Zatiaľ ich nazvem ako Fero a Jano - pozdravujem Vás oboch, chalani. :-) V sieni 1. bivaku sme mali aj približne takýto družný či veselý rozhovor:

F: "..... , čo je to... !? Braňo, tuším som stúpil - do hovna!"

B: "Neblázni... veď som Ťa poslal po vodu, nie do hajzľa! Kam si sa to zatúlal..." (smiech)

F: "JE to ale pravé HOVNO, priam sračka... je tu toho kopec, aj papierikov. Máš to rovno za stanmi." (ochkanie... ) "Fuúj, nalepilo sa mi to na gumáku!"

B: "Počkaj, idem sa tam pozrieť..." (je mi sprvu do popuku :-)

A naozaj! Ktosi nám tu začal "klásť" mimo jamy, kde chodíme VŠETCI! No teééda... To mu je zaťažko prejsť ešte tých 5, či 6 metrov, a položiť "náklad" do už skoro 10 rokov (v tomto smere) zabehnutej zarútenej jamy, výklenku? Študujeme rozptýlenú "kopu", ktosi ju už aj rozšliapal... tak fajn, a teraz sa nám to bude roznášať po celej bivakovacej kaverne. Čo to bolo za somára... Pozeráme vyjavene, na kopu, potom na seba... ten dotyčný to tam "kladie" už tuším ale systematicky! Jedno utretie zadku... to sú tak dve, maximálne tri vreckovky. Tu sa ich váľa aj zo 30, a niektoré sú už poriadne rozmočené (niekoľkomesačné). Tiež hovná sú konzistencie, úplne čerstvé - aj už zvetrané (a ohlodávané larvami Dipter a chvostoskokmi). Podľa najnovšej "prílože" - riadna kašovitá sračka - sa dá usúdiť, že dotyčný sa v jaskyni asi necíti moc dobre. :-) O zásadách hygieny v podzemných bivakoch nemá ani páru.

J: "Chlapi, aj hentam dolu pod bivakom, v tom veľkom dóme - som si všimol plno rozhádzaných hovien... To asi prináleží k tamtomu stanu... komu patrí?"

B: "Najčastejšie tam táboria Plzeniaci."

F: "A to sa nevedia vyškriabať pár metrov hore špagátom sem, a vysrať sa na jedno určené miesto?"

B: "Netuším... Skoro všetci, čo v tom stane spávajú, sú pritom SCHOPNÍ, vyliezť sem - a jedávať tu, variť si, pripravovať výstroj. Asi, keď idú srať, nechcú, aby ich zavalilo s holou riťou..." (úprimný smiech) pozn: hľadaj súvislosti s témou na tomto mieste

F (riadne napajedený): "Čo keby som im tie ich hovná a sračky, preniesol aj so suťou v kýbli - k tomu ich stanu?" Smiechu by sa nezdržali..." (hnev - cudzie hovno z Ferovej gumáky nie a nie odstrániť, už ho má aj za nechtami...)

B: "Nedbám - urob tak!"

J: "Zakričím im - nech si naserú doma v kuchyni, takto."

B: "Určite Ťa DOBRE počujú!" (smiech)

sracky

Hovná a sračky "niekoho" z jesenných akcií 2013... "Nakládol" ich, lenivý zájsť len o pár metrov ďalej do na to určeného sracieho kúta. Nuž, aj takto si dakto váži jaskyňu :( ... ak ju neobjavil.

 


V pondelok 20. 1. zrána, vykúkajúc zo stanov:

J: "Braňo. Tak kam nás dnes pošleš... Keď sme sa sem už vybrali, nech urobíme "kúsok" užitočnej roboty."

B: "A čo by si si prial najradšej?"

J: "Mapovať? Mám tu aj Disto, aj notes."

B: "Veľmi dobre... Zopár vecí ešte nemáme dorobených, alebo sú nespoľahlivé. Radno by ste komíny, alebo poschodia?"

F: "Komíny nikam nevedú... a nakreslíš ich aj spamäti. Daj nám nejakú zodpovednú úlohu!"

B: "Dobre... ale "sľubujem", vrátite sa späť do bivku až zrána!" (potmehúdsky smiech...)

J: "Ja sa poriadne naobliekam... a vezmeme si aj žrádlo. Vyspíme sa, keď už nebudeme vládať, aj na hline..."

B: "Naplňte si do dvoch-troch fliaš aj vodu na pitie. Pôjdete za Mesačnú stvoru... počkaj... ukážem vám to na mape, tuná mám starý Spravodaj 2007čku, v ňom podľa mojej mapy Tieňa poľahky trafíte, kam je treba."

J: "A ako sa to tam volá?"

B: "Plzeňský sektor."

F: "To oni objavili?"

B: "Nie, objavili to ešte dávno, tuším 2005? Kapucian s Papom. "Dali" sme to Čechom k dispozícii, zmapovať - nech sa realizujú. Je to taká dlhá fosílna nadchádzka hlavného riečiska."

J: "A čo s tým máme zrobiť? Premapovať? (huncútsky smiech)

B: "Ako usúdiš sám. Keď sa Ti to bude hodiť do "rytmu" - pokojne premapuj. Oni to tak tiež robia - potajme - už dva roky - hoci sme im to vôbec nedovolili. Nie raz som im vravel - ani sa o niečo podobné nepokúšajte. Skúšajú trpezlivosť - možno nechcú chodiť do jaskyne, ani do Tatier, ani na Slovensko."

J: "Už som rozhodnutý. Premapujeme. Pod 1 kilometer urobeného v zápisníku Ti sem do bivaku späť neprídem!" (odhodlaný smiech)

B: "Neponáhľaj sa. Radšej precízne vykresľuj, slabina plzeňských máp je práve vo vykreslení detailov. Geodet myslí inak, než skúsený a zabehnutý jaskyniar-mapér. Prvému ide o presnosť - zatiaľ čo na dobré vykreslenie mapy jaskyne treba skôr predstavivosť a kumšt. S presnosťou ťahu si tam hlavu lámať nemusíš - aj dva-tri razy sa to napája na hlavný ťah - vyrovnáme."

F: "Myslíš, že by sme to mohli zvládnuť KOMPLET? Mne sa nechce "spať" niekde v hlbočine, na hline, ako vravíš... skôr tam bude poriadne ostrá sutina, ako vidím tu všade dookola." (drobné zapochybovanie)

B: "Neboj. Janko vie kresliť veľmi rýchlo, a keď bude treba - "uberie", kde sa má. Pretraverzujete len po oceľovom lanku Mesačnú stvoru - aha, to je tutok (prstom na mape) - a všetko za tým - kreslite. Nie je tam kde príliš odbočiť - "choďte" len najväčšími tunelmi. A Ty Fero Jankovi poriadne priestory nasvecuj - nech lepšie vidí a nesliepňa sa."

J: "Potom to môžeme premenovať? Ja by som navrhoval... Liptovský sektor!" (hurónsky smiech) Prečo by sa to nemalo volať takto, keď to objavili Slováci?"

B: "To sa potom dohodneme. Hlavne sa vraťte späť zdraví. Buď dôjdete na konci toho všetkého po lanový traverz - kde je v bahníčku na stene vyryté: Baby-Park - alebo až po akúsi plochú riavu, to je bočné riečisko. Tam mi, Janko, "ukotvi" ťah na nejaký môj bod - poľahky niektorý nájdeš - fľak po karbidke na nejakom hrote, výstupku - však vieš, logické... čo Tebe budem vysvetľovať? Ľahko potom podľa zápisníku determinujeme, ktorý je to č. bod."

J: "Ide sa na to. Napíšeš ma potom ale do mapy!"

B: "Za dobrú robotu - aj na panáka vo Svite." (smiech)

sgo

 S Ferom a Jančim sme sa už počas akcie viac nestretli... Kým som ja v utorok 21. 1. vyrazil skoro ráno, o šiestej, opäť z bivaku smerom von z jaskyne, a po ceste dorobiť ešte nejaké záležitosti, oni sa do tábora ešte stále neprinavrátili... Žiadne obavy som ale nemal, o takýchto zohratých harcovníkov: chlapi robili asi do tretej v noci, potom naozaj poležali zo dve hodiny "na hline" (plus izofólia) ako si "sľúbili" :-) a napokon ich zima a trasenica vypudila k návratu HORE. V bivaku čosi povarili, oddýchli, a ta ho vonká... Ale v tomto momente už mám na stole ich parádny nákres, Liptovsko-Plzeňského sektoru. Foto: tunely odtiaľ, autor Braňo.

 

V Mesačnom tieni nie som prvý raz. Toto je tuším moja 55. meracia akcia... hútam chvíľku, koľko bolo približne plus k tomu výlučne prieskumných? A koľkože dní sme strávili s transportami v tejto velikánskej DIERKE. Musím si raz k tomu seriózne sadnúť, spočítať, či som tu nestrávil vari aj - plný rok života? :-) Nerobí mi však žiadny problém, vybrať sa tu niekde. Tri "plne nabité" nezávislé svetlá na hlave to istia. Pokojným a neuponáhľaným tempom sa presúvam do - Bielovodiek. Chalani tu pred pár dňami zas kúsok pokročili - a je to treba zmapovať. Spoliehať sa na to, že by mi Jindra poslal mapu? Bol by som bláhový... Už rok aj pol som od neho nič nedostal, napriek mojim viacerým vyzvaniam. Namiesto toho "utajené odrby" v podobe premapovávaní. Takúto majú asi predstavu, že sa budú správať, českí hostia - v jednej z najvýznamnejších slovenských jaskýň. Dobre teda - idem si aj ja vyskúšať, čo je to to: pre-ma-po-vá-va-nie. Najprv ale spravím mapu Medvedej odysseje. Nie som čo sa týče Bielovodiek žiaden benjamínek, v roku 2007 som ich objavil a v podstatnej miere aj zmapoval - tak poľahky nájdem ich západný the end. Robota je jednoduchá - nie je toho veľa - v zápisníku sa mi po asi troch hodinách sústredenej mapovačky ocitne - nových 228 m. Jaskyňa má teda odteraz 31 540 m zmapovaného. Obzerám závaly, ktoré milí kolegovia tak ospevovali - nuž ale nie je to až taká sláva, ako popísali. Takých miestečiek ešte v Mesačnom tieni je habaďúru... Na jednom mieste sa v pohode aj prehrabem, ale fosílna "odtoková" vetva je ďalej, pomerne hutne zarvaná. Posledná sieňka najnovšieho postupu by sa kľudne mohla volať aj: VEĽKÉ OČI. :-) Závaly sú vyložene na ťažké sondáže, a môžu byť aj docela nebezpečné - zhora sa sem tlačia tony kubíkov obrovských blokov. Neviem-neviem. Netopieriky tu spinkajú, to áno - ale nachádzam aj dosť ich nie tak starých kadáverov (preklad: rozložených mŕtvoliek), tzn. že zaletia sem, ale mnohé z nich tu už, možno aj zablúdiac, umrú. Sú to prevažne uchane čierne (Barbastella barbastelus), spinkajú na stene individuálne - nie sú to žiadne kolónie - a vždy, ako zo svojho miestečka "poodletia" - zostane po nich na stene len drobná (čierna) "džubka" po ich spánkovej kakanici.

objavna plazivka

Vstup do Medvedej odysseje - Igor, solídna prácička!

 

varhany

Jaskynné škrapy - respektíve sifonálne jarčeky (ako keby varhany), ktoré vznikajú posúvaním ílu v zmútenej, divoko oscilujúcej vode - musí však byť zároveň súbežne s tým aktívna neotektonika - inak by vzniklo len jediné, vakovité zahĺbenie. Foto: B. Šmída.

 

pendanty

Pendanty - prejav prvokorózie na vrstvových plochách. V Mesačnm tieni zvyčajne až neskôr, po otvorení nejakej neotektonickej škáry, začne vznikať trubicovitý tubus, potom nadväzne na to meander, atď. Foto: B. Šmída.

 

kvapliky

V Medvedej odyssei sa miestami objavujú už aj prvé "vysokohorské" sintre, kvaplíky, či ich hrachovitá "bublanina". :-) Nie je to však ešte prejavom blízkosti povrchu, len otvorením veľkých škár a porúch, z ktorých niektoré môžu mať i 100 či 200 m hĺbku - voda v nich samozrejme "spadá" rýchlo. Foto: B. Šmída.

 

geodokument

Chodby v Medvedej odyssei vznikli rovno na kontakte pseudo-dolomitických kalových vápencov (v nadloží) a podložných kalpionelových malmských biomikritov; na obrázku sedimentačný hiát (žltou). Trošku geológie nezaškodí, pravda? :-)

 

imgrt

Lavice vápencov, korozívne vypreparované najmä vďaka kombinácii phreatiky a neotektoniky. Autor fotografie je naobliekaný do najmenej 4 vrstiev - veľmi vhodné, aj príjemné, pri mapovaní priestorov s teplotou okolo 3 stupňov Celzia - mapovačka, to je vždy veľa postávania, aj ležania.

 

 barbastella

Ucháň čiernych som napočítal letmo v nových priestoroch tak zo 15 - spinkajú však zásadne a vždy individuálne - netvoria žiadne strapce, ani kolónie. Foto: B. Šmída.

 

po netopierovi

Čierna škvrnka v žltom krúžku - to je maličký výkal, ktorý vyprodukuje drobná uchaňa čierna počas spánku v jaskyni - ani o tom príliš netušiac. :-) Netopiere sa aj počas zimnej hibernácie občas budia, a preletia na klimaticky príhodnejšie miesto. Foto: B. Šmída.

 

kadaver

Niekedy to však ani uchaňa čierna, so zimovišťom v jaskyni, príliš nevyhrá... Občas sa tento netopierik už zo spánku jednoducho nezobudí. V Mesačnom tieni je výskyt podobných kadáverov netopierov, alebo relatívne ešte nie starých skapaciniek a kostričiek, pomerne hojný... Zatiaľ nevieme, či tu dokážu aj netopiere poblúdiť, alebo ide o prestárnuté jedince, apod. Foto: B. Šmída.

 

Nájdem aj úložisko medveďa. Toto už ponechali nálezcovia "na pokoji", dokonca aj očniak leží, zrejme na tom-samom mieste, ako medveď zhnil. Zrejme zabral môj dôraznejší apel, nerobiť samozvaný pa-vedecký prieskum, pri podobných nálezoch? priam nedotýkať sa, kto na to nemá kvalifikáciu?

nové nález

Nové nálezisko medveďa v MT - našťastie, nepoškodené. (čítaj nižšie) To v úplnom strede nie je kosť ani vodou ováľaný kostný kĺb - ale obliak kremenca. Foto: B. Šmída.

 

Na rozdiel od tohto macka - ten, ktorý ležal v jednom bočnom kanáli v stredných Bielovodkách - dopadol veľmi, veľmi neslávne! (Napriek mojím upozorneniam, nenavštevovať radšej toto miesto...) V čase medzi jeho nájdením, a našou filmárskou akciou s Barabášom - kedy sme našli miesto už rozryté ako po sviniach! boli v Mesačnom tieni len českí jaskyniari Jindra a Polívka. Ja teda neviem, o kom si myslieť, že nálezisko tohto kosterného zbytku medveďa nenávratne poškodil... Samo sa to neurobilo. S Barabášom, Kožuchom, aj Šusterovcami, sme vtedy už len "zírali", ako je miesto barbarsky rozšliapané... Niekto si sem jednoducho priniesol plastový kýbeľ - a začal v závere chodby kopať. Zrejme neustálym presúvaním sa miniatúrnou chodbičkou, sem a tam k nástupu, došlo k poškodeniu miesta... Po očniakoch dnes samozrejme ani stopy - na mieste sa nachádza už len kaša bahna a chaoticky premiešaných zbytkov kostí. Prečo toto "ktosi" vykonal :( ...  Tak dokumentujem ešte, čo sa dá: vedro po barbarských kopáčoch, akúsi rozbitú krabičku, ktorú si "ktosi" priniesol možno na odnesenie kostí... a kašu s bahnom a nešťastnou kôpkou chaoticky poprehadzovaných zvyškov kostí. Nič vedecké a nálezové z tohto už nik nevykumákuje!

Aj takíto sú, niektorí "takzvaní jaskyniari"... Bohužiaľ. Mlčať by sa o tom nemalo.

stary medved

Takto "ktosi" rozryl a nenávratne poškodil vzácne prvé nálezisko medveďa v Mesačnom tieni... :(  Vieme skoro s istotou, kto ten "ktosi" bol... a on si napriek tomu robí ešte nejaké nároky, bádať v Mesačnom tieni.

 

kybel

Vedro, ktoré známi-neznámi samozvaní "prieskumníci" chodbičky s medveďom, v nej zanechali ako predmet doličný... pre istotu som ho uschoval.

 

škatuľka

?  V tejto škatuľke, si chceli "barbari" odniesť kostičky, alebo zuby z medveďa ?

 

Ale svet je aj o lepších veciach, než len o neporiadnikoch. Pretože objaveného nebolo vôbec až tak veľa, a VEĽKÉ OČI budú ešte ťažký oriešok :-) rozhodol som sa - vykresliť poriadne strednú časť Bielovodiek. Je to posledná časť, ktorá by chýbala do kompletnej mapy. Plzeňské nákresy sú bohužiaľ dosť "riedke", čo sa týka informácií o výplniach, charaktere chodieb - lepšie použiteľný je akurát polygón. Kompletná mapa, alebo mapový ATLAS Mesačného tieňa, by tak boli dosť nekompatibilné. Pri podrobnom zakresľovaní chodieb musíte zaliezť aj do všakovakých výhybiek, plaziviek, koncov chodieb, apendixov, výčnelkov a zákrut... kde sa vám vôbec niekedy nechce! :-) ale čo sa dá robiť... V jednom takom "kúte", sa nasilu vtláčam do akéhosi nízkeho meandríka, nie je dobre vidieť za zákrutu - nedá sa nikdy plne spoľahnúť, pri posudzovaní "z diaľky", že to buď nepokračuje alebo pokračuje - treba sa zaprieť, a pretisnúť sa. Na ílovitej dlážke chodbičky neboli vôbec žiadne stopy po presune jaskyniara, ani sotva viditeľné ošúchance po overali... Som tým prekvapený, pretože nástup do tohto prielezu je celkom priezračne situovaný na hlavnom ťahu chodieb - ktoré už Plzeniaci dávnejšie mapovali. Pozerám sa do ich originálneho zákresu - lebo ich mapu bohužiaľ nemám - po nejakej odbočke v týchto miestach na ich "mapke" ani chýru, ani slychu. Čo mali slabé svetlá? Alebo ozaj nevedia spoľahlivo mapovať? A chodbička pokračuje, mierne klesá a potom zas stúpa, asi 20 m... Pri jej konci musím trošku poodfukovať, teplo-teplo! :-) stiahnuť si z hlavy prilbu... tlačím ju pred sebou, a plaziac sa otáčam do špirály. Vypľuje ma to do slušného čierneho priestoru... Noó, pekne! Chodba-strmina, mi pripomína priestrann galérie na počiatku jaskyne, ako Pino10. Vyberám sa najprv zľahka "dolu prúdom", chodba má šírku aspoň 8 či 10 metrov, a stále stále klesá... Suť na dne je poriadne rozhádzaná, no nikde nenachádzam ani len náznak stopy po človeku... aj vzduch je akýsi čerstvý, nepoškvrnený, nezaparený. Obraciam sa hore, len nestratiť zo zreteľa, že kolegovia o mne vôbec netušia, kde by som tak mohol byť; povedal som im, že idem do Bielovodiek... mimo hlavného ťahu by ma nemuselo vyzistiť ani 100 speleozáchranárov! Vstup späť nájdem, označím si ho mužíkom. Posúvam sa potom strminou ešte hore, možno 50 či 60 m, začínajú preliezačky, ale ani tam nieto konca chodby... Objavujem tiež dve odbočky, jedna je opäť meander, druhá skôr šikmý stúpajúci tubus... Zaujímavé, aký kúsok od takmer horizontálnych meandrov a úrovňových siení Bielovodiek, a aké strmé šikminy... Údiv však strieda zároveň pochopenie logiky tejto jaskyne: zas o kúsok vedľa je predsa poriadne strmý TatraOpen - a toto môže byť nejaká paralelka. Ja teda neviem... že by sa v živote smrteľníka mohli niektoré situácie aj celkom podobať? :-) Totiž, celkom mi to pripomína jeden deň počas expedície vo Venezuele, keď ma Griflík počkal na hlavnom ťahu nami objaveného Muchimuku, a ja som podobnou chodbičkou-plazivkou, našiel jeho paralelné pokračovanie... Príliš ďaleko si však, takto osamotený netrúfam - Petzlovka na helme mi už pomaličky zdochýňa, Halamovkou som veľa a naplno svietil pri mapovačke, a obšúchaná tábornícka Tikka - čo keď mi napokon zostane len táto, a skape? Odtiaľto sa nevyplazím, poslepiačky, ani keby som bol Šalamún, a umriem po tak 10 či 12 hodinách, dobitý od skál, jám a nesprávnych pokusov, z vyčerpania, stresu, a napokon od zimy... Neblázni! veď nie si v tejto jaskyni posledný deň. Postup odhadujem na asi 250, až 300 m, dalo by sa zrejme kľudne aj zdvojnásobiť - ale obraciam to Späť. Uvedomujem si v tých momentoch, aké sú "háklivé", vážky rozhodnutia - zariskovať a ísť objavovať, alebo radšej zostať v poriadku a potlačiť Túžbu po novom, zas do niektorej budúcej akcie. Vyhráva pani rozvaha, vraciam sa pomaličky do 1. bivaku a v ňom, ubolený, ale uspokojený z dobre urobenej roboty, zaspávam s gumákmi na nohách a nohami von zo stanu - ako dudok. :-)

img

 Po zdĺhavej, avšak na získavané poznatky poctivo bohatej akcii v Bielovodkách, som si v 1. bivaku dokázal urobiť sotva jeden čaj, a zaspal s obutými gumákami a nohami trčiacimi von zo stanu... :-) Načo spacák, pravda - treba sa len poriadne unaviť.

 

nove zmapoanie

Na ukážku, jeden z mojich nových pôdorysných zákresov v stredných Bielovodkách - "tužku" mám už rokmi patrične jaskyniarsky vycibrenú - sektor bude mať tým pádom nadštandardne peknú mapu! ;)

 

zapisniky

Hromada informáciami a zákresmi nabitých zápisníkov z mapérskych akcií v Mesačnom tieni - najprv v nich bolo treba spraviť inventúru, pooznačovať prehľadne vôbec čo-kedy-kde sa zmapovalo, objavilo - teraz sa touto "stravou" pilno plní kompjúter. :-) Pod zápisníkmi pracovný podklad mapy, s fixkovým vymedzením každej jednej mapovacej akcie. O tom, aká len rôznorodá metodika je využívaná pri zostavovaní mapy-kompletky Mesačného tieňa a čo všetko sa aj ja pri vykresľovaní tých 30 km učím, vás rád oboznámim vo Svite.