Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska

akcie 2013

Mesačný tieň - výskum pokračuje, 31 312 m

Branislav Šmída

tak vas

Objavitelia a otcovia jaskyne Mesačný tieň, vpravo Braňo Šmída, vľavo Igor Pap; v družnom priateľskom objatí.

    Ak možno nebolo o jaskyni Mesačný tieň dlhšie počuť, to nie je preto že by sa v nej stále systematicky nepracovalo, ale naskôr preto lebo asi netreba s každou volovinou ísť na fejsbúk. Druhý otec jaskyne ako sa tak sám nazval sa staral o svoju tretiu narodenú dcérku a ako hovorí do jaskyne sa mu nechcelo, no a ja som v medzičase 2013 objavil tu na Slovensku krásnu, a veľmi vzácnu inú jaskynku, ktorej sa tiež bolo potrebné povenovať, ale zatiaľ radšej neprezradím, ani kde leží a ani ako sa volá. :-) Popritom sa mi však podarilo v priebehu júla a augusta zorganizovať do Mesačného tieňa 3 výjazdy, dva s Poliakmi a jeden-výcvikovejší so začínajúcou omladinou z nášho Speleoklubu Univerzity Komenského. Zdajú sa byť šikovní, a častejším navštevovaním MT sa zocelia, tak možno práve niekomu z nich venujem, keď už nebudem vládať (avšak zdá sa že vládzem stále ešte veľa :-) žezlo kontinuity a opraty prieskumu tejto jedinečnej lokality. Do nového prieskumu sme sa ani priveľmi nesilili, pretože bolo potrebné domapovať v jaskyni bezpočet rôznych "výhonkov", tj. labyrintov, ktoré sú - zvyčajne dosť ďaleko situované na úplných perifériách jaskyne a sú rel. mrňavejšie než hlavné ťahy - a preto každý na ne kašle. Avšak bolo potrebné ich konečne už spracovať, pretože aj ony môžu v niektorej úžine, preliezke či okne pustiť znovu do tiahlych úrovní či rozbitých mohutných dómov... Na niečo bola toto mravenčie úsilie spojené s hodným sebazaprením-sa v krkohájových trubiacich a šikminách MT s priem. dĺžkou polygónu tak 2, 3 či 5 m, ale dobré, na blížiacom sa Speleomítingu v marci 2014 konečne už budem môcť predstaviť dlho očakávanú a poriadnu celistvú mapisko, aká podobnému "systémiku" prináleží. Je sa na čo tešiť, v Mesačnom tieni máme podnes natiahnutých 31 312 m polygónového ťahu, čo je zhruba 2x násobok rozsahu a therionovskej mapy ktorú som publikoval v našom Spravodaji č. 4 / 2007, v moravskej ročenke Speleofórum 2008 alebo trebárs v obľúbenom periodiku štátnych lesov TANAP-u TATRY. Tak aký prezentačný formát mapy Mesačného tieňa by ste mi do Svitu navrhli vy, priatelia? :-) (m x m). Lebo, na nástenky-stojany ktoré nám tam vždy zodpovedne pripraví milá Olinka Miháľová, sa podobná jaskyňa a jej plán či rezy sotva vmestia. Veľmi sa mi pozdáva "veľkorozmernejší" formát ako ho mali pripravený na nedávnom UIS-kongrese v Brne Dano Hutňan a spol. z mexickej podvodnej jaskyne K,oox Baal (http://www.speleoaquanaut.cz/gl-nejvetsi-podrobne-zmapovana-zaplavena-jeskyne-sveta-ko-ox-baal-mexiko-742), avšak na dôkladné prezeranie si podobnej mapy treba vari už aj skladací záhradný rebrík? :-) Isto pozoruhodný (ako skonštatoval kedysi Petr Hipman) by bol tiež rozvinutý rez jaskyňou v mierke ako som kedysi dávnejšie prezentoval mapu Veľkej Klisury (mala 7 m? na dĺžku), avšak obávam sa že v prípade MT by muselo byť niečo podobné obkrútené stenami vôkol celého výstavkového vestibulu... :-) Pripravím však určite mapový Atlas jaskyne (podobný akým disponuje Milan Štéc z JMN) a dostanú ho k dispozícii kmeňoví členovia Speleoklubu UK a tí, ktorí v jaskyni chcú skúmať korektne. Budú mať radosť s takýmto dielkom objavovať pokračovania a napájať sa na dosiaľ vymapované priestory! No ale vrátim sa v krátkosti ešte aj k objavom, ktoré vyplynuli z našich tohoročných mapovačiek v MT: sú situované hodne, hodne ďaleko v jaskynke, skoro až pri jej "konci" (v takejto jaskyni je totiž ťažko hovoriť o nejakom konci). V oblasti tzv. Metra, tj. veľkých tunelov ktoré tvoria asi najzásadnejšiu fosílnu etáž v jaskyni a odpájajú sa od Apendixu, preliezky do obrovského Mikiho dómu, ktorý sme objavili prekopom (aj v MT sa kope... aj keď tomu možno neuveríte) ešte v apríli 2006, vo dvojici B. Šmída a M. Mikuš. V jednej z odbočiek, ktorú sme tu nemali doteraz ešte poriadne "prekuknutú" (odteraz sa volá ako tzv. PRO-Apendix) sme pri druhej z akcií v zavalenom dne meandra povyťahovali z otvoru-prepadliska so slabším prievanom za asi pol hodiny suť v podobe akýchsi ostrých pľaciek, za ktorým nasledoval problematický "spust" (asi 6 m) do krivoľakého meandra - ak sa práve takto dá nazvať prudké zošuchovanie sa bez lana strminou (ako červík), s neistotou, ako sa potom vyštveráte zas späť... :-) V jeho opätovne stúpajúcom pokračovaní (asi 30 m, do dvoch pravidelných vytočení), sme nič príliš neočakávali, geneticky podobné meandre v širšom okolí všetky skončili ku koncu neprielezným zúžením. Predsa však na konci tohto som si lepšie posvietil novou Halamovou čelovkou "poza zákrutu" a nelenilo sa mi vyškriabať sa rozporovaním cez cca 6 - 7 m vysoký klzký stupeň - do nového mohutného tmavého dómu! Z neho, kým ma dvaja zbylí asi opäť s nadávaním "kde sa Šmidke zas stratil" :-) - som sa prinavrátil po hodine aj pol! V dóme (Harakiri sieň) je suťový strmák, zvažujúci sa najprv popri jednej, takmer dokonale hladkej stene (tekt. zrkadlo) vysokej aspoň 30 m (čo dosvietila halamovka...), a potom spejúci do ďalšieho nastúpavajúceho meandra (tak 60 - 70 m dl.), tentoraz (neviem prečo) blatového a toho koniec je podľa môjho odhadu vo výške asi dna Mikiho dómu s 3. bivakom. Mesačný tieň poznám bezpochyby najlepšie zo všetkých výskumníkov, ktorí sa tu kedysi ocitli a teda viem aj bez mapy odhadnúť v tom-ktorom sektore jaskyne, ku čomu som asi blízko alebo na čo by sa mohli priestory napájať. V tých momentoch som odhadoval, že som sa ocitol možno niekde veľmi-veľmi blízko Šaolínových siení, tzn. najvzdialenejšej fosílnej periférie MT - ak berieme do úvahy smer Javorová dolina - a ktoré sme objavili v júli 2006 v trojici B. Šmída a M. a T. Megelovci. Šaolínky dôverne poznám, takže radšej sa dôkladne obzerám, či nenájdem stopy, značky po meracích bodoch alebo aspoň mužíka, overalom ošuchnutý nános sedimentu na stene alebo nebadateňý škrkanec po gumáke... Nieto ich však, aj konfigurácia priestorov je spoľahlivo iná: Šaolínky sú skôr v dvoch úrovniach a rozbité, zatiaľ čo tuná, ako sa trošku "rozleziem" po okolí, sú úrovne aspoň tri (v šikmine nad sebou) a najspodnejšia z nich je pomerne kompaktná, a kosošikmo-tunelovitá, podobne ako Metro. Vyberám sa letmo teda "opáčiť" pokračovanie najväčšou z nich, dá sa ňou vcelku pohodlne kráčať asi 200 m, len si musím dávať dosť dobrý pozor na labilnú a ostrú suť na dne chodby, ktorá je ešte neprechodená (známy jav novoobjavených chodieb v horských jaskyniach), pretože tresnúť tu hoci len zľahka a naraziť si v týchto diaľavách rebrá... Zastavuje ma previsnutý stupeň s vklinenými blokmi, akási rozsadlina, a hoci má sotva 4 m hĺbky, neviem či by som to po skoku dolu vyliezol zas naspäť... Napálim preto ešte maximom Halamového skvelého halogénu do - TMY za jamou - a späť sa už skôr len snažím bezpečne nájsť východ "domov" :-) z bludiska zo zopár perspektívnymi odbočkami s okami prievanitových sadrovcov (neboli doskúmané). Rezult toho dňa, asi 350, možno 400 m nových priestorov, má svoju špecifickú cenu. Možno totiž práve tu sme našli logickú genetickú obchádzku koncových sifónov jaskyne, a túžený smer k vyvieračke Mokrá diera (2 km vzdušnou čiarou odtiaľto), uvidí sa, dúfajme bude, pokojnejší rok a pekné leto, aby som mohol do jaskyne pribrať zas aj rozvíjajúcu sa mladinu z klubu a zaučiť ich pri nejakej expedícii do MT, ako sa robí plnokrvné jaskyniarstvo.

 stávka

Známa stávka, spred dvoch-troch rokov. Dvaja z ťahúňov výskumov v dvoch momentálne najrýchlejšie rastúcich slovenských jaskyniach, Mesačný tieň a Štefanová j. v Demänovskej doline, respektíve Braňo Šmída vľavo versus Ľuboš Holík vpravo, sa stavili o to, či skôr dôjde? k dobehnutiu respektíve ľahkému dĺžkovému "preskočeniu" Demänovského systému Mesačným tieňom, alebo skôr sa spojí Štefanová s Dem. jaskyňami. :-) Obe alternatívy sú možné a každá z partičiek pilno pracujeme. Rozhodcom stávky sa stal známy piešťanský jaskyniar Ing. Ivan Demovič, vpravo si sediac hovie ďalší zástupca "Štefanovcov" a mapér Paľo Herich.