Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska

akcie 2010

Kým postupne zapracujeme do týchto webstránok každý jednotlivý rok, počas ktorého sme Mesačný tieň bádali, môžete si o tom zásadnom, čo sa v tejto jaskyni udialo, zatiaľ prečítať v (rokom) príslušnej a nižšie rozpísanej VÝROČNEJ SPRÁVE Speleoklubu Univerzity Komenského. (Zaujímavé čítanie je aj o prieskumnom pôsobení a objavoch nášho klubu v rámci iných území Slovenska a na expedíciách v zahraničí, druhá časť správy, pod obrázkom.)

 

Správa o činnosti členov Speleoklubu UK za rok

2010

    Naše úsilie bolo koncentrované na nekonečný systém jaskyne Mesačný tieň vo Vysokých Tatrách, kde sa počas už šiestej výskumníckej sezóny podarilo objaviť viac než 3 km nových priestorov. Jaskyňa má ku koncu roka 2010 aktuálnu dĺžku 26 555 m a prekonanie tridsaťkilometrovej méty tu zdá sa nebude žiadnym problémom.

    Príroda sa však bráni... Už na januárovej akcii nás viac ako prekvapil – závalom rozmetaný (!) a našťastie práve neobývaný 1. bivak v hĺbke -260 m, na ktorý spadol plafón siene v objeme minimálne 100 m3 hranolov, klinov a platní, v podobe šikmo rútiacej sa kamennej lavíny. Počas jednotlivých akcií sezóny sme teda boli nútení túto našu principiálnu oddychovú bázu v jaskyni pracne rekonštruovať, dotransportovať opäť jej zničené súčasti a tiež čiastočne premiestniť do iných miest, kde je relatívne bezpečnejšie.
    Značná časť samotného prieskumného úsilia bola nasmerovaná do tzv. Nového sveta, významného sektoru objaveného v roku 2009. Tu boli rozpracovávané prievanové úžiny v koncových tubusoch siení Markétka a Dóm duchov, avšak na výrazný postup je tu treba ešte vyvinúť podobné aktivity.
    Smerodajnejšie objavy sa ale konali v Krvilačnom meandri (foto na obálke tohto čísla Spravodaja, mapa sektoru rovnako tu, v rámci článku o kryogénnych kalcitoch), kde plzeňskí jaskyniari T. Prokeš a J. Štěpánek technicky vyliezli do jeho východného pokračovania a objavili obludnú katedrálu Dóm Gigantov s dĺžkou cez 50 m a výškou 55 m (objem sály je 30 000 m3). Následne tu I. Pap za asistencie J. Štěpánka vyliezli až do plafónu siene a našli nástup do prinajmenej 50 či 60 m vysokého komínu. Nad posledným tu dosiahnutým bodom, v rel. hĺbke -100 m (od vchodu jaskyne) je približne ešte 250 vápencového masívu. Črtá sa tak veľká výzva: práve v týchto partiách existujú eventuality relatívne rýchleho prekročenia denivelácie jaskyne -600 m i viac = lezením, do plusu.
    Z dôvodu vyriešenia časovo náročnej prístupovej logistiky do partií jaskyne v horizonte pod -400 m, kam dôjsť zaberie prakticky 1,5 dňa (!) sme usmerňovali a všemožne podporovali i výskumy v zóne Mikiho dómu (44 000 m3), kde hrišovskí bratia Šusterovci vyliezli za pomoci akumulátorovej vŕtačky v kolmých či previsnutých (ale aj rozlámaných) stenách obrieho komínu do výšky +80 m rel. nad jeho dno a kde bola následne identifikovaná sieť horizontálnych chodieb, s indíciami blízkosti povrchu (muchy, veľká frakcia náplavu). Chodby ale ešte nie sú úplne doskúmané. V susedstve Mikiho dómu bol objavený Šustrov dóm, rozmerná sieň s početnými meandrami a komínovitými výbežkami. Okolitý sektor, v ktorom je natiahnutých už okolo 300 m fixov, je už kompletne zameraný. Popri lezení tu bol zúčastnenými posilnený tiež 3. bivak (tzv. potápačský).
    Českí jaskyniari okolo K. Kocourka a K. Jindru sa venovali v systéme prieskumne najmä im zverenému, tzv. Plzeňskému sektoru (od šachty Mesačná stvora cez komíno-priepasť Maurícius až po tzv. Tichú vodu), kde sa im podarilo prepojiť horizonty s koncovými partiami 1. Qtz-prítoku, zatiaľ málo skúmaného pre prítomnosť hlbšej a nepríjemnej polosifonálnej jamy na prístupe. Iné objavy sme v Mesačnom tieni evidujeme v Knossose (Gejzova chodba), v úrovni Zeleného psa, navôkol vrchného TatraOpenu či napokon v sieňovitom Taurise. Sezónu 2011 hodláme v jaskyni sústrediť na práce či aktivity spojené s otvorením potenciálneho spodného vchodu, oživíme prieskum vo vzdialenom sektore Žufane (množstvo pokračovaní, mohutné komíny – čaká nás tu však zrejme tiež výstavba ďalšieho vysunutého bivaku) či lezecké práce a retroprieskum v horizontoch jaskyne od -50 m do -200 m rel. voči vchodu.
    V geneticky afinitnom okolí Mesačného tieňa sme sa popri zaevidovaní niekoľkých nových menších jaskynných lokalít venovali tiež vyššie situovanej tektonicko-gravitačnej jaskyni Mrazivá vášeň, v ktorej je sľubný prievan, avšak zmáhanie strmo ukloneného závalu tu bude vyžadovať tiež priebežné stuženie. Sondážne práce pokročili aj v rámci inej perspektívnej lokality, v bližšie zatiaľ nedeterminovanom vápencovom teritóriu Tatier, tzv. Liečivej jaskyni, ktorú dávnejšie objavil I. Pap pri zimnom nalietavaní masívov a identifikácii prievanov pomocou motorového padáku.

krvilačný

V záverečnom úseku Krvilačného meandru sa dá miestami hodný kus aj kus bežať! Foto: B. Šmída.

 

 

vyskytccc

Rozvinutý rez zaujímavej subvetvy Krvilačný meander, ktorú objavili v r. 2007 B. Šmída a M. Mikuš a v ktorej neskôr v r. 2010 vyliezli cez záverečný komín českí jaskyniari T. Prokeš a J. Štěpánek do pokračujúcej chodby, končiacej obrovským dómom Gigantov (centrálna dutina je vysoká 50 m, objem 30 000 m3, na obrázku úplne vľavo dolu v dóme je vykreslený ako mierka miniatúrny človiečik). Mapu nakreslil B. Šmída.

 

vilo

Zimné akcie do Mesačného tieňa majú svoje čaro. Na snímke si Vilo Guľa užíva neopakovateľné momenty zimnej pohodičky priamo vo vstupe do systému. Foto: B. Šmída.

 

    Úspešne obhájenou dizertačnou prácou o geomorfológii a genéze Plaveckého krasu (221 str.) z pera B. Šmídu bola zavŕšená jedna významná kapitola odborného výskumu a spracovania tohto územia, v ktorom autor speleologicky báda už 27 rokov (od r. 1983). V území je momentálne známych 162 jaskynných lokalít v sumárnej dĺžke 5258 m, z čoho 5114,5 m (takmer 95 %) je v práci (zväčša autorsky) vykreslených v podobe mapy: Plavecký kras sa tým pádom stal toho času možno aj najpodrobnejšie speleologicky zdokumentovaným územím na Slovensku. Práca obsahuje mimoriadne veľký počet vyprecizovaných peroviek plánov jaskýň, lokalizačné mapy, detailné mapy závrtových telies, množstvo úplne nových poznatkov o inak známych jaskyniach ako Haviareň, Dzeravá a Tmavá skala, Hačova jaskyňa či Plavecká jaskyňa, poukazuje na mnohé výskyty paleokrasu, bilancuje vyvieračky, zaoberá sa tiež výskytom kryogénnych kalcitov, spektakulárnych tzv. kobrovitých stalagmitov v Plaveckej priepasti PP-2 (aerosólová guánová korózia) a bude akisto inšpiráciou tiež pre kopajúcich jaskyniarov-potenciálnych objaviteľov, ktorí sa tu rozhodnú pokračovať vo výskumoch. Treba na tomto mieste ešte zdôrazniť, že úsilím praktických speleológov, najmä z Plaveckého Podhradia, Sološnice, Bukovej a Cerovej, ale tiež z Trnavy, Bratislavy, Piešťan, Doln.Orešian či Maduníc vzrástla dĺžka rozsahu nových jaskynných lokalít alebo pokračovaní už známych v tomto speleologicky „náročnom" území za posledných 15 rokov o viac než 2,5 km.
    V iných krasových revíroch územia Slovenska sme rekognoskovali napríklad objavné možnosti v niektorých neobsadených jaskyniach Slovenského raja, a vysunutý člen N. Lacko skúmal sondážne na svojich lokalitách na Silickej planine a spolupracoval tiež s partiou na Skalistom potoku.
    Po dlhšom období sa podarilo, v spolupráci so zagrebskými jaskyniarmi zorganizovať akciu do Velebitu v Chorvátsku, šlo o našu v poradí už trinástu expedíciu do tohto pohoria. Počas nej došlo k prehĺbeniu systému Lukinej jamy (ktorú sme objavili a po prvý raz skúmali v roku 1992), patriacej k najhlbším jaskyniam sveta vôbec (nová hĺbka je -1421 m, aktuálne 15. miesto v rebríčku). Traja z našej slovenskej partie zostúpili pritom pracovne na dno systému, vchodom Manuál II (Trojama), ktorým sme v r. 1994 Lukinu jamu prehĺbili (pozri dva príspevky v tomto Spravodaji), pričom E. Kapucian z nášho speleoklubu tým realizoval už svoj druhý tisícovkový zostup až na dno jaskyne. Počas výpravy sme v čiastkovom masíve Krajaćev kuk objavili a preskúmali tiež dve nové priepastné jaskyne, Avatar (-195 m) a Engleska jama (-120 m).
    O výskumoch obrovských kvarcitových jaskýň vo Venezuele nám vyšlo viacero zásadných objaviteľských článkov v zahraničných časopisoch (USA, Francúzsko či Česko), publikovali sme tiež v Spravodaji či kratšie príspevky na www.speleork.sk a pokiaľ bola ešte aktívna aj na webstránke SSS. O našich prieskumných aktivitách a objavoch, v Tatrách a vo Venezuele sme referovali na Speleomítingu, Prírodovedeckej fakulte UK a v rámci programu českého Speleofóra bola udelená B. Šmídovi a I. Papovi dokonca cena za najlepšiu prednášku. Iným ocenením je fakt, že známu fotografiu B. Šmídu: „Zapadajúce lúče Slnka do vchodu kvarcitovej jaskyne Cueva Charles Brewer vo Venezuele" (je tiež na obálke Spravodaja 3/2009) umiestnili na titulku aj editori tak známych speleologických magazínov, ako francúzska Spelunca, americký NSS News či poľské Jaskinie. Navštívili sme napokon peknú tematickú speleologickú výstavu v Naturhistorische museum vo Viedni.

počet akcií = 73

objavy (m) (doma + zahraničie) = 3355 + 425
zamerané (m) (doma + zahraničie) = 4018 + 425