Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska (34 085 m / -451 m)

akcie 2009

Kým postupne zapracujeme do týchto webstránok každý jednotlivý rok, počas ktorého sme Mesačný tieň bádali, môžete si o tom zásadnom, čo sa v tejto jaskyni udialo, zatiaľ prečítať v (rokom) príslušnej a nižšie rozpísanej VÝROČNEJ SPRÁVE Speleoklubu Univerzity Komenského. (Zaujímavé čítanie je aj o prieskumnom pôsobení a objavoch nášho klubu v rámci iných území Slovenska a na expedíciách v zahraničí, druhá časť správy, pod obrázkom.)

 

Správa o činnosti členov Speleoklubu UK za rok

2009

    Úsilie členov speleoklubu bolo pod vedením B. Šmídu a I. Papa v roku 2008 opätovne sústredené najmä na explorácie a mapovanie v rozsiahlom vysokohorskom systéme jaskyne Mesačný tieň (Vysoké Tatry), kde pribudli 4 km objavov. Lokalita dosiahla ku koncu roka dĺžku 23,2 km a stala sa tak 2. najdlhšou jaskyňou Slovenskej republiky. (Aktuálna dĺžka jaskyne je k momentu zostavovania tejto správy už 24,1 km a lokalita prekonala v tomto parametre tiež najdlhšiu jaskyňu Poľska, tatranskú Wielku Snieźnu.)

    Najdôležitejším postupom (zatiaľ cca 2 km) bol objav na konci tzv. Západnej vetvy, kde sa po rozšírení nástupu 7 m hlbokej šachtičky s prievanom v hĺbke -320 m a prekopaní nebezpečného závalu (Handlovská prieruba) otvorili tiahle subhorizontálne pokračovania. Sektor bol nazvaný ako Nový svet a smeruje, paralelne s rázsochou Horvátskeho vrchu (1910 m n.m.) na Bielovodskú dolinu. Je tu niekoľko siení (Markéta, dóm Duchov), studní, menšie riečisko a tiež viacero stúpajúcich rúr a meandrov so silnými prievanmi, ktoré asi indikujú vyššie úrovne.
    Závažné postupy sa udiali tiež v poschodí Žufane, pasáže tzv. Východných vetrov tu vedú hlboko do útrob masívu Širokej (2210 m n.m.). Našli sme tu spletité úrovne kaňonov a tunelov tzv. Pikavko a Salkoland, miestami prekvapujúco pekne vyzdobené (mliečne kvaple), s niekoľkými jazerami, nedoskúmanými dómovitými šachtami, hlbokými 15 až 20 m a viacerými možnosťami pokračovaní (prievany). Technicky tu bol rozlezený aktívny komín tzv. Sála de Morbidum, zatiaľ do cca +25 m rel. (pokračuje).
    Lezením bolo nájdené tiež pokračovanie za mohutnou Vesmírnou šachtou, ktorá je vlastne komínom, prinajmenej 50 (a viac m) vysokým. Odtiaľto sa podarilo traverzami dosiahnuť ďalšie a ďalšie šachty (Only for Strong men) a nájsť vyššie horizonty nad sieňou Nebeská brána, objavenou v r. 2008. Je tu množstvo okien, avšak sektor sa zdá byť dosť obtiažne dostupný, len prístup sem znamená, z najbližšieho bivaku okolo 3 hodín presunov!
    Plzeňským jaskyniarom sa podarilo vyššími horizontami od šachty Mesačná stvora nájsť dôležitú obchádzku nepríjemne zablatených šikmín a zúžení poniže Hádovej ríše (tzv. Bludochodbičky), až do záverečných častí 1. Qtz-prítoku (Malý dóm SNP), takže konečne je vyriešený lepší prístup aj do týchto náročných, no rozľahlých a perspektívnych partií, kam odradzoval chuť prieskumníkov zavodnený prístup s polosifónovou jamou takmer po prsia. Do prítoku riečky sme tu zároveň našli pokračovanie a rozpracovali vyššie etáže, ktoré ešte len bude treba začať zameriavať. Technickým traverzovaním sa liezlo tiež v okolí siene Kraken, pri nástupe do Žufaní. Aj tu sú mnohé pokračujúce okná či šachty...
Pre vylepšenie logistiky prístupu do všetkých týchto partií (strednej časti MT) bol v hĺbke -380 m vybudovaný vysunutý 1,5. bivak, s kapacitou zatiaľ 3 miesta, avšak vynikajúco situovaný (blízko ku vode, rovina, prívetivé miesto), ktorý v blízkom čase doplníme o ďalší stan.
    Poslednými postupmi (už január 2010) sú objavy rúrovitých šikmín s priepasťami v bludisku Knossos, za stenou 1. bivaku (Gejzova chodba) a 300 m dlhý, východne stúpajúci Dračí meander, s nástupom v -240 m, končiaci 60 m dlhým a 20 až 30 m vysokým trojdómom Bibiana. Rozpracované sú tiež zaujímavé miesta nad horným Tatra Openom, v hĺbke -140 m, kde vanú mimoriadne silné prievany.
    Za rok 2009 sa na Mesačnom tieni výskumne podieľali najmä: B. Šmída, I. Pap, V. Guľa, J. Stankovič , K. Jindra a K. Kocourek. Pokračujeme tu v rozbehnutom odbornom výskume (odbery vzoriek hornín a sedimentov, merania neotektoniky, kontinuálne merania klímy, nájdené boli pravdepodobne kryogénne kalcity).
    V okolí systému a v masíve Širokej sme uskutočnili aj povrchové prieskumy, ktorých výsledkom je objav viacerých nových jaskýň, z nich niektoré by mohli byť vyššími vchodmi, dve z nich sme sondážne rozpracovali: Mrazivá vášeň (130 m/-59 m), Julinka (25 m), Skarletka, Karlovy slzy (17 m), Bruchatý meander (30 m). I. Pap pokračoval v zimnom nalietavaní masívov Tatier (Vysoké, Belianske, Červené vrchy) a tiež Chočských vrchov, za pomoci motorového padáku, k dispozícii je rozsiahla databáza zaujímavých prievanových miest. Jedno z takýchto sľubných miest sme rozkopali, ako potenciálny spodný vchod Mesačného tieňa, druhým je tzv. Liečivá jaskyňa (-30 m), bližšie zatiaľ nelokalizovaná.

bivak

Kvalitne vybavené a vhodne situované bivaky sú základom kvalitného skúmania v každej rozsiahlej vysokohorskej jaskyni, akou je aj Mesačný tieň. Foto: B. Šmída.

 

brano na

Braňo Šmída skúma jednu zo šácht medzi Volaním Bielovodky a vrchným TatraOpenom. Foto: J. Stankovič.

 

    V M. Karpatoch, v Plaveckom krase trojica M. Hačo, B. Šmída a I. Demovič iniciovala (z UK ďalej V. Guľa, Tanáč, Lacko, Grancová, plaveckí jaskyniari V. Tencer, M. Velšmíd a ďalší) otvorenie na kopaniciach nad Bukovou dlho opomíjaného závrtu Prepadlé zvony, kde sa však boríme s odvalmi svahov, keďže sondu je potrebné kopať v širšom profile a tiež stužiť (pri prvých akciách tu výdatne pomohol stroj JCB). V rovnakom území autor tejto správy ukončuje rozsiahly geomorfologický a speleogenetický výskum. V Cajlanskom krase za Pezinkom sme v trojici B. Šmída, M. Hačo a I. Demovič tiež po rozkopaní perspektívneho miesta objavili kratšiu tektonicko-korozívnu jaskyňu. N. Lacko so svojimi rožňavskými spolupracovníkmi a rodinnými príslušníkmi pokračoval v sondážach dvoch či troch lokalít severovýchodu Silickej planiny. Leopoldovská frakcia V. Guľa a bratia Tanáčovci tiež bádali v krasových celkoch V. Fatry, zatiaľ s menšími objavmi.
    Rozsiahla bola aj expedičná činnosť: na stolové hory (tepuy) Venezuely v Južnej Amerike sme zrealizovali hneď 2 výpravy (v januári/februári a v máji, celkovo skoro 2 mesiace), ktorých výsledkom je 14 km objavov, aj obrovských jaskýň na mesete Churí.
    Najvýznamnejším naším rezultom je nový systém jaskýň Cueva Muchimuk-Colibri, ktorý má zatiaľ 8 km a je 2. najdlhšou aj najpriestrannejšou kvarcitovou jaskyňou sveta: sú tu chodby 30 až 50 m široké a sieň Gran Galería de Gregor má 150 x 70 m, prevýšenie jaskyne počínajúcej obrovskou priepasťou a s 5 vchodmi visuto v stenách hory je -160 m. V jaskyni Cueva Juliana sme našli po prekopaní labyrint ďalších 2 km chodieb (lokalita má momentálne 3 km) a monštruóznu jaskyňu Cueva Charles Brewer sme prepojili s blízkou Cueva del Diablo do spoločného systému dlhého už 7,3 km. Na januárovej expedícii boli nájdené tiež pokračovanie jaskyne Cueva Zuna (teraz 2,5 km dlhá), nová polo-jaskyňa Cueva Yanna (1 km) či Cueva dos Machetes (200 m), na májovej sme potom bádali jaskyňu Cueva Eladio (1,7 km). Nespojitý systém jaskýň na hore Churí má po našich 5 expedíciách od r. 2004 dĺžku 28,5 km a vo Venezuele sme (vrátane hôr Roraima a Kukenan) doteraz objavili a zdokumentovali celkovo už 44 km jaskynných chodieb. Navyše, ak by sa podarilo niektoré z jaskýň ešte spojiť, vznikne najdlhšia jaskyňa Venezuely. Za UK sa na posledných akciách podieľali: V. Guľa, E. Kapucian a B. Šmída (obe expedície).
    Dvojica B. Šmída a V. Guľa rozpracovala niekoľko perspektívnych jaskýň v pohoriach Totesgebirge a Tennengebirge (Rakúsko), spodným sprístupneným vchodom sme tu tiež navštívili známu hlbokú jaskyňu Lamprechtsofen. E. Kapucian sa podieľal na prieskumníckej výprave do jaskýň pohoria Jakupica v Macedónii.
    Aktívne sme sa zúčastnili Speleomítingu aj Speleofóra (prezentácie) či tiež na vedeckej konferencii VVOJ v Smoleniciach (3 prednášky o závrtoch M. Karpát, genéze Plaveckého krasu a o expedíciách vo Venezuele). Niekoľko príspevkov nám vyšlo v Spravodaji SSS, zborníku Slovenský kras, Aragonite aj poľskom časopise Jaskinie, hojnou mierou prispievame na www.sss.sk. Boli sme tiež na JT a exkurzne navštívili napr. Skalistý potok.

vypracoval:
Branislav Šmída, vedúci Speleoklubu

Celková bilancia:

Objavy:
Slovensko = 4 280 m
Zahraničie = 11 470 m
Celkovo = 15 750 m

Zamerané:
Slovensko = 3 947 m
Zahraničie = 10 200 m
Celkovo = 14 147 m

Prihlásenie