Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska

akcie 2008

Kým postupne zapracujeme do týchto webstránok každý jednotlivý rok, počas ktorého sme Mesačný tieň bádali, môžete si o tom zásadnom, čo sa v tejto jaskyni udialo, zatiaľ prečítať v (rokom) príslušnej a nižšie rozpísanej VÝROČNEJ SPRÁVE Speleoklubu Univerzity Komenského. (Zaujímavé čítanie je aj o prieskumnom pôsobení a objavoch nášho klubu v rámci iných území Slovenska a na expedíciách v zahraničí, druhá časť správy, pod obrázkom.)

 

Správa o činnosti členov Speleoklubu UK za rok

2008

    Úsilie členov speleoklubu bolo pod vedením B. Šmídu a I. Papa v roku 2008 opätovne koncentrované najmä na explorácie a mapovanie v rozsiahlom vysokohorskom systéme jaskyne Mesačný tieň (Vysoké Tatry), kde pribudlo 2200 m objavov: aktuálna dĺžka jaskyne je po štvrtej výskumníckej sezóne už 19,2 km. (Prekročenie méty 20 km bude, vzhľadom k charakteru nájdených pokračovaní, už len otázkou prvých akcií nasledujúceho roka.) Namapované polygónové ťahy jaskyne majú 17 541 m, a pokrok bol zaznamenaný aj pri prehlbovaní lokality, pričom od rekordnej hĺbky Hipmanových jaskýň delí Mesačný tieň už iba 44 m relatívneho prevýšenia: M. Megela zo Sekcie jaskynného potápania sa tu, za asistencie ďalších piatich sprevádzajúcich speleológov z UK, CDS a Trenč.speleoklubu, zanoril vo finálnom sifóne Medúzka v hĺbke –441 m a našiel pokračovanie. To má za preplávaným úsekom charakter klesajúcich kaskádok a nad tým trubicovitých chodieb, ktoré končia ďalším sifónom, v teraz už –451 m, avšak stále s možnosťami nadchádzky. Táto náročná júnová akcia trvala aj s transportami 5 dní, a ide o doteraz najhlbšie situovaný speleopotápačský zánor v jaskyniach na Slovensku.

    Ďalšie významné postupy boli zrealizované v Mesačnom tieni na koncoch jeho extrémne odľahlého segmentu, zvanom Žufane, prístup kam značí 3 hodiny pochodu, namáhavého voľného lezenia, traverzovania nad šachtami, v hroznej zime (len niečo nad 1 °C) a prievanoch, a je jedno, z ktorého bivaku sa vyráža. Tu sa podarilo nájsť poschodie Dunivej chodby s unikátnymi plošnými akumuláciami sadrovca, rozmerné Trojcípe siene, ďalej Vesmírnu šachtu, ktorá vedie hore prinajmenej 50 m (ak nie viac...) vysokým komínom, a tiež pozoruhodné Bezodné pleso – prekrásnym tyrkysovým jazerom zatopenú hlbokú šachtu. V mohutnej chodbe Nebeská brána sme tu tiež, po prvý raz v jaskyni vôbec (!) našli bohaté akumulácie nátekov punčového zjavu, sintrové kaskádky a tiež excentrické, špirálovito zatočené stalaktity.
    Dôležité objavy sa uskutočnili prekvapivo aj v rámci relatívne ľahko prístupných pasáží nad 2. bivakom v –400 m, navôkol Hieroglyfovej chodby. Sú tu ešte vyššie, a doteraz nie úplne domapované rozmerné úrovne, až s charakterom siení alebo mohutných rozbitých kaňonov (Strašný dóm) a tiež nedoskúmaná zmäť rúr, v dĺžke (zatiaľ) prinajmenej niekoľkosto metrov.
    Geneticky viac-menej očakávaným postupmi sú potom fosílnejšie galérie na tzv. 1.Qtz-prítoku, ktorý smeruje hlboko do útrob masívu Javorinskej Širokej. Je tu rozsiahly labyrint zložito poprepájaných trubíc, meandrov až kaňonov a tiež stupňovitých siení, jeho znalosť je však stále len orientačná: bude potrebné tu začať mapovať.
Postupy, v namapovanej dĺžke niekoľkosto m, boli napokon zaznamenané v tzv. Plzeňskom sektore, naokolo šachty Mesačná stvora, ktorým sa venujú systematicky najmä spolupracujúci českí prieskumníci. Tí tu vystrojili obchádzkovú trasu, umožňujúcu vrátiť sa od riečiska bezpečne aj pri vysokom vodnom stave.
    Na výskume jaskyne sa za uplynulý rok podieľali najmä: B. Šmída, I. Pap, J. Stankovič, M. Mikuš, V. Guľa, M. Megela, T. Megela, T. Nagy, E. Kapucian, M. Sova, K. Jindra, K. Kocourek a M. Polívka. Pokračujeme tu v rozbehnutom, komplexne poňatom prírodovednom projekte (geológia, geomorfológia a genéza, speleobiológia, hydrogeochémia, merania klimatických veličín, výskum sadrovcov); článok vyjde v zborníku Slovenský kras. Nové inšpiratívne poznatky prináša tiež cieľavedomý povrchový prieskum materského masívu jaskyne, Javorinskej Širokej, najmä jeho mapovanie zo vzduchu. V jednej z vytipovaných jaskýň tu intenzívne sondujeme, lokalita je hlboká zatiaľ asi –30 m.

400

V spodných paleosifónoch jaskyne Mesačný tieň - hoci ide o úroveň, jej charakter nie je zrovna "choďák". :-) Foto: B. Šmída.

 

megelovci

Na prieskume Mesačného tieňu sa významnou mierou podieľali aj rimavsko-sobotskí jaskyniari a speleopotápači, z nich na snímke zľava: Tibor Nagy, Mišo Megela a jeho synovec Adrián Megela.

 

    V iných krasových územiach Slovenska pracovali členovia skupiny extenzívnejšie hlavne na doteraz už rozpracovaných lokalitách, v M. Karpatoch, na Muránskej planine a v Slovenskom raji, a vypomohli tiež iným skupinám pri prieskume a dokumentácii ich lokalít (napr. Hubekova a Hačova jaskyňa, Bobačka, atď.). B. Šmída sa v rámci svojej rigoróznej práce zaoberal morfológiou a genézou závrtov Západných Karpát, s referátom o problematike predneseným na jesennej geomorfologickej konferencie ASG pri SAV v Bešeňovej. Rožňavský člen skupiny N. Lacko so svojimi priateľmi a rodinnými príslušníkmi pracovali systematicky zase na niektorých lokalitách (ponoroch a závrtoch) v Slovenskom krase, naokolo Hrušova a Jabloňova, s čiastkovými postupmi.
    B. Šmída sa aktívne podieľal na 4. Európskom speleologickom kongrese vo Vercorse, s prednáškou o výsledkoch prieskumov na stolových horách, a po tejto ceste spolu s ďalšími slovenskými jaskyniarmi navštívili exkurzne niektoré svetoznáme krasové vyvieračky a jaskyne Francúzska a Švajčiarska. (Na tomto kongrese získalo dielo P. Barabáša TEPUY 1. cenu medzi súťažnými filmami.) B. Šmída a I. Pap zahájili úvodné prieskumy krasu Severných Vápencových Álp naokolo Salzburgu (Rakúsko). Voľnejšie ladenú cestu na Kubu, spojenú aj s poznávaním miestnych krasových celkov, uskutočnil jeden člen speleoklubu v januári. Ďalší člen skupiny, E. Kapucian, sa významnou mierou podieľal na prieskumoch balkánskych jaskýň Velika klisura (Kosovo) a Ceki I (Slovačka jama na Karadžici, Macedónia). V záverečných mesiacoch roka sme intenzívne pripravovali logistiku zaoceánskej expedície, opätovne do Venezuely, ktorá sa s mimoriadnymi objavmi uskutočnila v januári a februári 2009.
    O Mesačnom tieni, Venezuele, a iných jaskyniach sme publikovali v Spravodaji SSS, zborníku Speleofórum, časopise Tatry, ale napr. aj vo francúzskej Spelunca-Proceedings z európskeho speleokongresu. Prezentácie o svojej činnosti sme pripravili pre Speleomíting i JT vo Višňovom (kde sme vypomohli s exkurziami v trakte Čachtickej jaskyne) a dve prednášky metodického rázu odzneli aj v rámci Semináře expedičních speleologů na Morave.

vypracoval:
Branislav Šmída, vedúci speleoklubu