Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska

akcie 2006

Kým postupne zapracujeme do týchto webstránok každý jednotlivý rok, počas ktorého sme Mesačný tieň bádali, môžete si o tom zásadnom, čo sa v tejto jaskyni udialo, zatiaľ prečítať v (rokom) príslušnej a nižšie rozpísanej VÝROČNEJ SPRÁVE Speleoklubu Univerzity Komenského. (Zaujímavé čítanie je aj o prieskumnom pôsobení a objavoch nášho klubu v rámci iných území Slovenska a na expedíciách v zahraničí, druhá časť správy, pod obrázkom.)

 

Správa o činnosti členov Speleoklubu UK za rok

2006

    Aj v roku 2006 sme objavili a zdokumentovali niekoľko kilometrov jaskynných priestorov na Slovensku i v zahraničných krasových terénoch.

    Vzhľadom ku ponúkajúcim sa možnostiam bola činnosť na domácej pôde naďalej sústredená na obrovský systém jaskyne Mesačný tieň v masíve Javorinská Široká vo Vysokých Tatrách. Dĺžka fyzicky spoznaného traktu jaskyne dosiahla ku koncu roka 13,6 km, v hĺbke sme pokročili k méte -441 m. Lokalita je tým pádom v súčasnosti už 4. najdlhšou, resp. 2. najhlbšou v krajine, avšak jej možnosti zostávajú stále neobmedzené. Zo spolupráce viacerých jednotlivcov i skupín zo SSS (popri UK najmä Sekcia jask.potápania, Spk Šariš-Prešov a Spk Muránska planina-Revúca) i ČSS pod vedením Speleoklubu UK tu vzišlo za posledný rok viac než 4 km objavov nových chodieb, siení, dómov a meandrov a boli tiež prebádané prvé prítoky hlavnej rieky smerom do plusu (najvyššie do cca +80 m rel. nad aktívnym tokom). V súčasnosti je v jaskyni exaktne zameraných 10 622 m polygónového ťahu, z toho za rok 2006 pribudlo 3140 m. Pomerne náročné prieskumné akcie v trvaní 3 - 5 dní, spojené s bivakovaním, boli orientované cielene najmä na dnové partie systému, pričom vyššími úrovňami (v podobe paleosifónov) sa podarilo nadísť záverové sifóny v hĺbke -433 m a opäť dôjsť na vzdušné riečisko, končiace najmenej 6 m hlbokým, zatiaľ neprekonaným, vcelku priestranným sifónom. Partie sú kaňonovité, neraz mohutné (napr. Mikiho dóm s 20 x 40 m a výškou najmenej 50 m). Niektoré z chodieb pokračujú voľne a na ich prieskum nebolo zatiaľ času, je tu tiež hromada vysokých čiernych komínov, vedúcich akisto do neznámych fosílnych galérií a vyšších poschodí. Spleť rozmerných meandrov a nekončiacich chodieb bola nájdená tiež okolo tzv. 1.Qtz-prítoku, v hĺbke -380 m. V rámci logistiky boli transportmi materiálu posilnené spodný i vrchnejší podzemný tábor (v hĺbkach -410 m, resp. -270 m) o niekoľko stanov, spacích vakov, potraviny, variče, karbid, vystrojovací materiál a elektrocentrálu. Z časových dôvodov (najsilnejšia sezóna výskumu sa začína až v júni a končí zhruba novembrom) sme sa zatiaľ pomerne málo venovali tzv. strednému traktu jaskyne: čiastočné pokroky vo Východnej vetve ponad Les šácht, zmapovanie P38 šachty za sieňou Žiškovo oko. Z bezpečnostných dôvodov sme čiastočne rozšírili stále ťažko priechodné privchodové partie okolo Skľučujúceho meandra, lanami priistili niektoré riskantné stupne, do zhruba polovice hĺbky jaskyne je znesený potápačský výstroj. Popri základnom speleologickom prieskume a mapovaní sme v Mesačnom tieni rozbehli v spolupráci s prizvanými odborníkmi z Prírodovedeckej fakulty UK projekt multidisciplinárneho vedeckého výskumu, na poli biostratigrafie vápencov, tektoniky, sedimentológie, mineralógie, klimatológie a biospeleológie. V ku jaskyni hydrologicky prináležiacom masíve sme zrealizovali niekoľko povrchových akcií, spojených s GPS-pozičným zameraním krasových jám, depresií a jednotlivých lokalít, počas týždňového letného tábora v spolupráci s priateľmi zo ZO Šumavský kras boli preskúmané dve nové jaskyne v dĺžkach 15 a 30 m a objavená nová -50 m hlboká priepasť. V jednej z týchto sľubných lokalít sme uskutočnili prvotné sondáže. Aj toho roku sme pokračovali v čistení blízkej, teraz asi 7 m hlbokej jaskynky, v smere do plusu bola zas v rámci genetického systému Mesačného tieňa otváraná do hĺbky -3 m nová prievanová lokalita ("mastný fľak", azda vyšší vchod), lokalizovaná zimou.

pohodaky

Pod 1. bivakom v -270 m sa jaskyňa Mesačný tieň zrazu "rozíde" do tiahlych subhorizontálnych úrovní. (Na snímke pasáž zvaná Pohoďáky a v nej Erik Kapucian s Lacom Leštákom.) Kým potiaľ je jaskyňa šikmá, závalová, veľmi surová - a akoby "mŕtva" (špinavohnedá), pod týmito úrovňami "ožije": na chodby sa napájajú početné vysoké komíny a šachty spadajúce na zurčiace riečky, vápenec je kompaktný, až čierny. Foto: B. Šmída.

 

mapa jaskyne podorys

Stav prieskumu jaskyne Mesačný tieň do konca roku 2007, ako ho do pôdorysnej mapy, spracovanej v programe Therion, vykreslil Braňo Šmída.

 

    Ďalšie aktivity speleoklubu boli venované napr. planine Pelc v Slovenskom raji (zimné prieskumy svahov, sondáž v jaskyni Diera v streche) a tradične viacerým malokarpatským územiam (napr. odbery fosílnych pôd a náplavov v Čachtickej jaskyni). So sondážnymi prácami sme započali na dvoch lokalitách Silickej planiny, naokolo Hrušova. V spolupráci s revúckymi jaskyniarmi sme podrobne zdokumentovali jaskyne Oči (65 m), Uhrínova 1 (74 m) a Krivá diera (7 m), rekognoskovali prieskumné možnosti jaskyne Zlatnica a v severných svahoch Muránskej planiny objavili niekoľko nových menších dier a jaskýň (VyvZaPac, Mibra, Braňova 1, Mikiho 1 atď.) s dĺžkou od 3 do 10 m. V jaskyni Bobačka sme zmapovali ďalších 340 m chodieb navôkol hlavného riečiska. Exkurzno-pracovne sme navštívili napr. jaskyne Starý hrad a Trstínsku vodnú priepasť. Jeden člen skupiny sa zúčastnil školenia mapovacieho programu Therion, aktívne, prednáškami, sme boli účastní aj na Speleomítingu a Speleofóre, publikovali v zborníku Speleofórum či na internete, články o našich objavoch sa objavili v Plus7dní, zúčastnili sme sa JT v Kozích chrbtoch a JMN.
    Na prelome marca a apríla sme zorganizovali ďalšiu veľmi efektívnu a úspešnú expedíciu na stolovú horu-tepuy Roraima vo Venezuele (3 týždne, 6 účastníkov z UK, Jk Dubnica n. Váhom a Spk Tisovec). Na tejto výprave sa nám podarilo zásadným spôsobom predĺžiť najdlhšiu kvarcitovú jaskyňu sveta, systém Cueva Ojos de Cristal (Kryštálové oči) na 15,3 km. Objavili sme tu viacero nezávislých koridorov a prítokov, množstvo nových vchodov, a to ako v podobe 20 - 30 m hlbokých trhlinových priepastí (tzv. pokemones), či aj v stenách hory. Ku systému bola fyzicky pripojená Cueva Asfixiadora (Dusivá jaskyňa) a boli remapované a podrobnejšie zakresľované aj niektoré už známe, alebo neprehľadné, labyrintovité úseky čiastkových jaskýň (napr. v Mischel, Cueva de los Pemones). Nové postupy s dĺžkou cez 4 km patria v teraz ucelenom systéme k jedným z najrozľahlejších, napr. Sieň Matky SSS s 40 x 50 m. Na Roraime sme preskúmali aj ďalšie kratšie jaskyne s dĺžkou do 65 m, a do -140 m (stále však bez dosiahnutia dna) sme opätovne bádali obrovitú priepasť Grieta de Diablitos Volantes (Trhlina lietajúcich diablikov) s veľkou kolóniou slepých vtákov guácharos. V tunajších jaskyniach sme zozbierali kolekciu vzoriek pre geologický a mineralogický výskum. Na susednej stolovej hore Kukenán sme preskúmali niekoľko kaňonovitých polo-jaskýň s dĺžkou do 250 m a počas športového zostupu zdokumentovali tiež obriu, 210 m hlbokú priepasť La Gran Grieta (alebo Sima Kukenán). Na výprave sa podieľal aj známy slovenský filmár P. Barabáš, ktorý tu získal bohaté podklady pre ďalší pripravovaný dobrodružno-dokumentárny speleologický film s pracovným názvom "Matawí". Počas roka sme s ním úzko spolupracovali pri dokončovaní dlhometrážneho filmu "Tepuy", z našej expedície na horu Chimantá v roku 2005. Uvedený film mal predpremiéru v rámci 14. Medzinárodného festivalu horských filmov v Poprade, kde získal Cenu diváka a Čestné uznanie poroty, premiéru mal potom v závere roka na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava.
    Členovia speleoklubu ďalej zorganizovali niekoľko výjazdov do krasových oblastí Balkánu: ožila spolupráca so zagrebskými jaskyniarmi a niekoľko nových priepastí bolo nájdených v masíve Vratarski kuk v Severnom Velebite (Chorvátsko), ako aj v južnej časti pohoria v kotline Bunovac, škoda však, že tieto sú v stále silno zamínovanej oblasti. V Kosove, v jaskyni Velika klisura (Gryka e Madhe) sme zmapovali na jeseň niekoľko sto metrov už pred rokmi objavených, ale doteraz nezakreslených chodieb, spojok a výbežkov okolo hlavného ťahu (Hadia chodba, Leopardia chodba) a v blízkosti riečiska, spoznávali kras poljí v Bosne-Hercegovine a v Čiernej hore, popri návšteve Moračky planiny a Sinjajeviny našli tiež veľmi perspektívne krasové územie, s vysokohorským plató s množstvom závrtov, priepastí a prepadlísk, s výškovým hydrologickým potenciálom okolo 2 km. V Slovinsku navštívil jeden člen skupiny sprístupnené Postojanske jame, iný sa zas zúčastnil zimnej výpravy do jaskyne Velika klisura, zorganizovanej liptovskými jaskyniarmi. V závere roka sme pripravovali organizačne ďalší, medzinárodný speleologicko-vedecký expedičný projekt Chimantá/Roraima 2007, a tiež účasť na pracovnom zostupe do najhlbšej jaskyne sveta, Krubery v Abcházii.

zostavil:
Branislav Šmída
vedúci Speleoklubu UK