Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska (34 085 m / -451 m)

akcie 2005

Kým postupne zapracujeme do týchto webstránok každý jednotlivý rok, počas ktorého sme Mesačný tieň bádali, môžete si o tom zásadnom, čo sa v tejto jaskyni udialo, zatiaľ prečítať v (rokom) príslušnej a nižšie rozpísanej VÝROČNEJ SPRÁVE Speleoklubu Univerzity Komenského. (Zaujímavé čítanie je aj o prieskumnom pôsobení a objavoch nášho klubu v rámci iných území Slovenska a na expedíciách v zahraničí, druhá časť správy, pod obrázkom.)

 

Správa o činnosti členov Speleoklubu UK za rok

2005

    Mnohostranná aktivita členov skupiny viedla aj toho roku k objavom niekoľkých kilometrov podzemných priestorov, ako na Slovensku, tak aj v zahraničí.
    Najhodnotnejšie postupy sme realizovali vo vlani nami objavenej vysokohorskej jaskyni Mesačný tieň (Spismichalova dolina, v masíve Širokej). V letných mesiacoch sme tu prekonali koncový prievanový zával v hĺbke -122 m a obrovskými strmými chodbami postúpili do rozsiahleho a stále nekončiaceho labyrintu chodieb, meandrov, priepastí a veľkých siení. Dĺžka jaskyne presahuje k momentu napísania tejto správy 9,5 km, najväčšia dosiahnutá hĺbka od vchodu je -433 m. Exaktne zameraných je zatiaľ 7482 m priestorov. Najväčším známym objaveným priestorom je dómovitý úsek chodby Tatra Open (140 x 20 – 40 m), najpriestrannejšou priepasťou možno až 120 m hlboká Mesačná stvora. V spodnej časti tohto mnohoúrovňového systému sme v závere roku narazili na výdatnejšiu podzemnú rieku, s viacerými, doteraz neprebádanými prítokmi, komínmi i vyššími poschodiami. V hĺbkach -284 m, resp. -410 m sme zriadili dva vysunuté podzemné tábory. Túto veľmi perspektívnu jaskyňu skúmame aj za aktívnej výpomoci viacerých prizvaných členov z iných speleoklubov SSS. Známy filmár P. Barabáš o nej urobil krátky dokumentárny film. Na záver treba dodať, že len po dvoch sezónach od objavu sa stal Mesačný tieň už 2. najhlbšou a 5. najdlhšou jaskyňou Slovenska a najväčšou jaskynnou sústavou slovenskej časti Tatier.
    V Belianskych a Vysokých Tatrách sme okrem zimných povrchových prieskumov rázsoch Širokej skúmali aj v iných čiastkových masívoch, a to v speleologicky neobsadených zónach na Havrane, Košiari a v úbočiach Monkovej doliny. Z novoobjavených lokalít stoja zatiaľ za zmienku sonda, ktorá viedla k objavu meandrovitej jaskyne, a +25 m vysoká dvojvchodová jaskynka, obe v Košiari.

ttraop

Sieňovité až dómovité chodby TatraOpenu nás v roku 2005 veľmi rýchlo doviedli až podzemným riekam... Foto: M. Audy, B. Šmída.

mapak

Prvá publikovaná mapa Mesačného tieňu, jaskyňa v reze. Autor mapy: B. Šmída.

 

    Práce na Muránskej planine, aj vzhľadom k presunu ľudských kapacít, mierne stagnovali, pokračovali sme tu najmä v otváraní jedného z ponorných závrtov pod Tatričkami (masív Dlhého vrchu), s niekoľkometrovým hĺbkovým postupom.
    V Malých Karpatoch sme zrealizovali niekoľko sondážnych akcií v jaskyni Tmavá skala, dve či tri akcie v závrte na Hurtovci, a okrem toho sme sa tu venovali najmä dokumentácii a odbornému karstologickému výskumu (Plavecký kras, Kuchynsko-orešanský kras, Čachtický kras).
    V Slovenskom raji sme v prvej polovici roka uskutočnili niekoľko sondážnych akcií v roku 2003 nájdenej jaskyni Diera v streche (planina Pelc). Miestami veľmi exponovaný povrchový prieskum Sokolej doliny, svahov planiny Glac, ľavých strání Prielomu Hornádu a záverov rokliny Veľký Sokol priniesol objavy niekoľkých menších jaskýň, s dokumentovanou dĺžkou do 30 m. Za spolupráce českých speleopotápačov a členov Sekcie jaskynného potápania sme opätovne skúmali sifónový záver jaskyne Zlatá diera, s drobným progresom. V blízkosti tejto lokality sme otvárali povodňový výver jej hydrologického systému.
    Vo februári sa štyria členovia skupiny (plus zo Slovenska ďalší dvaja členovia SSS) zásadnou mierou podieľali na veľkej, mesačnej medzinárodnej speleoexpedícii do Venezuely, na stolové hory. V obrovitom masíve Chimantá sme preskúmali tri nové veľké jaskyne: Cueva del Diablo (Pekelná diera) s dĺžkou 2,3 km a chodbami miestam až 50 m širokými, Cueva del Cañon Verde (800 m dlhá) a priepasť Sima Noroste (-130 m). Popritom sme uskutočnili rozsiahly multidisciplinárny vedecký výskum najväčšej kvarcitovej jaskyne sveta, Cueva Charles Brewer (teraz 4732 m dlhá), na poli geológie, geomorfológie, hydrológie, genézy speleotém a biospeleológie. Pokus o nájdenie pokračovania jej traktu v koncových závaloch a sifónoch bol zatiaľ neúspešný. Na stolovej hore Roraima sa trojici členov speleoklubu podarilo zdokumentovať novú Jaskyňu Pemónov (Cueva de los Pemones), s dĺžkou zatiaľ 2 km a prevýšením 73 m, a spojiť jaskyne Cueva Ojos de Cristal a Cueva del Hotel Guácharos do spoločného systému dlhého 3164 m. Okrem toho sme na Roraime našli tiež iné pokračovania tu nami v roku 2003 objavovaných jaskýň, v dĺžke niekoľko sto metrov, ako aj úplne nové lokality, dlhé 80 až 150 m. Spoločná expedícia tak priniesla v sumáre okolo 7 km objavov. (Z expedície sa pripravuje film.)
    Dvaja členovia speleoklubu sa aktívne zúčastnili 14. medzinárodného speleologického kongresu v Aténach (tri prednášky, vlastný prezentačný shop SSS), jeden z nás zastupoval slovenskú speleológiu aj ako národný delegát pri záverečnom rokovaní UIS. Po kongrese sme zorganizovali expedíciu do Kosova, do jaskyne Gryka e Madhe (Velika klisura), ktorej hlavným cieľom bolo speleopotápanie a mapová dokumentácia. V záverečnom sifóne hlavnej rieky systému sa dvojica účastníkov akcie zanorila v 2. sifóne do asi 150 metrovej vzdialenosti, resp. hĺbky -47 m. Potápačsky preskúmaný bol aj sifón v Pečovských kúpeľoch, objavená nová, asi 100 m dlhá priepasťovitá „Učiteľova jaskyňa" a v kaňone Rugovska klisura bolo lokalizovaných niekoľko menších jaskýň, s dokumentovanou dĺžkou do 200 m.
    Jeden z členov skupiny sa tiež podieľal na speleologickej výprave do pohoria Jakupica v Macedónii.
    Rozsiahla bola aj publikačná a edičná činnosť členov skupiny. Naše výsledky expedícií vo Venezuele zverejnili v priebehu roka 2005 viaceré renomované svetové speleomagazíny. Publikovali sme v Speleofóre, Spravodaji, z populárno-náučných magazínov tiež napr. vo Vesmíre, či Plus7 dní. Mimo toho sme na vlastné náklady vydali mimoriadne číslo Spravodaja 3/2005 – Chimantá (178 strán, plnofarebné) a spolukoordinovali vydanie špeciálneho čísla Bulletin of SSS (pri príležitosti kongresu UIS v Grécku), sumarizujúceho najzaujímavejšie objavy členov SSS za posledné obdobie.

zostavil Branislav Šmída, vedúci speleoklubu

Prihlásenie