Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska

akcie 2004

Kým postupne zapracujeme do týchto webstránok každý jednotlivý rok, počas ktorého sme Mesačný tieň bádali, môžete si o tom zásadnom, čo sa v tejto jaskyni udialo, zatiaľ prečítať v (rokom) príslušnej a nižšie rozpísanej VÝROČNEJ SPRÁVE Speleoklubu Univerzity Komenského. (Zaujímavé čítanie je aj o prieskumnom pôsobení a objavoch nášho klubu v rámci iných území Slovenska a na expedíciách v zahraničí, druhá časť správy, pod obrázkom.)

 

Správa o činnosti členov Speleoklubu UK za rok

2004

    Uplynulý rok môžme zhodnotiť ako jeden z najúspešnejších v histórii jestvovania skupiny vôbec.

    Objavom roka je jednoznačne pozoruhodná jaskyňa Mesačný tieň (masív Širokej, Vysoké Tatry). Jej vchod našli 26. júna 2004 dvaja členovia skupiny, Braňo Šmída a Igor Pap. V priebehu leta sa nám tu vo vlastnej réžii a s E. Kapucianom podarilo z 25 m hlbokej šachty prestrieľať úžinami do 100 m dlhej a -52 m hlbokej meandrovitej jaskyne, odkiaľ sme sa potom, už aj v spolupráci s prizvanými záujemcami zo spriatelených skupín SSS, dostali do rozsiahleho trojrozmerného labyrintu veľkých strmých galérií, siení, meandrov a priepastí. Fyzicky spoznaný rozsah typickej vysokohorskej jaskyne je zatiaľ asi 2,5 km, zmapovali sme tu 1820 m chodieb, prevýšenie systému je v súčasnosti -142 m. Novoobjavená jaskyňa sa stala za veľmi krátky čas 3.najdlhšou v slovenskej časti Tatier. Na vlastné náklady sme ju uzavreli a v jej výskume budeme pokračovať. Lokalita má veľmi zaujímavý hĺbkový potenciál. Jej objav mal značný ohlas v médiách. V priľahlých karoch, svahoch a stenách sme rekognoskovali poľskými jaskyniarmi dávnejšie objavené lokality a našli aj niekoľko nových menších jaskyniek, či dier s dĺžkou pár metrov, z nich za zmienku stojí Komín Košiarový, s prevýšením +20 m.

zlava Brano vpravo Erik 

Pri vchode Mesačného tieňa, počas jednej z vôbec prvých prieskumných akcií do jaskyne v roku 2004. Vľavo Braňo Šmída, vpravo Erik Kapucian. Photo: M. Kapusta.

 

sachta vstuo

Vstupná šachta do jaskyne Mesačný tieň, hlboká 25 m. Z jej dna prakticky až do hĺbky -200 m nie je potrebné použitie lana. V roku 2004 po prvoobjave úvodných veľkých tunelov sme si mysleli, že šachty a komíny budú v masíve skôr výnimkou. Pritom, pravdou je pravý opak... Na snímke sa spúšťa do Mesačného tieňa jaskyniar Zolo Ágh. Photo: M. Audy a B. Šmída.

 

    Počiatkom roku sme pokračovali v intenzívnej explorácii ďalšej to známej, v úplnom závere roku 2003 novoobjavenej jaskyne Stratený potok (Dlhý vrch, Muránska planina). Objavili sme v nej asi 250 m chodieb, ktoré boli zmapované. Súčasný rozsah jaskyne je 1642 m. Uskutočnili sme tu všestranný odborný prieskum, zaujímavé sú najmä poznatky z hydrologického režimu jej tokov (farbiace pokusy). Vstup do tejto geneticky významnej výverovej jaskyne sme uzatvorili. V priľahlom masíve sme z opačnej strany intenzívne zapracovali na ponoroch Stračaníka, vyhĺbená sonda má už -11 m. V závere roka sme v tejto oblasti otvorili aj ďalší výrazný ponorný závrt. Zahĺbili sme sa tiež do fosílneho výtoku významnej vyvieračky Havraník, -3 m, zatiaľ bez objavov. V odľahlíku masívu Červená skala sme objavili novú gravitačno-tektonickú jaskyňu, dlhú asi 100 m a hlbokú -30 m.
    V Malých Karpatoch, v Plaveckom krase, sme v spolupráci s M. Hačom objavili pokračovanie Hačovej jaskyne (masív Veterlína), v dĺžke asi 100 m. Jaskyňa má v súčasnosti rozsah 660 m a je najdlhšou v oblasti. Náš člen inicioval znovuotvorenie estavelového výveru v Mokrej doline, v práci tu neskôr pokračovali plaveckí jaskyniari a T. Ďurka s rodinou. Naše úsilie sa potom sústredilo na jaskyňu Tmavá skala, kde sme znovuotvorili vlastnú sondu spred dvoch, resp. dvanástich rokov a kde sme momentálne, po 10 akciách, zahĺbení v piesčitých sedimentoch asi 14/-8 m. V Plaveckom krase sme ďalej otvárali aj ponorný závrt na Hurtovci a na základe prizvania zmapovali „znovu-otvorenú" Havranickú jaskyňu. V Dobrovodskom krase sme konečne zmapovali ponornú jaskyňu V Chráščí, kde sme cez náročnú úžinu po prvý raz prenikli ešte ako chlapci v roku 1989. Lokalita je zaujímavá výskytom hrubých vrstiev len niekoľko-ročných NPK-sintrov a nedostatkom vzduchu. Pri masíve Vysoká (Kuchynsko-orešanský kras) sme objavili dve rozmerné tunelovité jaskynné brány a v rovnakom krasovom celku zhodnotili tiež perspektívy Sovej j. 1 a závrtovej jaskyne Priehyba, ktoré boli zmapované.
    V Slovenskom raji sme celkom výdatne ťažili a rozoberali koncový zával vlani naším členom I. Papom objavenej jaskyne Diera v streche (planina Pelc) a našli tu tiež niekoľko neznámych menších jaskyniek.
    Veľmi úspešne sa rozbehla spolupráca s juhoamerickými jaskyniarmi (Venezuela). Na základe našich výsledkov z expedície Roraima 2003 nám títo ponúkli možnosť podieľať sa na výskume novoobjavenej Cueva Charles Brewer, najväčšej kvarcitovej jaskyne sveta, na stolovej hore Chimantá. Dostali sme za úlohu zmapovať ju, nafotografovať a prezentovať vo svetových periodikách. Počas expedície, ktorej speleologickú časť sme v podstate viedli a usmerňovali ju (B. Šmída) a uskutočnila sa na prelome mája a júna 2004, sme tu objavili ďalšie asi 2 km mamutích galérií a superdómov (najväčší z nich má okolo 400 000 m3), zmapovali 4482 m/+110 m, vyhotovili kolekciu špičkových snímok z podzemia a rozbehli vedecký výskum tejto lokality, ktorá nemá vo svete vo svojej kategórii obdoby. Objav vyvolal mimoriadnu pozornosť odbornej, ako aj speleologickej verejnosti, a materiály z expedície a o jaskyni prebrali aj najrenomovanejšie speleo-magazíny sveta, ako Spelunca/FRA, NSS News/USA, Descent/UK, Regards/Belg či Journal of SSS/Sydney,Austrália. V príprave je monografia o výsledkoch výskumu, a v závere roku finišovali prípravy na ďalšiu veľkú výpravu, spojenej aj s tvorbou filmu.
    Aktivity sme rozbehli po dlhšom čase znovu aj v pohorí Velebit (Chorvátsko). V priebehu náročnej januárovej speleoexpedície (v poradí už 12-tej) sme prehĺbili v roku 2001 tu nami nájdenú priepasť Siréna na -281 m, s obrovitou šachtou James Bond (P120) a sľubnými perspektívami, a vyhotovili tiež zimnú fotodokumentácia krasového reliéfu.
    E. Kapucian sa aktívne podieľal na dvoch výpravách liptovských jaskyniarov do pohoria Jakupica (Macedónia), kde vystrojoval gigantickú šachtu priepasti Solunska jama, fyzicky spoznanú do zatiaľ asi -200 m, no s veľmi hlbokým voľným pokračovaním.
    Naše za tento rok nemalé výsledky a speleologické objavy sme široko prezentovali, ako na prednáškach, postermi, nástenkami, príspevkami v tlači, rozhlase, časopisoch, na internete, publikovaním v Spravodaji SSS, Speleofóre, Krásach Slovenska atď. Zúčastnili sme sa Speleomítingu, jeden člen pracoval aktívne vo Výbore SSS.

vypracoval: Branislav Šmída, vedúci speleoklubu

Záverečná bilancia
Objavy:
-doma 3005 m (zamerané 2100 m)
-v zahraničí 2281 m (zamerané 4763 m)
Celkovo objavených:
5286 m (zameraných 6863 m)
Počet akcií = 74