Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska (34 085 m / -451 m)

Mesačný tieň


300

Od objavu Mesačného tieňu uplynulo už viac než 14 rôčkov, viacerí sme si tu prežili možno tie najkrajšie jaskyniarske roky, objavmi naplnené naozaj vrchovato, ale jeho výskum stále dynamicky pokračuje. Na webových stránkach nášho Speleoklubu Univerzity Komenského postupne nájdete všetko to podstatné, čo sa kedy v jaskyni udialo. Širší prehľad o jednotlivých tak bohatých výskumných sezónach si môžete zatiaľ rozklikať po jednotlivých rokoch (2004, 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2017) v podobe našich výročných správ, ktoré sme každoročne odovzdávali k prospechu Slovenskej speleologickej spoločnosti. Keďže naše webstránky, hoci náplňou už zrejme celkom jaskyniarsky bohaté a pestré, sú relatívne "mladučké" (boli založené na prelome 2012/2013) a nejde len sedieť pri klávesnici ale treba najmä chodiť do jaskýň - pokúsime sa v priebehu času na tu príslušné podstránky umiestniť postupne a spätne gro z tých najzaujímavejších akcií, ktoré sme v Mesačnom tieni v príslušnom roku realizovali. (Prvé z nich už môžte "objavovať": napríklad ako sme našli a bádali vetvu Volania Bielovodky (klikni tu a potom druhý diel tu), článok o zavalenom 1. bivaku, ako sme sa pokúsili vyhľadať v oblasti nad Mikiho dómom za pomoci rádiomajáku miesta potenciálneho spodného vchodu jaskyne, a postupne budú pribúdať ďalšie). Momentálne vyhotovujeme novú, veľmi precíznu mapu jaskyne, ktorú by sme chceli predstaviť verejnosti na Speleomítingu vo Svite. Na našich stránkach nájdete tiež viacero dôležitých článkov, ktoré sme o Mesačnom tieni zatiaľ napísali (napríklad o jeho objave), informácie o geológii, genéze, hydrológii a výplniach tejto jaskyne, ocenenia, ktoré sme za jej výskum obdržali, alebo aj príslušnú legislatívu, ktorá nám umožňuje jaskyňu ako významný fenomén speleologicky a vedecky bádať.

Nasledujúce riadky vám predstavia jaskyňu Mesačný tieň v kocke, avšak ak sa budete chcieť o nej dozvedieť viac, alebo dokonca sa s nami prípadne vybrať do jej útrob a podieľať sa na jej prieskume a výskume, posurfujte sami našimi webstránkami hlbšie - podobne ako keď my pátrame po pokračovaní jaskyne: ono nie je vždy a hneď vidieť, ale dá sa často vytušiť. :-) Dozviete sa ďaleko viac o tom, čo je jaskyniarstvo, kto sú a ako skúmajú jaskyniari, akými postupmi, metódami a s akým vybavením sa báda, mapuje a vedecky zhodnocuje jedna taká celkom náročná a divoká novoobjavená jaskyňa. A čo všetko človek pri tom zažije!

 

O jaskyni Mesačný tieň v kocke

napísal: Braňo Šmída

    Dňa 26. júna 2004 sme vo dvojici Branislav Šmída (35) a Igor Pap (37) objavili v hornom záverovom kare Spismichalovej dolinky (Javorinská Široká, Tatry) nenápadný otvor do 25 m hlbokej priepasti. Na jej dne vanul z úžiny prievan, a tak už na ďalšej akcii zhruba o mesiac sme tu spolu s Erikom Kapucianom (33) intenzívne 3 dni sondovali, rozšírili priechody v meandri a novoobjavená jaskyňa sa stala 100 m dlhou a -52 m hlbokou. Na tretej akcii v poradí (Šmída, Pap a G. Majerníčková) sme potom prestrieľaním zdolali nenápadný stúpajúci komínik na jej dne a vnikli, sami prekvapení, do mohutných chodieb významnej vysokohorskej jaskyne, nazvanej nami ako Mesačný tieň. Aktuálne má Mesačný tieň dĺžku 34 085 m a je už 2. najdlhšou jaskyňou na Slovensku. S hĺbkou -451 m mu patrí 3. miesto medzi najhlbšími slovenskými jaskyňami.

    V Mesačnom tieni pribudnú naším cieľavedomým a koncentrovaným úsilím každoročne 2 - 3 km novoobjavených priestorov. Do konca prvej výskumníckej sezóny 2004 mala táto jaskyňa 2,5 km (prevýšenie 142 m), z čoho zmapovaných bolo 1820 m chodieb a morfológiou sa až tak podstatne nelíšila, od rozsahom podobných iných tatranských jaskýň, či už na území Slovenska alebo aj v Poľsku. No silné prievany a enormný rozsah masívu naznačovali, že by predsa mohlo ísť o niečo ďaleko väčšie... V roku 2005 prekonávame v Mesačnom tieni zával v hĺbke -122 m, nájdeme prvé rozľahlé priestory (Tatra Open) a ďalej pokračujú nekončiace úrovne, množstvo šácht a narazíme tiež na podzemné toky. Ku koncu 2005 má lokalita už 9,5 km dĺžky a hĺbku -433 m, zameraných je 7482 m, zriaďujeme tu podzemné tábory a filmár Barabáš odtiaľto natočí prvú krátku snímku, ako bonus iného filmu Tepuy. Celé je to však sprevádzané aj všakovakým nepokojom :-) a miestami nemalým mediálnym ohlasom. Mesačný tieň (skratka: MT) sa však napriek tomu stáva 2. najhlbšou jaskyňou republiky a tiež najdlhšou v slovenských Tatrách. V roku 2006 tu pokročíme na métu 13,6 km dĺžky, o niečo málo sa tiež zväčšuje denivelácia (-441 m), objavujeme prítoky do plusu a akcie sa vystabilizujú na 3- až 5-dňové bivakovanie. Do konca roku 2007 má MT už 17 km, resp. 14 122 namapovaného polygónu. Je objavená významná subvetva Žufane, mapu jaskyne zapracujeme v programoch Therion a Loch do 3D modelu, rozbiehame tu mulstidisciplinárny vedecký výskum. V roku 2008: 19,2 km, namapovaných 17 541 m, M. Megela sa potopil v koncovom sifóne v hĺbke -441 m a dostal sa k ďalšiemu sifónu v -451 m. (Šlo o najhlbšie situovaný speleopotápačský pokus na Slovensku.) V momentoch zostavenia tohto príspevku už je v jaskyni objavených cez 32 km chodieb (exaktne zmapovaný rozsah je 31 312 m), našli sme tu viacero nových rozsiahlych sektorov subhorizontál, priepastí a meandrov (Nový svet, Zelený pes, Metro, Les šácht, Pikavko a Salkoland atď atď.)

    Je možné, že časom by sa jaskyňa Mesačný tieň mohla stať najdlhšou na Slovensku. Významné pokračovania sme tu našli aj počas posledných dvoch sezón 2013 a 2014. V poslednej dobe sa systematicky venujeme aj prieskumu a detailnému mapovaniu jej tzv. vnútorného traktu (už nielen periférneho), ktorý predstavuje značné množstvo priečnych spojovacích chodieb a tiež desiatok (!) šácht, ktoré prepájajú vyššie fosílne úrovne s hlavnými ťahmi naokolo riečísk. Je nám do nich známych bezpočet nástupov, či otvorov (zdola najmä príkre rúrovité šikminy, zhora okrem priepastí tiež tiahle meandre), zatiaľ však niektoré neboli ešte ani fyzicky prestúpené. Toho času tiež sústreďujeme pozornosť na subhorizontálne línie tzv. stredných poschodí (v horizontoch medzi -300 až -400 m), ktoré sú pre získanie generálnych znalostí o charaktere systému najsmerodatnejšie. Jediná dobre zorganizovaná akcia v Mesačnom tieni neraz prináša aj niekoľko sto metrov postupov, treba si však uvedomiť, že prieskum (v pomerne náročných podmienkach - chlad, vysoko, ďaleko, závaly) uskutočňuje silný a zohratý tím dlhoročných, skúsených a odolných speleológov. V periférnych častiach systému sa núkajú k pokračovaniu rôzne okná, prahy, prekonateľné závaly a úžiny (s prievanmi) či aj komplikované zmäte a labyrinty paleofreatických chodieb. Relatívne menej sa v jaskyni zatiaľ bádalo napríklad v horizonte okolo -100 až -300 m, pričom aj tu sa dajú očakávať rozmerné úrovne a možno i veľmi veľké priestory. To je dané pomerne rýchlym prieskumným napredovaním v roku 2005 - až k podzemným riečiskám, na bázy. V jaskyni je tiež veľké množstvo priestranných komínov (zvrchu ide vlastne o šachty) a stúpajúcich viacúrovňových meandrov. Predpokladáme, že v známom plošnom segmente súčasného Mesačného tieňa asi 1 x 1,4 km je jeho doterajšia preskúmanosť možno len 50 či 60 % jeho absolútnych možností. Materský masív je však ďaleko rozsiahlejší, teoreticky až 12 km2, jeho vertikálna hydrografická amplitúda (až po bázu tokov dolín) dosahuje 750 - 900 m.
    Najväčším priestorom jaskyne je spodný dómovitý úsek chodby Tatra Open (140 x 20 - 40 m x 12 - 20 m výška), je tu však tiež niekoľko ďalších veľkých siení s objemom cez 10 000 m3 (horný Tatra Open okolo 24 000 m3, dóm Nijak, Mikiho dóm s cca 45 000 m3, dóm Gigantov 30 000 m3). Tieto veľké kaverny charakterizujú hlavne veľké blokoviská a tektonicky silne narušené okolie. V jaskyni je napočítaných minimálne 8 (?) výraznejších genetických úrovní (Varhany, Volania Bielovodky, bludisko Pohoďákov pod 1. bivakom, Západná vetva a Nový svet, Hádova ríša, Žufane, Zelený pes, Metro). Predstavujú ich najmä mohutné priamočiare alebo kolenovito poprehýbané fosílne tunely a chodby. Celú túto sústavu, generálne smerujúcu na SV resp. na V, popod hrebeň už do susedných rázsoch Širokej doliny, pretkávajú naprieč mladšie vadózne kaňony a šikmé oválne trubice, ktoré sú preskúmané najmenej; niektoré z nich sa menia vyššie na široké strmé galérie (Galéria Pino10, Tauris). Z chodieb spadajú 20 - 50 m (max. až 100? m) hlboké priepasti (Mesačná stvora, Vesmírna šachta, Slnečný dážď, Adri, Paris Hilton, Les šácht atď.). Sú tu zatiaľ 2 úplne nezávislé hlavné riečiská, na ne sa pripája niekoľko periodických prítokov. Najvyšší pozorovaný prietok v jaskyni bol do 100 l/sec., avšak navôkol riečiska sú stopy po prívalových vodách, ktoré môžu nastúpať aj 10 či 15 m vyššie... V jaskyni sa dá sledovať bezpočet intenzívnzch prejavov neotektoniky (zrkadlá, posuny profilov, otvorené škáry, závaly). Sú tu nízke teploty (1 - 3,5 °C), čo sťažuje výskum. Výzdoba je veľmi sporadická až skoro žiadna, časté sú však prejavy unikátnych sadrovcov (akési hieroglyfy). Momentálne máme v Mesačnom tieni zriadené 2 centrálne (komfortnejšie) podzemné tábory, plus 4 útočné bivaky. Zatiaľ najdlhší prieskumný pobyt v jaskyni bol 105 hodín (Šmída, Guľa, Mikuš, jún 2007). Mesačný tieň podnes navštívilo, za účelom prieskumov alebo transportu okolo 70 ľudí, z toho 55 speleológov (a z tohto počtu 45 členov či čakateľov SSS z už 18 jej skupín), pričom lídri prieskumu, Braňo Šmída a Igor Pap, tu každý v podzemí strávili už vyše 100 dní.

mesacnytien

 

mesasceho

 

rezjaskynkoui

Prihlásenie