Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska (34 085 m / -451 m)

Opustil nás kamarát Laco Lešták

 

Ladislav Lešták  (1957–2019†)

 

laco s kamarátmi

Laco Lešták (vľavo) s kamarátmi, v strede Jaro Stankovič a vpravo Vlado Kóňa.

 

 

S Lackom Leštákom sme sa po prvý raz zoznámili okolo Veľkej Noci 1997 na čarovnej Plešivskej planine (v Slovenskom krase). Nie dlho predtým sa tu (samovoľne) prepadlo ústie do neznámej jaskyne Veľká vlčia priepasť (152 m dlhá/-60,5 m hlboká), ktorú sme vtedy s naším spoločným priateľom Jožom Gregom zmapovali. Životodarná energia z Laca vtedy priam kypela. Čo sa odrazilo aj v tom, že nás naložil na korbu svojho ruského GAZu a ta ho na planinu divou rýchlosťou, nebezpečne sa kymácajúc na jeho korbe strmákmi a zvážnicami planiny! Sever Plešivskej bol preň ako obyvateľa Rakovnice balzamom na dušu, pocitovým zázemím, aj najobľúbenejším pôsobiskom. Spoločne s kamarátmi (najmä s ďalším zanieteným jaskyniarom, vtedy mladulinkým Vladom Kóňom) tu objavil (prekopaním) aj ďalšie lokality, patriace k najvýznamnejším jaskyniam „severu" vôbec: 54 m hlbokú jaskyňu Čistá studňa (v roku 1997), Svätojánsku priepasť, Líščiu priepasť PP-128 a viaceré ďalšie.

Ako by tomu bolo, spoznať vtedy silného a tak pre vec zapáleného jaskyniara – hneď som ho prizval na expedície do chorvátskeho Velebitu! Mocný Laco sa stal razom jedným z najplatnejších členov tímu! Nebolo ho vôbec treba nabádať, presvedčovať – hneď v úvodný deň výpravy v 1998om sa poberá do príšerných hlbín Slovačky jamy a spolu s ďalšími dvomi ostrieľanými borcami (Ágh a Kapucian) ju pred-vystroja do -300 m. Nebol už vôbec najmladším, cezštyridsiatnici podobne hlbočizné jaskyniská bádajú ďaleko zriedkavejšie – napriek tomu iba pri druhom z pracovných zostupov Laco dosahuje v podzemí systému úctyhodnú hĺbku až -700 m.

Okrem toho tvorí významnú „posilu" v basecampe, keďže spoluprítomným chorvátskym dievčatám-jaskyniarkam sa vyšportovaní a horkokrvní slovenskí jaskyniari-mládenci viac ako ľúbia. Platí to logicky aj v opačnom garde. (Jednoducho, iné gény.) Avšak figliar Lacko potmehúdsky pokukuje v tábore večermi, keď sa rozbehne zábava, aj po oveľa mladších ročníkoch! ;-) (A aj ony mimochodom po ňom.) Tiež spievať a čím-tým ešte horúcejším pri táboráku ho určite núkať netreba! Hlas sa mu potom na druhý deň ráno mení na vyspievaný hlas rockera. Vytváral zároveň, spolu s nesmierne spoločenským Jurom Kankulom, pri našich expedíciách tak potrebnú protiváhu, či korekciu tých nás, ktorí sme v tom čase nemysleli vari ani na ženské ale len na to dosiahnuť v podzemí čím väčšiu väčšiu hĺbku.

Laco bol mimoriadne mocný človek! Fyzicky i mentálne. Spomínam si, že počas jedného zostupov do Slovačky jamy, v hĺbke okolo -400 metrov (?)... zrazu Laco svojím tak charakteristickým zastretým barytónom hurtasí: „Pánabeka, kdesi som podel alebo zabudol transportiak...!?" Pozeráme naň... „Veď ho máš na chrbte!" Laco si akosi nestihol až dovtedy povšimnúť, že na pleciach vlečie materiálom nabitý, aspoň 15- no možno aj 20-kilogramov ťažký ruksak... :-) Zaregistroval, že ho „nemá", až keď uvidel ktoréhosi z parťákov, ako si ten kladie a usmerňuje, balansuje svoj transportiak pri nástupe do nejakej šachty pomedzi nohy na predĺženej šnúre... Lebo Laco sa spúšťal dolu do obrovských studní s ruksakom zásadne na pleciach!

Vo Velebite vytvoril aj nerozlučné povrchové vyhľadávačské duo seniorov s obľúbeným Jankom Vykoupilom z Prešova. Takto vo dvojici, sa vydali pokojne až do „Srdca" severovelebitskej závrtovej divočiny Rožanski kukovi, kam trafiť, ale najmä sa v zdraví vrátiť, počas jediného dňa, cez škrapy ako žiletky, prepadliská a hustý prales, je doteraz kumšt. Tu preskúmali spoločne napríklad interesantný Medvedí ponor (-45 m), alebo (možno aj perspektívny?) takzvaný Ľadový kaňon, mohutne rozďavenú 40 m hlbokú priepasť. Janko Vykoupil s radosťou spomínal ohromný nával prvej spontánnej Lacovej emócie, akonáhle mohutný kolaps za príznačnej hmly našli, takže sme priepasť počas výpravy nazývali pracovne tiež ako – Kaňon Och Panebože!

Laco bol aj nadšeným a presvedčeným poľovníkom, či skôr lovcom. No v prírode sa naozaj vyznal a rád porozprával aj kadejaké napínavé historky... Raz vraj, v lepšej nálade, uvažoval, že či by diviaka zdolal bez flinty, len s holými rukami, prípadne vyzbrojený nožom... Celkom ako v scéne filmu Osada Havranov, z trilógie o paleolitických ľuďoch podľa námetu Eduarda Štorcha. Nepamätám sa už dobre, či mi vravel, že to reálne aj vyskúšal... :-) Ale ukázal mi v jednej chvíli na obnaženej nohe staršiu no ohromnú jazvu, priam vyhlodaný kusisko mäsa... ktorý mu z nej vyhryzol (zrejme v boji o život), ako inak, práve ten diviak! Zreteľne som si vtedy uvedomil, že toto je chlapík typu drsného rybára Quinta z kultových Spielbergových Čeľustí a že do lesa sa, s ním, veru báť netreba.

Lacko bol svojím, tak priamočiaro mužným zjavom, nakombinovaným šibalským šarmom, prirodzeným lákadlom na ženské. Šli po ňom (z rôznych dôvodov) – ako muchy po lepe! Mal určite svojský zmysel aj pre veľkolepejšiu zábavu, ako obvykle – a najmä akonáhle sa tá už rozbehla. Tak sme sa (od iných) vyzvedeli, že sem-tam poctil doma aj návštevu v podobe na stole tancujúcej nahej snedej krásavice ;-) a či iná fešanda z blízkeho okolia ho prichádzavala domov povzbudiť. Spomínal, že sporadicky mu to aj nevyhovovalo, a tak raz, akýsi trošku potrúžený a v neblahejšom rozpoložení, čosi vraj v prednočnom čase podozrivo šramotilo za vchodovými dverami do domu. Voľajako ho to vystrašilo a ako poľovník dobrou puškou doma samozrejme oplývajúc – po „tom" na tie dvere vystrelil. Na druhý deň ráno, keď už sa dostal milý Laco zase do pozitívne či triezvejšie uvažujúcej formy, vydal sa preskúmať, čo ho to včera večer chcelo vyľakať. Otvorí vráta – a tam pred prahom sa váľajú dve v úprku prekoprcnuté ženské lodičky! :-)

 

Milý Lacko!

Tvoja Duša si určite ešte tam v nebíčku zaloví aj na toho kapitálneho diviaka, akého si si vždy prial, a popasuješ sa s ním. Tu v pozemskom Svete po Tebe zostanú, u priateľov ešte dlho hlboko zakotvené spomienky, na prekrásne či veselé spoločné akcie v teréne, v lesoch, v podzemí. Nezmazateľná bude navždy ale Tvoja stopa, nemalý podiel na prieskume jednej z najhlbších jaskýň sveta a druhej najhlbšej v Chorvátsku. Tvoj spirit nech oddychuje naveky v Tvojom najmilšom krasovom (k)Raji, na lúčkach, v pôvabných remízkach a v milovaných jaskyniach Tebou poobjavovaných na Plešivskej planine.

Braňo a kamaráti z Velebitu

 

 

zostava expedície Slovačka jama 1999

Laco Lešták a partia v základnom tábore na Velikom Lubenovci, severný Velebit.

Zostava expedície Slovačka jama 1999: zľava stoja M. Griflík, D. Kotlarčík, M. Uhlík, M. Sova, A. Lačný, L. Lešták, Ľ. Krčmárik a J. Kankula, dolu zľava čupia J. Ondruška, B. Lešická, E. Kapucian, P. Medzihradský a B. Šmída. (Na fotografii chýbajú A. Holovič a K. Kýška, ktorí boli ešte v podzemí, a J. Stankovič, ktorý ju nafotil.)

 

 

stredná časť Slovačky jamy

 

 

Mapa strednej časti jaskynného systému Slovačka jama v severnom Velebite. (Rozvinuté rezy.) Červenou šípkou je naznačené, kam až (do hĺbky -700 m) zostúpil iba počas svojho druhého zostupu do lokality, počas jej vystrojovania lanami Laco Lešták (vo dvojici s E. Kapucianom).

 

 

Ľadový kaňon a Medvedí meander

Dve z priepasťovitých jaskýň, ktoré vo Velebite prebádali Laco Lešták s Jankom Vykoupilom-"Prešovským otcom".

 

 

kam až došli Vykoupil s Leštákom

Dve z jaskýň (Medvedí ponor a Ľadový kaňon), ktoré počas expedícií vo Velebite prebádali Laco Lešták spoločne s Jankom Vykoupilom, sú situované hlboko hlboko v srdci krasovej divočiny rezervácie Rožanski kukovi.

 

vetva Žumpa

Jaskyniar Laco Lešták sa podieľal vo Velebite aj na expedícii v roku 1999, na prieskume jednej z významných a hlbokých subvetiev Slovačky jamy, nazvanej "Žumpa" a hlbokej vtedy -866 m.

 

 

 

list Lacovi Leštákovi

 

Ukážka z koordinačného a motivačného pred-expedičného listu od vedúceho výpravy Slovačka jama 1999 Lacovi Leštákovi.

 

 

Lacko Lešták v Mesačnom tieni

Lacko Lešták (vpravo) sa s nami podieľal aj na jednej z prvých prieskumných akcií v roku 2005 v tatranskej jaskyni Mesačný tieň. Snímka je z priestorov tzv. Bludiska, čo sú paleosifonálne úrovne v hĺbkovom horizonte -300 m. Vľavo je iný známy jaskyniar E. Kapucian. Foto: B. Šmída.

 

 

Laco pod pendantami

Laco Lešták pod koróznymi pendantami v jaskyni Mesačný tieň, neďaleko ústia do šachty Slnečný dážď P35 m. Foto: B. Šmída.

 

Čistá studňa, Plešivská planina

Mapa a ukážka článku o jednom z najkrajších objavov Laca Leštáka, Vlada Kóňu a kol. na Plešivskej planine, priepasťovitá jaskyňa Čistá studňa.

 

 

Líščia priepasť na Plešivskej planine

Ďalší z článkov autorskej dvojice Kóňa - Lešták, o novoobjavenej jaskyni Líščia priepasť PP-128 na Plešivskej planine.

 

 

Svätojánska priepasť

Mapa Svätojánskej priepasti a ďalších menších jaskýň na Plešivskej planine, objavených či prebádaných L. Leštákom, V. Kóňom a kol.

Prihlásenie