Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska

závrt CN-11

závrt CN-11 nad Mariášom

(alebo: Ako sa rodí nová Jaskyňa)

 

Branislav Šmída - Ivan Demovič

 

CN11

Z líniovitého zoskupenia závrtov na plošine Cínovec sme sa rozhodli tohto roku (2018) otvoriť závrt s poradovým č. CN-11. Napája sa naň tiahla, kľukatiaca sa ponorná ryha. Závrt je vzdialený 1,8 km od vyvieračky Pod Mariášom, resp. +150 m nad ňou. Foto: B. Šmída.

 

V rámci vápencových území Západných Karpát je vyvinutých prinajmenej 7000 závrtov (krasových jám) ((Šmída 2008), ktoré indikujú na povrchu vnútorné podpovrchové skrasovatenie v podobe dutín. Čo sa pod nimi v skutočnosti ukrýva, či ide o aj pre človeka priechodné jaskyne, alebo iný typ kaverien, o tom sa podnes ďaleko viac teoretizuje, ako to bolo v doslova mizivom promile prípadov aj skutočne (výkopom) dokázané.

Z územia Dobrovodského krasu v Malých Karpatoch poznáme dnes už viac než 170 závrtov, ktoré tu tvoria ako líniovité zoskupenia, tak aj individuálne sa vyskytujúce jedince. V niekoľkých prípadoch je dosť ťažké spomedzi nich vylúčiť depresie "nejasného pôvodu" (napr. aj zvyšky po vývratoch stromov), umelé vápenice, alebo "závrty" pripomínajúce či generujúce, ale predsa len bahniská.

Otvárať speleologicky závrt sa považuje vo všeobecnosti za jedno z (technicky či personálne) najnáročnejších riešení, ako preniknúť do podzemia. Tiež s vopred nejasným výsledkom. Vyžaduje to rokmi v jaskyniarstve získaný fortieľ (či kumšt). Len s počiatočným zápalom, vervou a nadšením si tu zvyčajne nevystačíte. Je potrebná vytrvalosť, neuponáhľať sa (v myšlienkach či fantázii) príliš s objavom, hlavne však: nečakať ho už-už na prvej akcii. :-) Skôr treba priebežne lokalitu seriózne zabezpečovať proti závalu či zaplaveniu prívalovou vodou (hoci aj na úkor hĺbkového postupu) a napokon: rozmyslieť si dobre, kedy povedzme v sondáži aj definitívne skončiť :-) alebo trebárs neskončiť, a prečo. Každá ďalšia akcia na lokalite vyžaduje svojím spôsobom technické vývojárstvo, a po nejednej akcii v závrte nie je veru hoci aj pár dní (alebo aj dlhšie obdobie) jasné, ako pokračovať... Len málo sondáží v závrtoch na Slovensku viedlo nakoniec k prieniku do rozsiahlejšej, alebo aspoň hlbšej jaskyne (Čachtická j., Bystriansky závrt, Ponorná priepasť na Silickej planine). Väčšina otváraných závrtov viedla povedzme len do ťažko prekonateľnej zmäte blokovísk, alebo práca v nich "skončila" na nejakej úžine, zátke alebo na vyčerpaní entuziazmu - keď začal výkop viaznuť - alebo aj celé úsilie po opustení lokality vyšlo nazmar. Tá sa (zväčša) zavalila, prípadne ešte aj rokmi úplne upadla do zabudnutia.

Napriek tomuto všetkému, nájdu sa jaskyniari-prieskumníci, ktorí sa do otvárky závrtov pustia, hoci naozaj iba nemnohí dostatočne dlhý čas v tejto "bohumilej" činnosti či zábavke aj vytrvajú. :-)

 

Na mierne uklonenej plošine Cínovec (neďaleko vyvieračky Pod Mariášom) v Dobrovodskom krase sa nachádza línia 18 závrtov, plus v jej okolí je niekoľko rozptýlených. V tejto časti územia nieto priveľmi iných povrchových krasových javov, hoci ho budujú na relatívne rozsiahlej ploche dosť kvalitné (v zmysle: čisté) vápence. Okrem dvoch-troch nejasných miest, ktoré nabádajú ku kopaniu možno ak-tak v zime pozorovanými, ťažko interpretovateľnými výduchmi, sú tu závrty v podstate jedinou možnosťou či schodnou cestou, ako objasniť štýl skrasovatenia, či preniknúť do podzemia. Niektoré z tunajších závrtov sú aj väčšie a pekne vyvinuté, iné tu majú podobu hoci len nenápadnej plochej misky, ktorú si trúfne identifikovať ako "závrt"? len rokmi v tom zacvičený speleológ.

 

vyčistenie závrtu od žihľavy

Otvárka závrtu vyžaduje zopár prípravných krokov... V prvom rade si treba v závrte vytvoriť dostatočný manipulačný priestor. V tomto prípade: očistiť ho od záhonov žihľavy a napadaných či nahádzaných brvien a haluzia.

V prípade, ak nie je dno závrtu dostatočne priestranné, určite odporúčame (aspoň v prvej fáze) vynášať z neho vykopaný materiál hore, až za vrchnú okrajovú hranu závrtu.

 

vyčistenie od brvien

Veľké suché či nahnité brvná, ktoré nejde zo závrtu vytiahnuť vcelku, no neskôr by zavadzali, treba "rozporcovať" na menšie kúsky. Ak akurát chýba pílka či sekera a drevo je už trochu nahnité, ide to aj takýmto rozkrompáčovaním, na systém bobra. :-)

 

náradie je vhodné napučať

Už-už sa zdá, že všetko je pripravené na kopanie... Nie až tak úplne. Skúsený jaskynný kopáč náradie (hoc aj zdravé a spoľahlivo osadené) vloží tesne pred kopaním na pár minút do vody. Načo? Násady v otvore železa trochu napučia a kladivo či krompáčik sa počas kopania z opakovaných nárazov z dreva potom nevyvikľajú.

Do pozornosti dávame, do čoho plníme my: nejde zväčša o typické plechové vedrá. Tie sú jednak zvyčajne dosť malé a ťahali by ste zbytočne aj "mŕtvu" váhu. (Samozrejme, hlbšie v jaskyni, kde sú priestorové pomery zložitejšie, sa im často vyhnúť nedá.) Výborné sú plastové, navyše mierne zboku sploštené (eliptické) vedrá s objemom 20 litrov. (Napr. z použitých maľoviek či omietok.) Dosť dlho vydržia. Je potrebné však byť trochu či aj viac opatrný, pri ich vyťahovaní z jamy (ťahať za stred rúčky, nie excentricky zdvíhať pri jednom okraji), inak sa drôtená rúčka postupne vyvikle a vytrhne. Taktiež: nehádzať zúrivo vedrom pri jeho vysýpaní, najmä nie pokladať takéto vedro pri jeho vykladaní na haldu bokom! (Stačí malá prasklinka, a vedro je za chvíľku nepoužiteľné...) Väčšie a ostré kamene zo sondy je lepšie z nej vytiahnuť individuálne a nehádzať ich do vedier priamo na dno, ktoré by malo byť predtým "vystlané" vrstvou hliny. Dajú sa použiť aj čierne (plastové) vedrá používané stavbármi (a zakúpiteľné hockde napr. v Hornbachu), ale ani tieto nevydržia príliš dlho a často sú príliš objemné: do vedra sa vmestí aj 25 až 30 kg výkopku a ak túto hmotnosť má pomocník hlavného sondážnika preniesť povedzme 100 či i viackrát za deň na haldu len pár metrov pomimo... prví zvyčajne začnú počas akcie frfľať, pozerať na hodinky a dožadovať sa prípadne aj aktívne už odchodu domov-domooóv! práve títo ťahači, a nie vysoko motivovaný a zaujatý hlavný kopáč v sonde! :-) 

 

hlinená polička v sonde

Pri kopaní sondy v závrte sa netreba uponáhľať. Sonda sa musí začať kopať aj na dostatočnú šírku profilu, jednak preto, aby sa na hneď ďalšej akcii (povedzme po daždi) nezabezpečená nezarútila, a tiež preto aby sa v nej dalo primerane efektívne zaháňať krompáčikom. Najmä si ale pri otvárke závrtov netreba naivne myslieť, že hneď už-už na prvej či druhej akcii dôjde k objavu... :-) Závrty sú vabank: v niektorých to prieskumníci skúšali aj desiatky metrov do hĺbky, a nič! Dokonca časť závrtov nemusí viesť vôbec nikam!

V tomto prípade (na fotografii) si dlhoročný a zdatný jaskyniar, s mnohoročnými skúsenosťami s desiatkami otváraných lokalít, vytvoril v sonde najprv akúsi hlinenú medzi-poličku. Tú postupne zľahka zoškrabáva do vedra pod tým a mimoriadne si tým fyzicky uľahčí: hlinu mu tak do nádoby pomáha nakladať gravitácia. Polička mu slúži aj na prvé (oddychové) povytiahnutie a poodloženie vrchovato naplneného vedra pri vyťahovaní z dna sondy. Ak by ste zdvíhali takto naplnené, poriadne ťažké vedro priamo z dna sondy až k jej vrchnému okraju - a máte zároveň kopať - po piatich-desiatich vedrách máte dosť :-) a na druhý deň takpovediac Kríže v kýbli!

 

dôjde aj na lopatku

Rozmrvená hlina a jemnejšia suť z dna sondy, napadaná sem zväčša z bokov "zoškrabávanej" sondy, sa dá už nabrať aj - lopatkou. Vo vnútrojaskynných podmienkach sa dobre osvedčila vojenská poľná (skladacia) lopatka. Tá má však dosť malý záber... skôr sa s ňou hlina dá len škrabkať, ako ozaj poriadne naberať. Skúsený jaskyniar (ako na fotografii) si pre svoje sondážne záľuby zvyčajne množstvo špeciálneho náradia preto vyrobí. (Alebo dá vyrobiť, upraviť napr. kováčovi.) Lopatka na obrázku má samozrejme skrátenú rúčku - je vyrobená z pôvodne oblúkovej lopaty (v hranách mierne zrezaná, zašpicatená a zabrúsená), aby bola tuhšia a pevnejšia. S klasickou stavbárskou lopatou by sa v uvedených pomeroch materiál naberať prakticky nedal, robota by viazla a neskúsení jaskyniari by sa čudovali, ako je možné, že postup je tak pomalý a neúčinný... hoci aj môžu makať, zapálení ako draci! :-)

 

 otvárajúce sa štrbiny medzi blokmi

Pod vrstvou hliny sa v závrte CN-11 objavili prvé skorodované bloky... Že by jaskyňa? ;-)

 

sonda je otvorená

Sonda je teda pootvorená... Hoci, na jej dne sa už môžu objaviť aj rozbitý "masív" či v ňom drobné štrbiny, je jasné, že ju napokon bude treba ešte ďalej po obvode rozšíriť. Z úzkeho vykopaného profilu sa totiž (v prevažnej väčšine prípadov) v hĺbke povedzme -2 vykopané metre, nedá dosť dobre posúdiť, ktorým presne smerom kopať viac do hĺbky... alebo čo je (možno, ak vôbec...) už pevnejší skalný masív, alebo čo stále ešte len velikánsky obnažený voľný blok závalu.

Trpezlivosť, trpezlivosť a trpezlivosť v tomto prípade môžu ruže priniesť... No, niekedy neprinesú aj vôbec nič, len drinu a napokon sklamanie. Z premárneného času? :-)

 

pozeráme na vykopanú sondu 

Pozeráme na vykopanú sondu... výsledok asi tak 3-hodinového intenzívneho úsilia dvoch ľudí...

Dobré je pri kopaní závrtu odkladať hlinu na jednu kopu, a väčšie kamenie na druhú osobitú - kamene sa vždy zídu, napr. neskôr pri vystužení jamy sondy povedzme kamenno-betónovanou studničkou. Pri vyťahovaní a odoberaní kameňov zo sondy vždy pozor! aby sa nezgúľali hneď na kopáča, ktorý ich len zo sondy vyhodí a s dôverou, že sa ich bezpečne zmocní už vyťahovač, kopáč zahĺbený do sondy v momente stráca pozornosť...

 

vstup do sondy zakázaný

vstup nepovolaným zakázaný

;-)

Napokon po vykopaní sondy je potrebné ju ešte "ošetriť". Napríklad "odstrašujúcou" to formulkou.

 

dvojica prvoprieskumníkov CN11

 Dvojica prvoprieskumníkov a kopáčov závrtu CN-11, vľavo Ivan Demovič a vpravo Braňo Šmída, na okraji vykopanej sondy (-1,6 m). Dňa 20. 5. 2018.

 

dôkladné očistenie náradia

Poslednú fázu akcie dosť veľa ľudí zanedbá... Potom sa čudujú, prečo im náradie (napr. rúčka kladiva) počas nasledujúcej akcie praskne, apod.

Použité náradie je potrebné po každej jednej akcii očistiť poriadne od blata, nechať preschnúť (napr. hneď na slnku), vhodne uskladniť. Vedrá, na ktorých zárezy vnútorného dna a bočné steny, ako aj na ich spodok sa prilepuje ílovitejšia či mazľavá hlina, je vhodné priebežne od nej čistiť už počas akcie. Inak zbytočne prevláčate časť hliny späť do sondy a zase von... Na priebežné očisťovanie vedier, ako aj kopacieho náradia je dobrá napr. užšia maliarska špachtľa, na plastové vedrá zas obdĺžnikový kus plechu.

Náradie by sa nemalo po akcii ponechávať pri sonde, alebo ukryté niekde v jeho okolí. Jednak naň nepriaznivo pôsobí vlhkosť, počasie, jednak po pár "vynechaných" týždňoch na lokalite úplne zabudnete, čo ste si tam nechali, a neviete, čo zas priniesť alebo ktoré náradie počas akcie rupne. Už sme našli množstvo takýchto, časom opustených lokalít, sond kde prieskumníci ponechávali kopec náradia, potom naň zabudli, a často zabudli úplne aj na samotnú lokalitu!

 

kopáčska trojica Guľa, Demovič a Šmída 

 Ďalšia akcia v CN-11ke, 26. 5. 2018, zľava Vilo Guľa, Ivan Demovič a Braňo Šmída.

 

opatrenia proti komárom a kliešťom

Opatrenia proti komárom a kliešťom... Tie prvé sú ako-tak účinné, no kliešťov (vo vysokej tráve) aj tak zväčša pár "vyzbierate"... :-) Je preto vhodné sa potom už doma dobre poobzerať (najmä v zákolení, okolo bedier, okolo pazúch) a ešte aj na ďalší deň! Prisaté miniatúrne larvičky kliešťa začnú byť totiž voľným okom evidentnejšie a začnú svrbieť až vtedy.

 

optimálny počet štyria

Na úvodnú sondu v závrte postačia i dvaja, no akonáhle sa tá trochu zväčší a prehĺbi, už sú optimálni tak 4 ľudia. Dvaja sa prestriedajú pri namáhavom kopaní, pričom z nich jeden vykladá von zo sondy vedrá, tretí odoberá, a štvrtý odnáša a vysýpa z vedier vykopaný materiál. A to zatiaľ ide o postup do hĺbky max. 2 m, keď ešte nie je potrebné použiť na vyťahovanie vedier lano. Viac ľudí v tejto fáze ani priveľmi netreba: privysoký počet síce obveselí, no zároveň rozptyľuje pozornosť a sondu výraznejšie aj tak neprehĺbi.

pozn.: Vyššie uvedené zásady či poznámky sa možno poniektorým budú zdať aj ako banálne. Sú však dôležité, hoci jednoduché a ľahko porozumiteľné. Totiž, nie je kopať, ako kopať! :-)

 

jama CN-11

Vykopaná jama na CN-11 je teda opäť väčšia... Už sa tešíme, čím nás prekvapí nabudúce!

Výsledok kopania vyhodnocujú na obr. papá a synak Viliamovia Guľovci.

 

závrt CN-6

 

Vlani (r. 2017) na Cínovci pootvorili iný pekný a hlboký, mimo línie situovaný závrt (CN-7) Ivan Demovič a Mário Vrábel (OS Inovec). Tento závrt je veľmi strmý a preto vykopanú hlinu bolo z neho treba vynášať mimo samotnej depresie, hore až za jej okraj... No dolu v závrte sa prieskumníkom už podarilo zachytiť pevný masív a v ňom prieleznú šachtičku, na dne v -1,5 m vyplnenú hlinou.

 

Literatúra:

Šmída B. (2008) Krasové jamy (závrty) Západných Karpát: štúdium ich morfológie a genézy. Písomná práca k dizertačnej skúške, Katedra fyzickej geografie a geoekológie, Prírodovedecká fakulta UK Bratislava. 113 str. + prílohy. (pdf sa dá stiahnuť tu)