Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska

Z histórie Dobrovodského krasu

 

Dobrovodským krasom v minulosti a dnes

 

kráľ Dobrovodského krasu

Ing. Ivan Demovič, kráľ Dobrovodského krasu a najlepší znalec jeho územia.

Na akcie okolo Dobrej Vody sa koncom osemdesiatych rokov ešte minulého storočia nechodievalo autami. Ale najčastejšie skorým ranným sobotným autobusom, potom peškom a občas keď Ivan vymyslel akciu, ku ktorej bola potrebná fúra náradia alebo ťažkého materiálu (hadice, čerpadlá) a nezvládali by sme ho už odniesť v ruksakoch na pleciach, pomohli sme si po miestnej lesnej transverzále neraz i takýmto fúrikom. :-)

 

ponorna jaskyna v chrasci

V roku 1989, po výskume ponornej jaskyne V Chráščí (Chtelnický kras ako podsúčasť Dobrovodského krasu), silná zostava začínajúcich jaskyniarov a nadšených čakateľov pôvodnej materskej skupiny č. 30 OS Chtelnica, ktorí sme sa motali okolo Ivana. Zľava v spodnejšom rade: Peter Bartovič, Peter Minárik a Erik Kapucian, v hornom Radovan Katrlík, Marcel Griflík a Stanislav Gajdošík. Foto: B. Šmída.

 

Rado Katrlík sa spúšťa do Zbojníckej

Rado Katrlík sa spúšťa do Zbojníckej jaskyne (Chtelnický kras) v roku 1989. Foto: B. Šmída.

 

Zbojnícka jaskyňa

Od Ivana (vedúceho) a našich starších kamarátov z chtelnickej skupiny (Jano Pospíchal a jeho brat Vlado, Jano Lobodáš a ďalší) sme z ich materiálom preplneného skladu v podzemí miestneho obecného úradu nafasovali obľúbené zelené montérky typu Kanalizátor (boli praktické a vynikajúce!), ďalej banícku prilbu a niekoľkým z nás možno mama na veľké žadonenie kúpila za 70 korún aj jednu karabínu Walter s poistkou... a pýtala sa, neveriac k čomu by nám mohla byť tak ďalšia... :-) My sme ich na začatie SRT (Single-Rope Technique) potrebovali pritom každý tak 4 či 5. O poriadnych lezeckých pomôckach do jaskyne vtedy u nás v športových predajniach ani len nechyrovalo, boli dostať ak tak len uniformná červená prilba Cassida Alpine a prípadne jediný druh lana z Bolatíc. V tom čase mať na Slovensku nejaký lezecký výrobok z produkcie Petzl-a, tak to bola veľká sláva! Všetko sa teda vyrábalo, na kolene, vo zveráku, po pivniciach a prípadne v robote v pracovnom čase (Gibbsy, Boggibsy, dvojkladkové zlanovačky...). No celkom prebytok a k dispozícii bolo takýchto lanových rebríkov - čo by sme dnes za ne dali! Foto: B. Šmída.

 

prvé auto Octavia

Ako sme si ako študáci zarobili prvé peniažky na brigádach, došlo aj na motorizáciu. Na fotografii je naše prvé (spoločné) klubové auto - Oktávia. TmavoZelená ako sa patrí (mimikri do lesa), z takého bakelito-plastu to malo ešte vonkajšiu karosériu. (Nabúraný či odlúpnutý kus sa dal veľmi ľahko, jednoducho dolepiť.) Inak pekný, nadčasový dizajn, čo poviete? :-) Kúpili sme ju vtedy (1989) ojazdenú myslím za nejakých 2000 korún, bola priestranná a veľmi dobre nám pri akciách do nejakých 50 - 100 km jazdy od domu poslúžila. (Až kým sa už na nej ozaj nedalo radiť...) Náš člen Marcel Griflík (na fotografii) bol vyštudovaným automechanikom, tak ak sa niečo porúchalo, Marcel si vyhrnul rukávy, vybralo sa náradie... a zväčša to úspešne opravil! Neskôr sme presedlali na klubovú Volgu, ktorá nás svojho času (1997?) dokázala dokonca prepraviť až do ďalekého Kosova. Ako vidno, úspešne sme už vtedy razili neskoršiu teóriu slovutného jaskyniara Zdenka Hochmutha: "Každý schopný speleopotápač (aj jaskyniar?) musí disponovať autom!" :-) Dobové foto od jaskyne v Chráščí (B. Šmída).

 

Bartovič a Gajdošík

Od rovnakej lokality (V Chráščí), ktorú sme v 1989om zmapovali. Túto priam čudesnú jaskyňu (najmä vďaka zvláštnej pozícii na začiatku jarku takmer v roli!) vtedy "uzatvárala" hneď po pár metroch vstupnej šachtičky - hrozná úžina! Našim starším skupinovým kolegom, vo veku čosi vyše 30, túto zdolať už robilo neprekonateľné problémy. Najmä smerom von, samozrejme - psychické :-) - a poniektorí sa za úžinu vôbec nedostali... (Podobný problém aj nám samým vyvstane v mnohých lokalitách po rokoch.) No vo veku -násť je Svet-Gombička a šťúpli, pubertálne možno už aj natiahnutí, ale stále ešte vychudnutí sme sa do tej úžiny kľudne naruvali aj dolu hlavou a so všetkým úsilím a vypätím - spoľahnúc sa bláhovo, že však nás odtiaľ späť vari ktosi vytiahne... Na fotografii mladí prieskumníci čakatelia benjamínkovia, vľavo Peťo Bartovič a vpravo Stano Gajdošík. O Stanovi je toho v speleológii málo známe, no vyznačoval sa nezvyčajnou odvahou a nadaním pre fyzické, pohybové jaskyniarstvo. Nič ho nikdy nebolelo, nesťažoval sa, komplikovanej úžine sme ho v náruč vždy vysielali prekonať ju ako prvého... ;-) Bral to ako poctu a vyznamenanie, aj keď sme ho z nej museli ťahať potom pomaly za ponožky! Ako len 17-ročný chlapec (!!) úspešne zostúpil dokonca na dno jednej z najhlbších vertikál sveta (gréckej Provatiny, -407 m) v 1991om. Z roku 1992 potom rovnako prináleží k pätici, v ktorej sme vo Velebite našli, objavili a prvopreskúmali superhlbočizný Manuál! (dnes Lukina jama -1431 m) Foto: B. Šmída.

 

Erik Kapucian na Dobrej Vode  

Dobrovodský kras nebol v tom čase ešte úplne či kompletne prechodený. Najmä v jeho severozápadnej menej prehľadnej časti sa dali nájsť dokonca úplne nové (menšie) jaskynky (napr. Slnečná jaskyňa, Perforodiera, Vyzlečené gate a iné, v ďalšom texte). Na fotografii vtedy 17-ročný, dnes známy slovenský expedičný jaskyniar Ing. Erik Kapucian a skúmame práve jedno pôsobivé skalné okno v dolomitických vápencoch v tzv. Slnečných skalách nad Mariášom. Foto: B. Šmída.

 

zápisky z akcií

Dnes sa toho možno až zbytočne priveľa nahovorí o písaní či posielaní technických denníkov, správ, kreslení máp. Každý poriadny jaskyniar si samozrejme po akciách píše (spíše) nejaký drobný záznam, denníček o akciách, vykreslí si zbežne aj mapu, a tí rozumnejší si spracovávajú svoje terénne poznania, zistené informácie - pomerne zavčasu či čoskoro po predošlej akcii. (Inak sa z hlavy všetko vyparí.) Už druhá vec ale je, komu ďalej tieto a či, svoje často cenné informácie, poznatky ďalej posunúť, s dôverou zveriť, alebo či budú napokon sprístupnené publikovaním. Dobrovoľné jaskyniarstvo je totiž najmä o radosti z Prírody, o pohybe a pobyte v nej, o slobode. Nadšený jaskyniar, ktorý ho robí, ho robí najmä pre nóvum v poznaní - je jednoducho zvedavý, vytvára si v teréne (svoje) pracovné hypotézy a podľa nich prípadne potom (niekedy, nie vždy) aj objaví novú jaskyňu. Nútiť či presvedčovať v tomto smere určite nikoho netreba. Ten, čo si už verí, nakreslí aj prekrásnu mapu. Iný, ktorý bol obdarený darom písma, zase spíše pekný článok. Poniektorý napokon vedné dispciplíny príbuzné speleológii aj vyštuduje na vysokej škole a určite napokon mnohí svoje poznatky, mapy, denníky či informácie, zverejňujú či postupne zverejnia. No aj tí, ktorým sa do dokumentácie nechce, sú cenní a nepostrádateľní. Pri speleológii, každá pomocná či podaná priateľská ruka, je dobrá a poteší! V skutočnosti len vďaka obom kategóriám jaskyniarov, napokon vzniknú objavené jaskyne, o nich články, mapy, hodnotné základné prírodovedné informácie, na ktorých sa dá v ďalšom dobre stavať. A aj pokiaľ sa nová jaskyňa práve neobjaví, každý jeden meter náročného výkopu, hoci aj rokmi opustená sonda, či pôsobenie na nie práve najperspektívnejšej lokalite - ktorej však Jaskyniar srdcom verí a dúfa v ňu - hoci nemusí napokon ani pustiť - majú svoj význam a prinášajú skvelý posun v poznaní.

Ako nádejní jaskyniari sme si uvedomovali svojbytný význam priebežnej dokumentácie hneď od začiatku. Ešte než sme sa dostali k napísaniu prvého Technického denníku, vyhotovovali sme z Dobrovodského krasu parciálne správy, správičky, záznamy, začali z územia vykresľovať prvé mapky. (Ako nižšie na obrázkoch.) Autor týchto riadkov zdedil po svojom strýkovi (vzdelaním rovnako prírodovedcovi) parádny písací stroj Olympia, na ktorom sa dalo tvoriť aj cez kopirák, a tak sa dali tiež správy archivovať, či aj rozmnožiť. Z vtedajšieho Múzea slovenského krasu (Hlaváč, Ivica Benická) v L. Mikuláči bola naša činnosť morálne vysoko ohodnocovaná a nechyrovalo v tom čase ešte o žiadnych povolenkách do terénu alebo pre výskum jaskýň. Speleológ tu bol predsa jednoducho práve nato, aby robil speleológiu! :-) Naše akcie boli (členom) dokonca preplatené, no nielen symbolicky, ale patrične, normálne ako u iného pracujúceho na služobnej ceste, cestovné i stravné. Ako študáci sme teda namiesto brigád niekde na kukurici v horúcom letnom poli alebo vo fabrike na vajcia v Cíferi samozrejme radi chodievali na pracovné akcie a zarobili sme si tak aj nejakú tú korunu! (Ktorú sme ale nakoniec znovu, tí najzanietenejší, použili na ďalšie akcie, zakúpenie lepšej jaskyniarskej výbavy, na výlet a exkurzné spoznanie či zacestovanie do väčších jaskýň...)

 

ukážka správy Lažteky   

Ukážka napr. jednej z našich správ, zaslanej k rukám MSK. 1988, jedna z viacerých novolokalizovaných menších jaskyniek v masíve Lažteky (Chtelnický kras). Autor správy: B. Šmída.

 

mapa jaskyňa Vyzlečené gate

O nejakých štandardoch či pravidlách názvoslovia novonájdených jaskýň sme toho času ani len netušili. Zato napr. autora majstrovsky naučila používať tušové pierka a šablónky jedna pätorka z Technického kreslenia na strednej škole, po ktorej ho mama prinútila po celú noc dokresľovať k predmetu všetky tie chýbajúce výkresy a hneď bola z toho oprava na jednotku! :-) A ako sa ten získaný kresliaci gríf len neskôr zišiel, pri vykresľovaní máp!

 

slnečná jaskyňa mapa

Tak toto už je jedna z lepších máp vykreslených (autorom riadkov plus mínus dakedy v 1991?) z územia Dobrovodského krasu, Slnečná jaskyňa (M-10 ako Mariáš, lokalitná príslušnosť k územiu).

 

Slnečná jaskyňa

Vchod do Slnečnej jaskyne (M-10). Na fotografii zo skorej jari 2018 I. Demovič a fotil ju B. Šmída.

 

len prekopať

Drobné prepadlisko nad Slnečnou jaskyňou láka: "Veďže ma prekop! :-) Sľubujem Ti pokračovanie!" (Foto: B. Šmída)

 

prvý techn denník

druhý techn denník

Jeden z prvých Technických denníkov mladých začínajúcich jaskyniarov vtedy OS Chtelnica, popisujúci objav zaujímavej jaskynky Kunia diera, v masíve Slopy (Dobrovodský kras) v roku 1988.

 

d46

Jednou z nosných pracovných lokalít OS Chtelnica, mladučkých jaskyniarov pod vedením Ivana Demoviča, sa v rokoch 1988-89-90 stala aj ponorná Jaskyňa D46 v línii závrtov (krasových jám) tzv. Dobrovodské Uhliská. O nej čosi viac sa môžete dozvedieť tu. Jaskyňu do prvej, drobnej závalovitej sienky prekopal svojho času profesionálny jaskyniar J. Majko so spolupracovníkmi. Nám sa z nej pomerne rýchlo, po pár akciách podarilo po sondážach postúpiť hlbšie, sústavou nebezpečne závalovitých priechodov až do finálnej siene s drobnou jazernou priehlbňou. Na fotografii zľava: J. Ševčík z Galanty, I. Demovič, v otvore sediaci R. Hudek a ďalší mladý začínajúci z Galanty, nad nimi v žltej prilbe Mário Vrábel a naľavo od neho asi Rado Katrlík. Foto: B. Šmída.

 

chtelnické bradlo

Neoddeliteľnou súčasťou jaskyniarskeho života je aj poznávanie už preskúmaného pracovného rajónu. Takto si mladí jaskyniari územie osvoja, obľúbia a získajú tú správnu motiváciu v ňom pôsobiť. (Aspoň na istý čas. :-)) My sme neboli výnimkou, a ak nám vystalo času, vybrali sme sa nazrieť azda do všetkých tých všakovakých jaskýň, minijaskyniek a dier Dobrovodského krasu, vrátane poobzerania desiatok závrtov. Na fotografii drobná Priepastka na Chtelnickom Bradle (vo vápnitých zlepencoch) a z nej vykúkajúci Peter Minárik. Foto: B. Šmída.

 

18c

Na výlete v lete 1989 pri Jaskyni C18 (Chtelnické Uhliská) alebo: Osemnástka. 18ty v poradí, najväčší aj najhlbší zo závrtov v zoskupení (líniách) na Chtelnických Uhliskách, plošine nad krasovým prameňom Vítek. Túto dnes -31 m hlbokú jaskyňu, vlastne vertikálnu sondu, sme samozrejme nevyhĺbili tí na obrázku, ale za roky tvrdých akcií predtým Ivan Demovič so šikovnými parťákmi a poriadnymi chlapiskami z OS Chtelnica (bratmi Pospíchalovcami, J. Lobodáš, P. Strečanský a ďalší). Naša začínajúca partička, zľava hore S. Gajdošík, Z. Ágh a M. Vrábel, v strede P. Minárik a pod ním B. Šmída, sem len bola Ivanom vtedy vyslaná (na exkurziu zoznamovačku), aby sme poznali, uvedomili si čo je to vyhĺbiť do zeme, rovno v strede závrtu, sondu hlbokú priam ako je vysoký činžiak... a najmä pouvažovali, za akých podmienok (a s akými mechanizmami) sa dá podobná záležitosť poriešiť... Nazreli sme dnu, aj sondu zliezli a vyliezli, a nechápali... :-) Ivan Demovič je však preborník v otvárani závrtov, má ich na konte po dnešný deň už pootváraných viac ako 30! No tak pokiaľ sa chcete dačo podučiť, vo vertikálnom či prudko šikmom a najmä efektívnom (!) zvládaní vyťahovaného materiálu (napr. protiváhou a iné špecialitky a bonusy), treba sa práve s ním vydať na akciu a pomáhať mu kopať! Foto: P. Maška.

 

veľká pec

Jaskyňa Veľká Pec vo vápnitých konglomerátoch (Dobrovodský kras). Foto: J. Lofaj.

 

vyvieračka pod Bacharkou 

Vyvieračky a krasové pramene Dobrovodského krasu sú dodnes rébusom. Tie väčšie sú všetky dnes už pozachytávané do vodovodnej siete, no ich výdatnosť evokuje, rôzne predstavy. Vyvieračka Hlávka (pramenisko riečky Blavy) priamo na námestí Dobrej Vody, s max. výdatnosťou 126,4 l/sec. (Kullman 1975). Od najvzdialenejších závrtov, ktoré sú až sem do nej veľmi pravdepodobne odvodňované, je to viac než 4 km vzdušnej vzdialenosti! Počas najsilnejšieho zemetrasenia v roku 1906 sa vyvieračka dokonca sfarbila do červena... (Kamenický 1963). Prameň Pod Mariášom s maximom 56,7 l/sec. (Malík et al 1992), ktorý sa v roku 1930 počas zemetrasenia úplne stratil... (Vorel-Smetana 1931). Alebo plošné pramenisko v Dechticiach s výdatnosťou 400 - 425 l/sec., inde sa uvádza max. dokonca až 600 l/sec. (Takáčová 1972, 1980, Malík et al 1992), o ktorom sa dlho nevedelo, že vôbec jestvuje... a dodnes nie je úplne jasné, čo ho vlastne napája (napr. Kullman 1987).

Na obrázku je záhada Dobrovodského krasu: občasný prameň (vyvieračka) pod Bacharkou. Prídete k nemu, zjari, a on tečie... Pravidelne si vyteká, akoby sa nič nedialo. No vyčkáte trpezlivo pár minút, hladina v pramennej jamke začne zrazu zreteľne poklesávať, až napokon prameň tiecť prestane... Chvíľku pokoja zas, a voda sa dvíha a prameň opäť začne fungovať. Foto: B. Šmída. (Zachytáva Petra Minárika, ktorý tak zaujatý fungovaním prameňom, sa pokĺzol a nohou šup ho rovno po koleno do vody... akčné foto po vytiahnutí nohy z vody.)

Doposiaľ žiadna hydrogeologická hypotéza asi objektívne nezdokladovala (okrem poteoretizovania), na akom princípe podobné občasné pramene vlastne fungujú... No, preniknúť tu niekde v okolí do podzemia, to by bolo niečo!

 

slopy jar 2018

Nad drobnými priepastnými otvormi jaskyne Slopy počas kontrolnej akcie. Podivuhodná lokalita prináša stále nové a nové poznatky a preto sme ju zaradili do prioritného portfólia územnej pôsobnosti. Prinesie ovocie? Viac záberov z jaskyne Slopy sa dá pozrieť tu. Vľavo I. Demovič, vpravo M. Dršková, foto B. Šmída.

 

jaskyna Zlomyskova

Ďalšia pozoruhodná sonda, hodná pokračovania a len nedávny objav - Zlomisková jaskyňa. Foto: M. Dršková.

 

abri pri prepadlinách

Ivan Demovič s Danom Procházkom (vľavo), dobrovodským horolezcom a starým dobrým priateľom ešte z čias kopávania v Jaskyni D46. Pri drobných prepadlinkách, ktoré sme našli už v roku 1987 (pozri nižšie obrázok správy, lokalita č. 7), avšak až teraz na jar 2018 sme si ich boli lepšie obzrieť a teplotne vyhodnotiť ich "dýchacie prejavy". :-) Akoby náznak vánku či vytopenie však môže byť kľudne aj Dychom nory Jazveca! Foto: B. Šmída.

 

minidierky 2 DV

 

 

ivan a obliak

Ivan s obliakom z tzv. exotických (bazálnych jablonických) zlepencov egenburgu, na okraji jedného zo závrtov Dobrovodského krasu. Takéto a im podobné ováľané skaly je v tomto území kde-tu možné nájsť aj na zarovnaných povrchoch (plošinách), najmä však pri kontakte krasu-nekrasu. Otázkou však zostáva, či sa podobné obliaky, ak prípadne boli aj spláchnuté do podzemia, v ňom rozdrobovali na menšie klasty a či spôsobili potom želanú rozpúšťaciu paseku :-) alebo či naopak vytrvali, podzemie skôr upchávali alebo aj ho mohli úplne zakomaltovať. (?) Foto: B. Šmída.

 

nový závrt

V Dobrovodskom krase je stále ešte možné aj dnes nájsť v teréne niečo nové, zaujímavé... Ako napríklad v tomto prípade - malý rodiaci sa závrtík. Nie, nejde len o vyvrátený peň (vývrat). Strom sa naklonil práve v dôsledku vzniku drobného prepadu. Foto: B. Šmída jar 2018.

 

nová perspektívna lokalita

Nová perspektívna lokalita s možnosťou kopania? ;-)