Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska

Slopy

 

Jaskyňa Slopy (Dobrovodský kras)

guľa do slopov

Priepasťovitá jaskyňa Slopy je ikonickou lokalitou, na ktorej útrobách odrástlo nie málo z aktuálnych malokarpatských speleológov. Nie je priveľmi hlboká, má -42 m (najhlbšia jaskyňa Dobrovodského krasu), no na jej zdolanie je potrebné inštalovať do vstupu (na obr.) lano, a najlepšie tak dlhé, aby sa vinulo celou jaskyňou až po jej úplné dno. Silný a vytrénovaný speleológ v dobrej forme dokáže síce jej pármetrovú vstupnú šachtičku vyliezť späť po lane i na rukách, no lano je tu potrebné potiahnuť až úplne dolu najmä na bezpečné zdolanie najspodnejšieho úseku jaskyne, ktorý je priveľmi príkry, skoro až kolmý a tu sa aj mimoriadne zdatnému a vycepovanému jaskyniarovi môže pošmyknúť noha, alebo odtrhnúť sa pri rozopieracom traverzovaní kúsok rozdrobenej horniny. Na obrázku sa do Slopov práve spúšťa dlhoročný leopoldovský jaskyniar Vilo Guľa. Foto: B. Šmída.

 

vstupná šachtička slopov

Vstupná pár metrov hlboká priepastička Slopov. Silní speleológovia v dobrej kondícii sa tu niekedy medzi sebou stavia, že hore sa vyštverajú, po horolezeckom či jaskyniarskom lane, aj po vlastných rukách. No niekedy sa to aj nepodarí... :-)

Tento uvodný priestor jaskyne je prirodzený, pôvodný. Foto: B. Šmída.

 

miloš v hornej časti

Tieto spodnejšie priestory Slopov pod úvodnou šachtičkou už boli našimi predchodcami vo veľkej miere umelo vykopávané, prestrieľavané aj rozširované. Lokalita patrila k jedným z najbližších k obci Dobrá Voda, je len kúsok cesty za dobrovodským cintorínom a ešte pár metrov do kopca od odbočky na Dobrovodský hrad. Jej drobné dva priepastné otvory ležia v akomsi prírodnom cípe vápencov, ktorý už vyššie prechádza do hrebeňovitej plošiny. Jaskyňa je vytvorená v kataklazickom vápenci, neďaleko stratigrafického rozhrania s múčkovitými dolomitmi. Zbrekciovatený, rozrušený vápenec sa mohol kopáčom pomerne dobre dať rozrušovať, občas sa v ich postupe isto vyskytli aj voľnejšie menšie kaverny, čo sa dá dnes spätne interpretovať zo stien a priebehu jaskyne. Pôvodní prieskumníci verili, že jaskyňou sa dostanú do veľkého systému, jaskyne, ktorá by sa možno dala na Dobrej Vode sprístupniť. Ich viera vydržala až do tej miery a hĺbky, pri ktorej už neboli jednoducho schopní vyťahovať, pri danom počte ľudí, technike, materiál až von na povrch, lebo po celom ťahu jaskyne niet priveľmi vhodných miest, kde by sa dalo vyťaženú horninu ako-tak (ani priebežne) uskladniť. Na obrázku známy a veľmi zručný malokarpatský jaskyniar Miloš Hačo z Bukovej. Foto: B. Šmída.

 

miloš a odpaly

 Miloš ukazuje na zvyšky po odstreloch, ktoré naši predchodcovia v jaskyni museli predrealizovať z dôvodov mierneho rozšírenia hlavnej príkrej poruchy, aby sa dal lepšie transportovať vyťažený materiál. Foto: B. Šmída.

 

stredná partia

Ťahúň a dlhoročný líder, nestor dobrovodského jaskyniarstva Ivan Demovič, v strednom hĺbkovom horizonte Slopov. Foto: B. Šmída. 

 

tektonická brekcia

 Spodnejšie priestory jaskyne Slopy sú sformované na skrasovatenej tektonickej brekcii, ktorá sa dala síce rozrušovať (rozoberať), ale nebolo to asi med lízať. :-) Foto: B. Šmída.

 

najspodnejšia časť

Jaskyniar Mišo Tanáč na drobnom prahu tesne pred finálnym príkrym spustom. Foto: B. Šmída. 

 

ivan kope v slopoch

Ivan Demovič na úplnom dne jaskyne Slopy. Rozoberať ho stále ide. Foto: B. Šmída. 

 

miloš v bočnom kanáli

Keď predchodcov "nepustilo" "dno jaskyne" (zrejme zo subjektívnych dôvodov), vyskúšali to v jaskyni Slopy ešte v jej strednom horizonte. Tu vyhĺbili do bočného výbežku akúsi veľkú kamennú jamu, a pokúsili sa sondovať rovnakým smerom, akým vedie hlavný generálne šikmý trakt jaskyne, no priamo popod neho. Ani tu však už nebolo kde príliš odkladať vyťaženú suť, a tak jamu napokon opäť zahádzali výťažkom z dna jaskyne. Koncom osemdesiatych rokov bola jama zahádzaná a zamaskovaná rokmi už tak dokonale, že sa nám miesto zdalo ako vhodné pre možné pokračovanie jaskyne a vo dvojici Braňo Šmída a Erik Kapucian, akurátne začínajúci jaskyniari v OS Chtelnica, sme jamu opätovne (počas jedinej dňovej akcie) ručne s jedným plechovým vedrom vyťažili. Popod hlavný šikmý ťah jaskyne vedie z jamy krátky voľný rovnako šikmý výbežok so zvyškami dier po odstreloch. Niektoré plochšie väčšie vápencové bloky vyťažené z jamy majú zaujímavý zvonivý zvuk. Foto: B. Šmída.  

 

Ivan v bočnej plazivke

Bočná horizontálna chodbička-plazivka tesne pod vstupnou priepastkou jaskyne Slopy. Neznalec by jej zaoblené korózne tvary tipoval možno za odraz náznaku horizontálneho prúdenia, myslíme si však, že pôjde skôr len o morfologický prejav stojatejšej úrovne vody. Chodbička za zasintrovaním možno ani nepokračuje do svahu, ale len jednoducho končí. Foto: B. Šmída.  

 

partia v Slopoch

Zľava po rekogoskačnej akcii v jaskyni Slopy na jar 2018: B. Šmída, I. Demovič, V. Guľa, M. Tanáč a hore M. Hačo, medzinárodnejšia zostava jaskyniarov a dlhoročných priateľov z pracovných skupín Speleoklub UK, Inovec a Plavecké Podhradie, pôsobiacich v malokarpatskom i Dobrovodskom krase.