Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska

jaskyňa Široká-Dlhé Rovne

jaskyňa Široká-Dlhé Rovne

Ivan Demovič - Branislav Šmída

 

Široká Dlhé Rovne od západu k východu

Veľký, kvázi ponorný závrt, na dne s drobným otvorom do pozoruhodnej jaskyne Široká-Dlhé Rovne. (Pohľad na závrt zo západu na východ, v pozadí týmto smerom klesajúce suché Dobrovodské údolie.) Foto: B. Šmída.

 

Centrálnu časti Dobrovodského krasu pretína tiahle, enigmatické a viac než 8 km kľukatiace sa Dobrovodské údolie. Sprvu (pod zrúcaninou Dobrovodského hradu) je zarezané vo vápencoch, v podobe pekného krasového V-kaňonu, neskôr ("hore prúdom") sa v múčkovitých dolomitoch rozširuje, potom opäť pretína pruh čistých (wettersteinských) vápencov a napokon znovu prechádza do dolomitických vápencov až dolomitov. Je úplne suché! práve čo nie je úplne v kostolnom poriadku... na jeho hodnú vzdialenosť. Ktohovie ako vzniklo!? Skrasovatením? Nejakým paleotokom, ktorý sa ale ako keby "vyparil"?

V každom prípade, ide o na pomery Malých Karpát pozoruhodne dlhú, či rozsiahlu geomorfo-formu, ktorej genéza je nejasná, možno komplikovanejšia alebo aj jednoduchšia, ako sa zdá. Chýbajú tu zvyšky po jaskyniach, ak by šlo o pôvodne alochtónnu formu, nenašli sa (zatiaľ) ani žiadne zvyšky štrkov, a najmä, "koreňová" záverová časť údolia, vznikla len na dolomitoch a vápencoch, bez čo len náznaku nejakých nekrasovatejúcich hornín. Údolie sa nejaví príliš ani ako epigenetické, ani antecedentné a ako keby vznikalo z nejakého primárneho pramenného výklenku? (priamo pri dnešnej Dobrej Vode?), postupným protismerným krasovým zahlbovaním sa a pospájaním čiastkových depresií, raz na dolomitoch, raz na vápencoch. Pripomína však v niektorých smeroch (aj častiach) Pustý či Suchý žleb v Moravskom krase.

 

Skoro v úplnom závere tohto Dobrovodského údolia sa nachádza pračudesná jaskyňa (s rovnako čudesným, no zaužívaným názvom) Široká-Dlhé Rovne. Teda, nebolo by na nej nič čudesné... ak by teleso jej materského závrtu ležalo na vápencoch... no závrt, aj samotná (celkom dobre vyvinutá) korozívna jaskyňa sú vytvorené = v dolomitických vápencoch, skoro až dolomitoch! A tieto sú v podzemí - rozderavené ako rešeto!

Nehlbokú, občasne ponornú jaskyňu tvotrí v podstate zmäť menších kanálov a dutín, no dobre, s istým "usmernením" (nižšie mapa), ktorými sa dá popreliezať až na jej dno. Jaskyňa sa nachádza viac než 4 km (!) vzdušnou čiarou od výdatnej zachytenej vyvieračky Hlávka (s max. 126,4 l/sec., na námestíčku v obci Dobrá Voda), do ktorej hydrologického či odvodňovacieho bazénu zrejme spadá. Kopať na jej dne, hmm, by sa možno aj dalo... avšak hromadí sa tu CO2. Pocítiť ho príliš ani nepocítite, no po párminútovom zdržaní sa v záverovej, bahnitej studničke jaskyne, začnete povedzme akosi rýchlejšie dýchať... rozbúcha sa vám srdce... Sviečku by ste na dne jaskyne možno ani nezapálili!

Skoro do polovice relatívnej hĺbky jaskyne sa dá nájsť po stenách ponalepované lístie... Jaskyňu zrejme počas búrok alebo dlhotrvajúcejších zrážok (aj po zime na jar?) zaplavuje do značnej výšky voda, v ktorej sa listy rozkladajú. Voda tu asi nestačí rýchlejšie odtekať do hĺbky, no napokon odtečie... Plyn CO2 však zostane v jaskyni nahromadený a príliš rozdýchaný prieskumník na jej dne pozitívnej kyslíkovej bilancii nepridá. :-)

Počas návštevy tejto jaskyne je preto potrebné mať vyššie uvedené okolnosti a CO2 dobre na pamäti!!

 

mapa jaskyne Široká-Dlhé Rovne

Jaskyňu Široká-Dlhé Rovne sme zmapovali v roku 2003 a ešte niekedy predtým v nej Ivan Demovič s Petrom Holúbkom natiahli polygónový ťah. Na obrázku ukážka z meracieho zápisníka: vykreslený rozvinutý pozdĺžny rez jaskyňou. Autor mapy: B. Šmída.

 

závrt s jaskyňou Široká z východu na západ

Závrt s jaskyňou Široká-Dlhé Rovne (pohľad na závrt z východu na západ) bol pôvodne ukrytý v hustom lese.