Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska

Dobrovodský kras

Dobrovodský kras

 

Obsah (klikni nižšie na):

Z histórie Dobrovodského krasu

Slopy

Jaskyňa D46

 

Ivan Demovič pri závrte Dobrovodské Uhliská

Pri jednom zo závrtov v rozsiahlom líniovitom zoskupení Dobrovodských Uhlísk.

 

Dobrovodský kras je pozoruhodné a plochou 97,4 km2 najrozsiahlejšie krasové územie Malých Karpát (je vyznačené na obr. nižšie bledozelenkavou farbou). Budujú ho najmä veľmi čisté wettersteinské, ďalej steinalmské, schreyeralmské a reiflinské a napokon gutensteinské ("annaberské") vápence, na ktorých sa sformovali zarovnané plošiny a tiahle masívne chrbáty, s množstvom typických krasových javov (škrapy, krasové jamy, vyvieračky...). V území sa nachádza aj niekoľko stredne veľkých (zväčša vytrvalými sondážnymi prácami moderných speleológov poobjavovaných) jaskýň a hlavne množstvo menších alebo drobných jaskyniek, ktoré spoločne s mohutným a typickým rozvojom závrtov o počte skoro do 200 (Šmída 2008) napovedajú, že k objavu rozsiahleho jaskynného systému (a možno nielen jedného!) tu ešte len dôjde.

 

mapa Malokarpatský kras

 

Územie, ktoré bolo v staršej literatúre označované aj ako Brezovský kras (Mitter 1993), rozdeľuje rozsiahla neogénna tektonická zníženina Dobrej Vody na Dobrovodský kras s.s. (sensu stricto), severnejšiu a rozsiahlejšiu plochu (62 km2) s najvyššími kótami v podobe vyvýšenín Klenová (585 m) a Vrátno (576 m), a južnejší, nižší a menší celok (36 km2) Chtelnický kras. Je zaujímavé si uvedomiť, že najmä v severnejšom podcelku Dobrovodskom krase s.s. tvoria vápence aj na slovenské pomery neobvykle veľký, plošne kontinuálny a homogénny celok, ktorý hoci nie je relatívne vysoký (dobre až dokonale vyvinuté plošiny vystupujú od 200 do 300 m ponad výdatné vyvieračky ich odvodňujúce na pokraji) a tvári sa na prvý pohľad nenápadne (je prevažne zalesnený), spĺňa skoro všetky potrebné atribúty k existencii rozsiahlych alebo tiahlych jaskýň, tzv. podzemných systémov v zmysle koncepcií svetoznámych geomorfológov ako Ford a Williams. To, že tu doposiaľ takáto jaskyňa nebola objavená, svedčí skôr o subjektivizovanom pohľade ako o objektívnych krasových predpokladoch. Aj jaskyniarov (nevynímajúc tých malokarpatských) jednoducho či logicky vždy viac priťahujú vyššie hory, belostne sa skvúce vápencové hrebene či kvesty s čarovnými výhľadmi, odhalené kaňony so skalnými stenami (ako napr. v susednom Plaveckom krase) a trebárs monotónne tiahle zalesnené plošiny sa im ťažko povedať prečo zdajú byť v podzemí povedzme zahlinenými. A naopak, územie Dobrovodského krasu zostáva práve vďaka relatívne nižšej (praktickej čiže otvárkovej) speleologickej preskúmanosti podnetnou vápencovou terra incognita, kde vhodných miest k preniknutiu do novej jaskyne je neúrekom, no už pomenej je takých, ktoré by vydali tajomstvo zpoldarma či ľahko a možno len niekoľko (!) je ich práve tých správnych, ktoré privedú do naozaj rozsiahlej, zaujímavej či tak odlišnej jaskyne. No k prieniku do nej nepochybne bude potrebné ovládnuť priam remeselne jaskyniarsky kumšt a vynaložiť dobrú, vytrvalú energiu naozaj odhodlaných. Až tí budú odmenení.

Na týchto webstránkach sa vás pokúsime oboznámiť s niektorými už známymi lokalitami Dobrovodského krasu, na ktorých sme pôsobili, a s tými, ktorým sa aktuálne venujeme, alebo nás prioritne zaujímajú a plánujeme ich v dohľadnom čase rozpracovať.

Jaskyniarstvo v Dobrovodskom krase sa v poslednej dobe aktivizuje, aj vďaka tomu, že v území opätovne oživujú svoj záujem a v minulosti dobre rozbehnuté pôsobenie činorodí speleológovia, ktorí pobývajú v bezprostrednej či dohľadnej blízkosti Malých Karpát a jeho krasovú krajinu dôverne, možno až dokonale poznajú a už roky jej podzemie tak či onak pracovne testujú. :-) Azda táto bohumilá a pestrá, všestranná činnosť prinesie túžené ovocie.

 

 

Záujemci o pôsobenie v Dobrovodskom krase, v jeho jaskyniach, možno aj budúci aktívni jaskyniari, či dokonca naši potenciálni parťáci, alebo zatiaľ čakatelia, absolventi speleologických škôl, no aj všetci tí, ktorí sa zaujímate o nepoznanú Prírodu len tak z radosti alebo vášne, a mali by ste záujem sa pripojiť k našej aktivite, zaujímavým výkopovým prácam, prieskumom jaskýň v tomto území,

kontaktovať nás a prihlásiť sa môžete u:

 

Ing. Ivan Demovič, demovic@mail.t-com.sk, 0908 420 545

Mgr. Branislav Šmída, PhD., brano.smida@gmail.com, 0915 668 914

 

radi vás s Dobrovodským krasom dôverne zoznámime, ste všetci vítaní!

 

 

Braňo Šmída v závrte Dobrovodských Uhlísk

V pozoruhodnom a perspektívnom závrte Dobrovodských Uhlísk.

 

 

Literatúra:

Began A., Hanáček J., Mello J. & Salaj J. (1984) Geologická mapa Myjavskej pahorkatiny, Brezovských a Čachtických Karpát 1:50 000. Geol. Úst. D. Štúra, Bratislava.

Malík P., Kullman E. & Vrana K. (1992) Hydrogeológia karbonátov mezozoika Brezovských Karpát. Západné Karpaty, séria hydrogeológia a inž. geol. 10, Geol. Úst. D. Štúra, Bratislava, s. 53-97.

Mitter P. (1983) Dobrovodsko-prašnícky zlepencový kras. Slovenský kras, 21, s. 199-207.

Šmída B. (2008) Krasové jamy (závrty) Západných Karpát: štúdium ich morfológie a genézy. Písomná práca k dizertačnej skúške, Katedra fyzickej geografie a geoekológie PríF UK Bratislava, s. 1-113.