Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska (34 085 m / -451 m)

Trúba a Megero

 

Sonda Trúba v závrte Megero

Branislav Šmída

 

megero a pozícia Trúby

Tzv. Megero je jedným z najväčších "závrtov" Čachtickej planiny a leží povedľa tzv. "Dolnej magistrály" (lesná cesta, traverzujúca planinu; ešte je aj vyššie situovaná tzv. "Horná magistrála".) Nejde o úplne dokonalý závrt... skôr akúsi závrtu nápodobnú úvalinovitú priehlbeň, zo spodnej strany pootvorenú. Veľkosť depresie je však značná - z toho celkom príhodný názov. (Už nevieme presne, kto ho ako prvý stvoril a použil, ani kedy. My sme ho radi adoptovali od nášho kamaráta, čachtického jaskyniara Joža Blaška.) Foto: B. Šmída.

 

Na dne Megera je niekoľko drobných parazitických depresií a v jednej z nich sme sa pokúšali pomerne intenzívne sondovať. Niekoľko metrov zahĺbená sonda tu už-už pomaly viedla do novej jaskyne...! ... avšak nezmohli sme my zával, nad ňou, ale ten "zmohol" (či premohol) napokon nás! :-) Sonda však bola v dobách okolo milénia pomerne populárna a užili sme si tu svoje. Nielen ju, a miestami aj reálny strach z blokov visiacich priamo na hlavami... ale aj isté spoločenské, no, nazvime ich... konsekvencie. :-) Práve niekedy počas nich došlo, k zrodu mimoriadne nami všetkými obľúbeného, aj radostne používaného, hoci nie príliš spisovne jazykovedného názvu pre lokalitu: Trúba ! Koncom deväťdesiatych rokov som lokalitu po-otvoril najprv s externou pod-sekciou nášho Speleoklubu UK, leopoldovskými jaskyniarmi (ktorí si neskôr vytvorili dokonca vlastnú speleoskupinu... nie onedlho potom zas ale zanikla): s čiperným Mišom Uherčíkom, Vilom Guľom, Patajom a ďalšími. Stužiť sondu a ďalej vyberať kamenie zo závalu do hĺbky sme tu v druhej, oživujúcej fáze (nemenej akčnej), "riešili" v početnej, no trochu pozmenenej grupe: najmä Šmída a nadšený Andrej Holovič, potom M. Uhlík, Rusnák-Bopu (piešťanskí jaskyniari), osvedčení Kapucian, Ágh a Griflík z Trnavy, bratia Černí z Hrachovišťa... zatiaľ čo časť jaskyniarov z Leopoldova zvolilo načas za svoj "bejskemp" na Čachtickej planine už radšej neďaleký salaš, ktorý mali v úmysle zrekonštruovať na základňu. Čiže na planine sme, jedna partia v soboty či nedele kopávali v Trúbe - a iná zas sa snažila povedzme zhadzovať na salaši z neho plesnivú strechu a trámy. Priebežne sme sa ale samozrejme radi zašli (vzájomne) navštíviť, "preskúmať", ako a s čím pokročila bratská partia... Ani jedným sa nám nedarilo! :-) Nám so závalom v Trúbe, ktorý sa stále mrvil a bytostne hrozil, ale ani Leopoldoviakom so salašom, ktorý čím viac ho rozoberali a chceli vylepšiť... tým z neho zas o kus viac chybovalo. (Napokon - zhorel. Do tla!) Leopoldiaci boli ale ďaleko spoločenskejší, ako my jaskyniarskí, a poniektorí z nich si radi aj fest uhli. Jeden z nich disponoval naozaj "pestrým", rokmi strávenými v sorte podobných vtáčkov skutočne vyprecizovaným glosárom... Zrejme uňho sme po prvý raz začuli, priam šarmantné: "Už si ju vytrúbil?" (a myslel tým flašu dačohosi kvapalného riadne tvrdého, ktorá sa mu v krúžku vytratila podchvíľou z rúk v obehu...) Vytrúbiť sem, trúbiť tam... najmä po večeroch zo soboty na nedeľu sa na salaši (či pomaly už časom jeho rozvalinách) TRÚBILO jedna radosť! :-) Tisícorakým spôsobom opakované a časované sloveso, či novotvar pritvrdeného leopoldovského žargónu bol ako veselý (šli sme sa počas jeho použitia autorom popučiť...), tak aj ucho, si ho veru nemohlo nezapamätať. Lebo ukrýval vo svojom kontexte isté deje, takpovediac konzumačné... a po nich samozrejme k ďalšiemu skorému ránu poriadne následky! :-) Tak akosi, sa potom zaužíval... Ono, treba brať do úvahy, že k jaskyniarstvu patrí aj množstvo postranných či podporných aktivít. Zadívate sa, do hrdla fľašky, a napadne vám... trúba... však má to aj taký tvar? Hrdlo fľaše má napokon podobnú funkciu, ako rúra, trúba, či jaskynné potrubie... pretečie ním kvapalina, a kam? No predsa do hltača... :-) Ešte to pozdvihne aj náladu.

Skupinka, ktorá sme poctivo otvárali sondu Trúba, sme boli vždy poctení, keď nás tak ku obedu (po ťažkej noci...) došli sem-tam pozrieť na pracovisko dvaja-traja zombíci zo salaša... Zvyčajne sa ale pritúlali až potom, ako sa im minuli už zásoby k "trúbeniu". S bledými tvárami, podliatymi očami a trošku knísavým krokom... závoj alkoholovej pary sa prípadne tiahol sviežim lesom za chlapmi ako tieň... "skontrolovali" nás, či už náhodou nedošlo na lokalite k tomu zásadnému momentu, čiže prieniku do jaskyne... :-) Alebo, došli, len náhodou, vyvetrať si trošku v prírode pred odchodom domov za svojimi ženičkami hlavu? Čo myslíte.

Sonda Trúba preto nemá ani náhodou, svoj ľúbozvučný názov po tom, že by sme v nej narazili na nejaké práve erozívne, rúrovité tvary, vyerodované prúdiacou vodou... Šlo skôr o čistokrvné blokovisko! Ale, vidíte sami, ako rôzne a prazvláštne, dakedy aj bez priamej súvislosti, vzniknú často rôzne neopakovateľné pomenovania, pre novoobjavené jaskyne, i v nich nájdené nové siene či chodby!

:-)

 

trúba a megero, mapa

Mapa úvaliny, v centrálnej časti ktorej sa nachádza niekoľko závrtov, resp. dcérskych pod-závrtov v materskom závrte Megero. Je na nej vyznačená aj pozícia sondy Trúba.

 

 

 

zápisník z Trúby

Ukážka z osobného zápisníka (Andreja Holoviča), v ktorom je fúra cenných záznamov z čias otvárania sondy Trúba.

 

 

partia pri Trúbe

Dvaja z ťažobných ťahúňov a ideových myšlienkotvorcov, druhej fázy otvárania sondy Trúba, úplne vľavo v červenom a s príklepovkou-vŕtačkou Andrej Holovič a vpravo čupiaci Braňo Šmída. S nimi v modrom overale Miloš Uhlík a stojaci Marcel Griflík. Priamo na lokalite.

 

O sonde Trúba v Megere a krasovom okolí pripravujeme k publikovaniu rozsiahlejší článok. Trúba bola totiž mimo samotnej Čachtickej jaskyne na Čachtickej planine jednou z našich nosných pracovísk. Dobré 2 roky. Napriek tomu, že sa nám na nej nepodarilo preniknúť do podzemia (a nechýbalo asi veľa...), jej prieskum a otváranie prinieslo množstvo nových poznatkov, ako to vlastne v tunajšom podzemnom krase môže fungovať... Dokonca sme na tejto lokalite zrealizovali - pozoruhodnú geofyziku! :-) Ale o tom všetkom viac na inom mieste.

 

 

závrt nad Trúbou

Že sme sa, ktohovie prečo? :-) pustili do sondáže práve v pozícii Trúby v závrte Megero, nedalo možno spávať miestnym, sensu stricto čachtickým jaskyniarom, ktorí sa o niečo neskôr (keď sme už Trúbu opustili) pokúsili otvárať jeden z vyššie situovaných, susedných závrtov prakticky nadohľad Trúby. Práca tu však z nám neznámych dôvodov asi uviazla a pracovisko je dnes už spustnuté. Foto: B. Šmída.

Prihlásenie