Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska (34 085 m / -451 m)

Hladový prameň

Má Hladový prameň pokračovanie?

Branislav Šmída

 

Jaskyňa v Hladovom prameni (prvými prieskumníkmi prezývaná ešte dokonca ako "Čachtická jaskyňa") je akousi enigmou (záhadou, čí hádankou) Čachtického krasu.

Prenikol tu svojho času potápač F. Plšek sifónom do voľného pokračovania, v podobe puklinovej chodby aspoň 50 - 60 m dlhej s voľnou hladinou vody, ako o tom píše V. Panoš v časopise Krásy Slovenska (č. 3/1961)? Alebo, treba brať do úvahy verdikt potápačov Budaya a Kucharoviča z Trenčianskej Nymphy? ktorý po ich prieskumnej akcii znel "Z jazera nevedie ďalšie pokračovanie do predpokladaných priestorov, ktoré zistili brnenský potápači v roku 1961. Údaje, ktoré uvádzajú, nezodpovedajú skutočnosti" (??), ako to uvádza P. Pospíšil v Spravodajcovi SSS 1/1992?

Či napokon budú mať niečo do seba, ako informácie prvých uvedených, tak "pokračovanie" lokality svojím spôsobom - avšak za iného hydrologického stavu (čiže rel. výšky hladiny) - vlastne úplne nevylučuje ani stanovisko druhej dvojice potápajúcich...?

? ??  

hladový prameň, tu kopte

 

Po prvý raz som navštívil Hladový prameň asi v roku 1986(?). Lokalita vtedy ešte nebola uzavretá (obrázok nižšie), ako je tomu dnes. Nič už vtedy príliš nenasvedčovalo tomu, aké (na miestne) pomery "slávne" potápačské akcie sa tu udiali. No tiahly, hlboký zárez do svahu, zarezaný v niekoľko m mocnej hlino-suti, plus štôlňa, vyrazená do pevnej vápencovej skaly v dĺžke niekoľko desiatok metrov (!), dávali tušiť, že svojho času (v 60-tych rokoch) tu vládol čulý ruch a pracovalo, ťažilo, strieľalo a transportovalo sa tu VO VEĽKOM. S úmyslom objaviť novú jaskyňu... na sprístupnenie.

Neskôr, počas "pučiacich malokarpatských jaskyniarskych liet" som sa tu s kamarátmi rád zastavil ešte niekoľko krát. Dakedy bola štôlňa i úplne suchá, inokedy zas ju vypĺňala voda a hladina jazera začínala už pár metrov za vstupným otvorom. Vodný stav sa nedal s istotou vopred odhadnúť, hoci dosť dlho sme si mysleli (a predpokladali), že aspoň vrcholiacim letom, prípadne koncom zimy je Hladový prameň "vyschnutý", zatiaľ čo inokedy v sezóne musí byť "zatopený".

 

 

hladový pramen v 1986    

Vstup do Hladového prameňa v stave okolo roku 1986(?). Nesmierne zvedavý, začínajúci jaskyniar na snímke nemá šnúrky na topánkach rozviazané len tak... :-) Bude sa treba - okúpať! (Foto: E. Kapucian)

 

 

kúpanie v Hladovom prameni

No napokon neboli potrebné do jaskyne ani tie trenírky a letné tielko... :-) Kúpaciu čiapku nahradí pri vodných jaskyniach dokonale helma. (Šlo o vtedy jediný v športových obchodoch dostupný, čiže obľúbený model: Cassida Alpine). Inak ste za chvíľku "rožkatý"! :-) (Foto: E. Kapucian)

 

 

Do pravidelne zaplavovaných, najnižšie situovaných partií Hladového prameňa (na mapke nižšie) sa mi podarilo nahliadnuť až dakedy zimou 2012/2013 (?), kedy ma sem prizval (ako začínajúceho biospeleológa) obhliadnuť jeho terestrickú mikro- a mezo-faunu kamarát a super maník, pán doktor Vlado Košel. Kým teda on lovil (neopakovateľným grífom a rýchlosťou) po stenách štôlne parietálnu faunu a inú háveď, mňa zaujalo, že drobné jazierko v strednej časti štôlne, kamsi "zmizlo"... Naskytla sa mi teda príležitosť obzrieť si konečne (po rokoch...) aj inokedy zaplavenú pasáž jaskyne. Čistým nohaviciam a parádnej zimnej vetrovke sa tam potom rovnako ľúbilo! :-) Po vodorovnej drevenej "lávke" (už vlastne len v podobe pár pozakliňovaných guľatých a šmykľavých brvien) som teda zatraverzoval (ponad jazierko s hladinou asi 2 m pod brvnami) až do FINÁLE... Na konci puklinovito-rozšírenej tiahlej siene, bolo vidno, že po poruche sa tu už ktosi pokúsil, čosi málo vyhrabať, v mazľavom štrku konzistencie brizolitu...

No a posledný raz som sa v Hladovom prameni vyskytol vlastne neplánovane. :-) 23. decembra 2018 som navštívil priateľov a kolegov, čachtických jaskyniarov na ich terénnej základni v lome. Plán bol pôvodne niečo v Čachtickej jaskyni, ale bol operatívne zmenený na: Hladový prameň. (Dobre to padlo. Pred Vianocami si pochopiteľne každý rád odpočinie.) Prívetivý Lukáš od miestnych, hosť Boris-silák a ešte jedna sympatická dievčina teda pucovali od sute a hliny nejaké možnosti pokračovania pred jazierkom, a mne šiel ďalší hosť, veselý a nápomocný Milan asistovať v love zverstva až do najnižšej časti jaskyne. Vyschnutej tentoraz do stavu, že jazierko na jej dne (v suti) malo rozmer azda len 1 x 2 m a výškomer na gps-ku letmo ukázal, že jeho hladina je: -4 m rel. pod zimnou úrovňou povrchového toku Jablonky v doline Hrabutnice.

Nakukol som samozrejme aj do finálneho záveru siene. Pár metrov sa opäť vpred pokročilo, no zmenšujúci sa profil výkopu (plus k dnu postupne znižujúci sa plafón nad výkopom), dosť odrádzajú... Asi aj vysilujú. Výkop v stiesnených pomeroch, no nič vábne...! :-)

 

Avšak čo si, reálne myslím ?

Že práve toto je tá SPRÁVNA cesta, ako pokračovať v Hladovom prameni!

 

(pozri na obrázku nižšie, úplne vľavo...)

kde kopať v Hladovom prameni

 

Treba sa v úplne záverovom výkope mierne "zakusnúť" aj do dna, aby sa vylepšili manipulačné možnosti prvo-kopáča. Jednoducho: aby sa mohol ešte lepšie zaháňať malým krompáčikom, drobnou motyčkou, alebo pohodlnejšie nakladať poľnou lopatkou. V dne by sa profil, čí šírka štrko-blatom upchatého (priam zapečeného) profilu - mala logicky trošku rozšíriť... Materiálom sa pritom ešte voľná sieň s jazierkom nemusí bezpodmienečne zahadzovať, nie, ešte nie!! :-) Jedným z riešení je, využiť početný ansábel (nadšencov) na zrazoch, a pokúsiť sa pretransportovávať výkopok vo vedrách hore až von zo sienky, až do vyššie situovanej samotnej štôlne Hladového prameňa. Druhou možnosťou (časovo však limitovanou) je, vybudovať tesne za výkopom - ale ešte pred jazierkom - akýsi oporný "múrik" (možno aj pri-betónovaný, či za-kotvený) - a výťažkom ho zakladať. Stále ešte tu je pár metrov výšky, po úroveň jazierka za naj-vyschnutia, čo môže stačiť na prekládku, možno aj objem na pár metrov zakopania sa vpred v sonde, počas troch-či štyroch akcií po sebe... Potom, na zraze, sa zaplnený objem prekládky, "početnými vedrá si podávajúcicmi rukami" môže presunúť až za jazero a hore do umelej štôlne - prípadne dokonca následne až von.

 

Ľahko sa radí, ťažšie sa činí! :-)

 

Nebude to isto jednoduché... No istá šanca, ako pokračovať v Hladovom prameni - s víziou reálneho postupu do planiny - tu jestvuje.

 

20. 3. 2019

Prihlásenie