Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska (34 085 m / -451 m)

Čachtická jaskyňa

 

Zaujímavosti o Čachtickej jaskyni

Branislav Šmída

 

 cachtická jaskyna, biely dom

Sintrová výzdoba v Bielom dóme, Čachtická jaskyňa. Foto: B. Šmída.

 

Najväčšia jaskyňa Čachtického krasu či Čachtickej planiny, Čachtická jaskyňa je dĺžkou 4050 m a deniveláciou 110 m zároveň najväčším a i najhlbším podzemným systémom v Malých Karpatoch. Bola objavená v roku 1956 deväť-člennou profesionálnou prieskumnou skupinou Turistu, n. p. na dne druhého zo závrtov na tzv. Belákových lúkach. V čase medzi 1.-9. augustom v ňom v sonde vŕtajú, odstreľujú a vyťahujú skaly, drvinu a lepkavú hlinu, vertikálne postupne až do hĺbky cca 30 m, kde sa konečne začne rysovať už horizontálne pokračovanie. Za použitia výbušnín v ňom rozširujú 20 cm puklinu a za ňou sa dostávajú dňa 10. 8. konečne do prvého väčšieho priestoru, už s výzdobou, ktorý nazývajú dómom Objaviteľov (dnešný tzv. Autobus) a do konca roku až na dno Žabkinho dómu (a do jeho okolia). Hoci tu sa zdá, že jaskyňa skončila... k ďalšiemu zásadnému postupu potom dochádza 9. 1. 1957, kedy prieskumníci prenikajú zo Žabkinho dómu, prekvapujúco(?) zdola hore po strmine a napokon cez nakopené balvany do jedného z najväčších a pekne vyzdobených priestorov jaskyne, Bieleho dómu. Do konca januára 1957 sa im napokon podarilo dostať sa až do Dlhého dómu, pričom celkový rozsah objavov odhadli na 1300 m. (Ide v skutočnosti o celý ťah jaskyne, ktorý sa pri presunoch ňou považuje za "hlavný" či zásadný.)

Prečo sme sa rozhodli uviesť túto krátku, sumarizujúcu históriu prvoobjavovania Čachtickej jaskyne?

Dá sa z nej v rôznych smeroch poučiť: Napríklad je zaujímavé si uvedomiť, ako (časovo) sústredene prvoprieskumníci "zabojovali" pri otvárke závrtu: kontinuálne (plus sústredene) 9 dní a 9 ľudí. Použité boli i "ťažké" banské technológie; prieskumníci sa neučili, mali už akisto predošlé praktické skúsenosti (z otvárok jaskýn inde) aj pri bezpečnom zabezpečovaní sondy. Na to, aby si po prieniku do už "ozajstnej" jaskyne nadefinovali principiálny smer postupov, prekvapujúco vôbec hneď nepotrebovali začať podrobne mapovať - viedli ich prirodzené možnosti, inštinkt a určite aj autopsia. (Jaskyňu zmapoval po prvý raz až v roku 1960 dr. A. Droppa.)

Objav jaskyne vhodnej hneď na sprístupnenie sa ale v prípade Čachtickej jaskyne nekonal, a tak bola pracovná skupina presunutá zas inde.

 

 

Od približne polovice sedemdesiatych rokov do roku 1982 potom bádajú v Čachtickej jaskyne a nachádzajú v nej početné pokračovania už výhradne len - dobrovoľní jaskyniari či speleológovia-nadšenci. Sotva ich pritom možno, v niektorých prípadoch, považovať len za amatérov ⃰ (v tom lepšom význame slova) keďže viacerí z nich, zvyčajne ťahúni, či lídri akcií a podzemného prieskumu (napr. J. Kouřil a M. Sluka) disponovali i vysokoškolským vzdelaním a dlhoročnými prieskumníckymi skúsenosťami. (  ⃰pozn. O pojme amatéri je krátky výstižný text úplne na konci tohto príspevku.) 

Títo objavujú mnohé ďalšie priestory naokolo tzv. "hlavného ťahu", ako Perlový dóm, mohutnú priepasť U supa, Jarine dómy atď. Ruka v ruke s prieskumom tu vykonávajú aj kvalitné (hoci expedičné) mapovanie systému v mierke 1:200 = ktorého podstatnou výslednicou je napokon až dnešná mapa jaskyne. Možno za najvýznamnejší objav tých čias sa dá považovať nájdenie pokračovania (tzv. Emilova chodba, Dračie zuby a prísl.) za sifónom v Brčkovej sieni. Jeho autorom či hlavným režisérom je Ivan Demovič, ktorý si do jaskyne v auguste 1979 vzal aj igelitovú tašku (!) :-) a práve ňou, za pomoci neopakovateľného Miša Dvorského a Jána Rajčányho doslova "poprelievali" za provizórne z blata vytvorenú hrádzku vodu zo sifonálnej priehlbne... za ktorou pokračovala parádna tiahla chodbisko dlhá 250 m!

 

 

Autor týchto riadkov sa dostáva k prieskumu Čachtickej jaskyne od roku 1990, kedy našu partičku, mladučkých no pre vec zapálených jaskyniarov z budúceho Speleoklubu UK (prevažne ale z Trnavy) zoznamujú s jej podzemím a zákutiami postupne Jožo Blaško a Jaro Drobný z originálnej čachtickej partie. Plynulé uvedenie do problematiky systému jaskyne, ochota a informačná nápomoc, usmernenia kam, kde a čo bolo v jaskyni zaujímavým či panenskejším, až napokon, pod ich všestrannou záštitou umožnenie autonómnych akcií, to všetko bolo nesmiernym prínosom pre kontinuitu výskumov. V jaskyni sme potom strávili prieskumnícky, kontinuálne dobrých 6 rôčkov (1990-1995), boli aj "silné" obdobia kedy sme sa sem vracali týždeň za týždňom! a logicky sa tak museli dostaviť aj objavy (Katedrála a rozvinutá spleť priestorov naokolo, Punčový dóm, významné pokračovanie Plynovej chodby atď atď...), celkovo v rozsahu viac ako 1 km. Najviac nás pritom bavilo sa venovať práve najodľahlejším (neraz i fyzicky náročným, či orientačne náročným) sektorom jaskyne - ktoré ale stále ešte nepovedali posledné slovo!

:-) Mať tak k dispozícii 3 životy, a nemať za sebou už i objavy ešte väčších a dlhších jaskýň - rozhodne by sme sa, najmä periférii Čachtickej jaskyne, ešte povenovali!

 

 

Jaskyniarsky bohaté a zaujímavé obdobie tých čias, v Čachtickej jaskyni, o niečo neskôr i v ďalších lokalitách v krase vôkol nej, si kladieme za úprimný cieľ ešte podrobne - spracovať - a potom uverejniť. Prieskumnícky cenného materiálu či aj vedeckých podkladov, meraní apod. k tomu je habadej. Len autor týchto riadkov disponuje o Čachtickom krase, 2 nabitými veľkými nákupnými taškami :-) rôznych zápiskov, správ, lajstrov, máp, nameraných údajov, obrázkov, diapozitívov, fotografií... S úmyslom: zachovať ich, voľne disponibilne pre ďalšie generácie - rovnakých nadšencov akými sme boli my sami. 

V tomto preliminary úvode do problematiky venujeme zatiaľ drobný priestor niektorým menej známym faktom, či informáciám o Čachtickej jaskyni, ktoré raz môžu niekomu dobre poslúžiť. (Napr. pri objavovaní.) Avšak samozrejme nehádžeme flintu ešte úplne do žita. ;-) Láka nás, objaviť na Čachtickej planine ešte... úplne novú jaskyňu. Takže preto sa na nej logicky, v poslednej dobe, opäť častejšie vyskytujeme. Dobrým predpokladom k tomu, je takpovediac obzrieť sa dozadu, vyhodnotiť precízne, čo už o jej území a skrasovatení doteraz vieme, upozorniť na indície, optimálne predpoklady, reálne dispozície a vytipovať perspektívy. No možno aj z úplne iného uhla pohľadu... s odstupom rokov a nadhľadom.

No a potom už len - DOBRE SI VYBRAŤ! - a vziať do ruky krompáč, lopatku a začať opäť plniť a ťahať vedrá s hlinou a suťou... :-)

 

--------------------------------------------------------------------------------------------------------- 

 

 

 

vzťahy čachtická vs povrch

Je evidentné, že labyrint Čachtickej jaskyne (zobrazenej v pôdoryse) prakticky vôbec nekopíruje "líniu" priľahlých závrtov. (Hoci aj keď, vchod do jej systému, sa nachádza práve v jednom z nich.) Ale smeruje - popod plochú zníženinu, akúsi úvalinu. (Reverzným spôsobom: mierny úklon dna úvaliny je protiklonný s generálne na JZ klesajúcim "hlavným ťahom" jaskyne.) Podobne teda aj tu ide o situáciu, ktorá odporuje doteraz pomerne "zaužívaným" (a zjednodušeným!) predstavám, že napr. línie závrtov sú len akýmsi povrchovým "priemetom" hlavného priebehu nejakej väčšej jaskyne, ktorá valí najlepšie kdesi rovno pod nimi... Je však potrebné doplniť, že v tomto konkrétnom prípade, zdanlivý priestorový "nesúvis či aj súvis" Čachtickej jaskyne s blízkymi závrtmi vyplýva ešte z dvoch skutočností:

1. Jaskyňa bola (historicky) objavovaná od umelo prekopaného vstupu v závrte č. 3 (na schémke) - od dnešného vchodu - v smere na JZ. Týmto smerom najviac (celými desaťročiami!) koncentrované jaskyniarske úsilie v jej podzemí, bolo motivované i spojnicou (hoci subjektívnou), ktorá akoby do toho dobre "zapadala": Čachtická jaskyňa - Hladový prameň v doline Jablonky. (Vlastne preto sa aj začalo neskôr pracovať v sonde na Štepnici. Ktorá je priamo na uvedenej "spojnici".) Hoci všetky 3 lokality, nemusia mať vôbec nijaký paleo-genetický súvis... ani hydrologický. Teda vôbec nemožno vylúčiť (skôr naopak!), že množstvo doposiaľ neznámych jaskynných priestorov, kavern, dutín, siení a chodieb, je pod planinou vyvinutých - aj mimo pôdorysu (či bezprostredného na-okolia) dnes už známej jaskyne.

2. Bohatú sieť nápodobných jaskynných dutín, akými sú doteraz známe, je ale rovnako možné očakávať aj - priamo pod ďalšími závrtmi v blízkosti jaskyne. Trúfli by sme si dokonca zahypotetizovať, že práve kdesi v hĺbkovom priemete pod nimi, sú možno ukryté aj ďaleko ďaleko väčšie siene či dómy, než tie doteraz známe z podzemia Čachtickej jaskyne... bezpochyby ale mohutné aktívne vadózne meandre... a s istotou ešte ďaleko hustejšia sieť kavern, doslova bludiská! priestorov bez ladu a skladu. (Čo môže v jaskyniarskej hantýrke značiť aj: poriadnu metráž...) Možno aj neobvykle parádna sintrová výzdoba! (Dotovaná samozrejme opakovane vodou zo závrtov, ako významných zvodní.) Takže - pri intenzívnom jaskyniarskom prieskume tohto čiastkového územia planiny, možno o 100 či 200 rokov bude mať táto mapa celkom inú podobu! :-) A príde sa možno na úplne iné (aj genetické) súvislosti, medzi závrtmi, materskou úvalinou, v ktorej sú zahĺbené, a Čachtickou jaskyňou. Momentálny stav je teda poplatný skôr aktuálnemu poznaniu, ako realite podpovrchového skrasovatenia.

 

Na mapke (obrázku) je zaujímavé povšimnúť si ešte výrazne vysunutý a izolovaný priebeh, lineárnej chodby za Brčkovou sieňou (tzv. Emilova chodba a Dračie zuby). Tá zo samotného traktu Čachtickej jaskyne vybieha pozoruhodne na SZ... pričom však ale z Brčkovej siene generálne ku svojmu "koncu" na severozápade - KLESÁ! (Ide o odvodňovacie potrubie, v pozdnom štádiu vývoja akýsi prelivový kanál pôvodne freatickej zóny Dlhého dómu.). Dalo by sa skoro povedať. že táto ojedinelá, tiahla chodba smeruje - rovno do Stredu Čachtickej planiny!!! :-) Predstavuje tak neobvyklú záhadu... nielen genetickú, ale aj jaskyniarsku. Nenapadá nás v súvislosti s ňou žiadne obvyklé riešenie... len že ide o náhodu. (V podzemí krasu nie zas až tak neobvyklú, príhodu.)

 

 

 

celkovo situejsn

Približne od čias ukončenia obdobia našej výraznej prieskumníckej aktivity v Čachtickej jaskyni (v rokoch 1996-1997) - aspoň v priestorovom úseku krasu Čachtickej planiny, ktorý vymedzuje tento obrázok (približne 3,5 km2 dobre až excelentne vyvinutého krasu) - sa skoro nič nezmenilo. (No keď sa to tak vezme, uplynulo odvtedy už viac ako 20 rôčkov...)

 

Je teda Čachtická jaskyňa pod rovnomennou planinou - javom ojedinelým? Či bolo len nadelené, jej prvoprieskumíkom priveľa jaskyniarskeho šťastia! :-) Alebo - môže byť pod planinou vyvinutých viacero takýchto, "Čachtických jaskýň"? Či - možno očakávať pod planinou aj existenciu (či dokonca objav, v budúcnosti) oveľa rozsiahlejšieho super-systému, dlhého - niekoľko desiatok km?

Na prvú otázku by sa dalo odpovedať: Istotne nie. Na tú druhú: Určite dosť! :-) Na tretiu: Prinajmenej... A na štvrtú otázku? Trúfame si tvrdiť, že: Áno, s vysokou pravdepodobnosťou.

 

 

 

chlapci pri Čachtickej j

Na fotografii z roku 1991 sú, vtedy ešte len začínajúci členovia budúceho Speleoklubu UK, pre ktorých sa Čachtická jaskyňa stala po niekoľko krásnych rokov nielen inšpiratívnym prieskumným pôsobiskom, ale aj kondičným či skúsenostným cvičiskom. Bádanie, pobyt a pohyb v nej nám dali naozaj veľa! Zľava: Z. Ágh, M. Griflík, P. Minárik, E. Kapucian a na betónovej rúre s poklopom do Čachtickej sedí S. Gajdošík, nafotil ich: B. Šmída. (Pre zaujímavosť, aktuálny vek vtedy, konkrétnych prieskumníkov prináležiacich ku fotke: zľava 19-, 18-, 17-, 19- a 15-ročný! a autor fotky mal 21 rokov.)

V závrte s jaskyňou nás vždy pri príchode ku jaskyni privítala takáto skvelá búda, ktorej veškerý komfort spočíval v pričniach zlátaných z bukovej guľatiny, predtým dokonca ani to nie. Dlážka búdy bola pôvodná, z hliny. Ale nič nám vtedy, mladým a nadšeným nechýbalo! Na akcie do Čachtickej sme vyrážali skoro zrána z Trnavy osobáčikom vlakom a domov sa prinavracali podobným spojom neraz ku polnoci. Najviac sme sa po odchode z akcie a príchode do Trnavy bavili tým, pomyslením a škádlením sa navzájom, kto sa prvý doma osprchuje... a kto posledný! :-) (Ešte aj zo stanice sme domov chodili peškom.) Lanový rebrík s polyamidovými priečkami, potrebný na zdolávanie druhej úvodnej šachty, sme ponechávali po akcii ukrytý popod plechmi a lístím za búdou. Nik nám ho nikdy neukradol, podobne veci na prezlečenie a ruksaky sme si nechávali voľne odložené v búde. Každý prípadný okoloidúci musel predsa tušiť, že sme "neďaleko v Zemi!" na akcii a že sme asi jaskyniari... Po ochranároch vtedy ešte nechyrovalo. Jaskyňa bola dokonca istý čas úplne otvorená, avšak nik sa o jej bezpečnosť neobával - bolo v nej hneď od úvodu dosť prekážok, ktoré nezainteresovaného museli odradiť (šachty, úžiny, preliezky, neznalosť terénu...). A pokiaľ sa našiel už ktosi, kto vstupnú šachtu predsa len zdolal - zvyčajne sme ho už onedlho postretli a pridal sa k nám, k jaskyniarstvu. Jaskyňa teda svojím spôsobom fungovala aj ako prirodzené, výberové "sito". Na druhej strane, motivovala veľmi sa zaujímajúcich - z ktorých sa potom stávali (aspoň na istý čas) regulérni jaskyniari.

V jaskyni sme vtedy svietili ešte karbidovými lampami a najväčšou (fyzickou) výzvou bolo, prenášať v nej v transportnom vaku akékoľvek rárohy, pomôcky, alebo aspoň potraviny. Akcie sme robili jednodňové, vždy sme sa pozaoberali nejakou konkrétnou výzvou, prieskumom niektorého bodu alebo konkrétneho sektoru. Približne do polovice hlavného traktu jaskyne (Žabkin dóm) sme sa dokázali presunúť od vchodu (ako skupina), pri pokojnom, neunáhlenom tempe asi tak do 1/2 hodiny až 40 min., do tzv. "Bivaku" (v Dlhom dóme pri JZ "konci" jaskyne) to trvalo tak hodinu-plus 20 min. prípadne 2 hodiny. Smerom tam sme sa bohvieako "nepretekali", šlo o to, aby sme mali dosť síl a aby zostalo výdrže na prieskum. Smerom nazad, von z jaskyne, sme ale neraz predsa len pridali :-) a tak (fyzicky) slabším, či tým ktorí neovládali nuansy (detaily jednotlivých presunových miest), nezostalo než sa zaťať, príliš nekecať a udržať si, pokiaľ možno tempo s najskúsenejšími. :-) Aby sme sa im v labyrinte náhodou nestratili z dohľadu... Potom aj výstup z jaskyne trval o niečo kratšie: tak do hodiny aj čosi z "Bivaku" v Dlhom dóme. V ňom pozostávali ešte po našich predchodcoch prinesené akési väčšie tabule hrubého polystyrénu, takže na ne sme sa po príchode ta usadili, či aj uľahli, počkali sa (na kompletnú skupinku) a tu sa zvyčajne poriadne pred prieskumom najedli. V Žabkinom dóme po ceste zas bolo akési prírodné kvapkadlo a to zabezpečovalo plné napojenie veľkej kompótovej sklenej fľaše. Takže vypiť si zdravo bolo vždy aspoň čosi k dispozícii. :-)

 

 

prvá mapkaTakto vyzerala naša prvá mapa zároveň aj prvých nami v Čachtickej jaskyni poobjavovaných nových priestorov. Čo poviete... pekná a prehľadná, či? :-) Zobrazený priestor sme vtedy zmapovali zapožičanými závesným kompasom i sklonomerom a pásmom. No k vykresleniu stačilo použiť fixku a výkres A4. Mapa bola publikovaná, v serióznom českom speleomagazíne, ročenke Speleofórum (vyd. ČSS) v roku 1993. (Článok si možno prečítať aj na našich stránkach tu a stiahnuť ako pdf napr. tu.)

Rokmi strávenými v jaskyniach, po x- mapovaniach naozaj všakovakých (neraz nemalých!) jaskýň a po toľkých nami povyhotovovaných a publikovaných mapách, si myslíme - že jednoduchšie mapové vyobrazenia (niekedy až schematické) sú možno aj - lepšie (a prieskumnícky optimálnejšie), než údajmi napechovaná, priam prešpikovaná mapa, s milión podrobnosťami. (V súlade s estetizmom: "V jednoduchosti je krása!") Dokonca sa časom prikláňame k názoru, že aj použitie priveľa farieb, pri zobrazovaní jaskýň, môže byť neraz viac mätúcim, ako prínosným... V jednoduchšie (možno dakedy aj zámerne) vykreslenej mape sa ľahko a najmä rýchlo "číta", orientuje - a najmä ak takáto má byť využitá priamo v podzemí. (V prítmí, alebo len s čelovkou.) Farbami presýtená mapa, nabitá tisícerými údajmi, značkami a detailami, naopak môže používateľa miasť, dátami pri ktorých sa nedokáže mozog sústrediť na jedno, koncentrovane, dokonca až unavovať. V zjednodušenej mape tej-ktorej jaskyne, sa pratický jaskyniar dokáže veľmi rýchlo zorientovať aj v úrovniach nad sebou - v strategických prepojkách - a hľadá podľa nej, či dokáže vytipovať logické perspektívne pokračovania. Vo viac-farebnej mape, preplnenej detailami, sú mu tieto v podstate pri prieskume skoro nanič - a naozaj málokto (možno tak 1 % ?) sa zaoberá tým, či práve tu je nejaký kvapeľ, tam štrk takej alebo onakej frakcie... V prefarebnej mape ich v podstate nedokáže v tej ohromnej škále ani postihnúť, využiť! a totálne zanikajú! Pri vodných jaskyniach alebo tých s jazerami - pokojne stačí aj dvojfarebnosť: čierno-biela mapa s modrými hladinami. Čo je ale zaujímavé - aj v zjednodušených mapách jaskýň - zobrazovať, vykresliť - to sú otázniky (teda potenciálne zaujímavé miesta k prieniku, alebo kde sa speleológ nedostal, či vôbec nebol zatiaľ podívať) - prípadne aj drobná písomná zmienka, informácia (vetička) o nejakom kritickom, nebezpečnom mieste - alebo infografika, v podobe lebky-smrtky či výkričník!!! (aj 3 výkričníky niekedy) :-) Inak, v jaskynnom mapérstve dobre už zabehnutý, praxou otrkaný borec - sa dokáže bez problémov napájať polygónovým ťahom, na neuzavreté chodby, pokračovania, odbočky - aj úplne bez vyobrazenej bodovej siete s číslami!

 

 

 

ukážka z meračky

Ukážka z originálu meracieho zápisníka autora: tzv. Eldorádo, náš objav najvyššie situovaných priestorov záveru Plynovej chodby. Od roku 1993 sme už disponovali francúzskym topofilom Vulcain a jeho kúpa (hoci nie na tie časy práve lacná: cca 200 euro na dnešné!), k použitiu pri mapovaní v Čachtickej jaskyni (neraz s komplikovanými výlezmi, mnohými zálomami, i strmými prevýšeniami), bola jedným z najlepších rozhodnutí, ktoré sme kedy urobili! Lepšie meračské cvičisko, než komplikovaná sieť všakovako morfologicky pestrých priestorov tejto jaskyne, nemohlo ani byť!

 

 

Mordilla a Fatamorgána

Čoskoro nato, ako nás Jožo Blaško poriadnejšie oboznámil s hlavnými priestormi jaskyne, sme sa dokázali pustiť do bádania samostatne... Sieň Kotva a chodba Fatamorgány, boli nami objavené v roku 1994 (Šmída + Gajdošík), za čudesných okolností: plazili sme sa Plynovou chodbou a prvýz dvojice sa v danom úseku musel akosi prevrátiť pri plazení horeznačky... všimol si tak v strope chodbičky zával, so štrbinami a priechodmi pomedzi bloky. Tu zacítil následne prievan... (Pred nami sa týmto úsekom plazilo už dosť ľudí, ale ho len rýchlo a bez záujmu prevalilo.)

Toto je už do podkladovej čistokresby prekreslená schémka nového objavu (v rozvinutom reze). (Autor mapovania a kresby: B. Šmída.) V trhline Mordilla bol dokonca prievan a dalo by sa ju za dnešnej techniky rozširovať vpred. (Vtedy ešte akumulátorové príklepové vŕtačky v speleológii príliš zabehnuté neboli. Prvú takú, Bosch sme si zakúpili za mastných 22 tis. korún tuším až pred prvou expedíciou do Slovačky jamy vo Velebite.) V Mordille však zrejme odvtedy nik nebol... Pritom tá vedie niekde mimo pôdorysu ťahu Plynovej chodby. Mohla by byť sľubná!

 

 

 

 techn denn

Ukážka jedného z tzv. "Technických denníkov", spísaných po akcii v Čachtickej jaskyni - na písacom stroji. :-) Kdeže ešte boli vtedy stolové počítače, notebooky, I-pady alebo intuitívne smartfóny... Šlo o pred-tlačený formulár, ktorý (v nezmenenej forme!) používajú pre-xeroxovaný, niektorí slovenskí jaskyniari, k záznamom o detailoch akcií, podnes! (Je to fajn vec. Zápisník by si mal viesť, aspoň nejaký, každý jaskyniar, a akciu si doň zaznačiť, aspoň jej dátum, účastníkov, lokalitu a dvomi-tromi vetami, čo sa robilo/urobilo. Po rokoch v tom človek znovu listuje a objavuje množstvo inšpiratívnych údajov!) Podpísať sa na to musel, ako vedúci akcie - tak dokonca vedúci skupiny! :-)

 

 

komín Chŕŕ

Mapa komínu Chŕ, objavného postupu do plusu na periférii Bieleho dómu. (Autor kresieb: B. Šmída) Od zhruba roku 1995 sme v Čachtickej jaskyni "pochopili" ďalšie zaujímavé portfólio k exploráciám - fúru nezdolaných komínov (či sieňovitých trhlín) smerom dohora. (Zaujímavé možnosti tu jestvujú doposiaľ.) Približne v tom samom čase "sme sa objavili" vzájomne s mlaďou z Piešťan, jaskyniarmi a lezcami (Andrej Holovič, Kýška, Uhlík) a len o niečo neskôr s družnou partiou "už mladých pánkov" z Leopoldova, z ktorých viacerí sa stali na niekoľko rokov aj členmi nášho Speleoklubu UK (Uherčík, Vilo Guľa, Náhlik, Pataj a ďalší).

 

 

 

 priepasťový pôdorys 

Toto sú ukážky podrobného zmapovania niektorých úsekov hlavného ťahu Čachtickej jaskyne. Pre-mapovávať ju úplne komplet sa nám veru ani trochu nežiadalo :-) avšak nietoré jej úseky na "hlavnom ťahu" sme si trochu podrobnejšie predsa len vykreslili - s cieľom pochopiť genézu jaskyne. Množstvo takýchto segmentov / nákresov zostalo ďalej len odpočívať, v archíve, avšak využijeme ich ešte. Na vyššom obrázku hore, i pod týmto textom, je vykreslená časť hlavného ťahu od siene Autobus (pôvodný dóm Objaviteľov) po Priepasťový dóm, čiže úvodné partie jaskyne. (Autor nákresov: B. Šmída)

priepasťový rez

 

 

meranie hl polyg tahu Cacht jaskyna

Toto je pracovný (pôdorysný) podklad "prepisu" z merania hlavného polygónového ťahu Čachtickej jaskyne - prvej 1/2 jej "hlavného ťahu" od vchodu až po dno Žabkinho dómu. Zamerali sme ho s cieľom upresniť si výškopis priestorov jaskyne, keďže k originálnym zápiskom z Droppových meračiek (z r. 1960) sa už dostať nedalo. Vymeriavali sme ho, fyzickým postupom "hore" v smere od Žabkinho d. ku vstupu jaskyne, za pomoci presnej metodiky závesného kompasu, sklonomeru a pásma. (Plus vytyčovanie staničenia LRUD.) V niektorých úsekoch sa nám pri meraní dokonca podarilo nájsť ešte Droppom osadené stabilizované meračské body (!), takže sme ich (pre kontrolu) zahrnuli do našej meračskej siete. V pravom rožku hore na obrázku je priepasťovitý vstup do jaskyne (body 0 a 1), odkiaľ klesá "hlavná chodba" smerom doľava cez Autobus (body 6 - 8) a Priepasťový dóm (body 13 - 17). Naľavo hore je pokračovanie ťahu, v podobe šikmo uklonenej, tiahlej Veľkej pukliny (body 24 - 28), so schematickým vyznačením vtedy tu zavesených lanovo-polyamidových rebríkov. V spodnej časti je potom znázornený úsek od Veľkej pukliny až po Žabkin dóm: pri bode 31 je dôležitá odbočka do sústavy Jariných dómov, nasledujú prielezy popod zával do Vysokého dómu (36 - 39) a z nich odbočujú doľava klesajúce šikminy do Žabkinho dómu (48 - 49). Tento úsek dokáže vytrénovaný jaskyniar, s dobrou znalosťou terénu Čachtickej jaskyne (po niekoľkých tu absolvovaných akciách) a spoľahlivým osvetlením zvládnuť smerom dolu - od vlezenia do jaskyne vstupným rebríkom - tak do 15 až 20 min. V Žabkinom dóme (pitná voda) potom býva akási "čakacia medzistanica", kde sa jaskyniari idúci či posúvajúci sa jaskyňou zvyčajne opäť zgrupia, združia, počkajú, pooddýchnu si, pred nalezením do strmého nástupu hore do Bieleho dómu a pokračovania jaskyne ďalej.

 

 

 

rez vstup Žabkin dóm

Vyššie uvedené meranie hlavného ťahu nám potom umožnilo mierne vykorigovať priestorové, pôdorysné a výškopisné údaje aj takmer všetkých ostatných priestorov jaskyne, pri ktorých naši predchodcovia ich (výškopisne) zamerali len expedičným spôsobom (odhadom výšky). Je to možné i preto, že bočnejšie siene, chodby, či šachty a periférne priestory Čachtickej j. vôbec sú relatívne blízko naviazané na jej "hlavný ťah": periférne z neho nevybočujú v pôdoryse nikde na viac než 35 - 40 max. na jednu či opačnú stranu. (Zvyčajne však ešte menej.) Meraním sme konečne zistili presnejšiu hĺbku dna Žabkinho dómu, o ktorom sme dlhší čas (na základe Droppovej mapy) predpokladali že je v hĺbke -90 m od vstupu. Je to však v skutočnosti o niečo menej (pozri obrázok vyššie).

 

 

 

Dlhý dóm

Záber je z Dlhého dómu, najväčšieho priestoru Čachtickej jaskyne. (Foto: B. Šmída. Na zábere je leopoldovský jaskyniar Šuba.) Ide o komplikovanú, závalovú viacetážovú sieň, ktorá má pôdorysné rozmery približne 50 x 20 m, a od horného nástupu v Rotunde max. "genetickú" výšku dobrých 40 - 50 m! 3D-priestorovú "rozľahlosť" si v skutočnosti len málokto, kto Dlhý dóm navštívi jeden-či dva razy, zreteľnejšie uvedomí... :-) Že však ide o naozaj poriadny priestor, povedzme neznalec zistí, ak povedzme tu pri drobnom zaváhaní a osamotení bez problémov - aj poblúdi! Našťastie, čiastkové medzi-priestory, polo-siene a rozlámané blokoviská, pokryté tu všade nánosom blatistého ílu, sú dobre poprepájané... a tak, ak pozhasne svetlo (a uvidí preblesky svetiel kolegov), alebo začne prípadne mocne kričať o pomoc, kamaráti jaskyniari ho tu dosť rýchlo lokalizujú a "vypátrajú". :-)

Treba si pritom možno trošku uvedomiť, že do podobného priestorového kvádru vápenca (50 x 20 x 30-40 m povedzme) = sa vmestí v skutočnosti aj 1-kilometrový jaskynný labyrint! Niekedy sme sa dokonca i my, čo sme rokmi spoznali Čachtickú jaskyňu pomerne zdatne, v Dlhom dóme a naokolo trošku aj "stratili", zle pri presune vybočili alebo pod. Zaujímalo nás teda, akú vlastne dĺžku polyg. ťahu by to potom bolo celkovo možné natiahnuť - keďže od tohto by sa odvíjal reálny údaj o celkovej dĺžke priestorov Dlhého dómu. (Lebo ak by ste mali všetky priestory Dlhého dómu prejsť, zdolať fyzicky - trvalo by vám to možno i 1 hodinu!) V čase našich vrcholných bádaní v Čachtickej j, sme ešte nemali príliš skúsenosti, s vykreslením takéhoto 3D-labyrintu - najmä ak ho tvoria kaverny, poprepájané vlastne obrovitými pozakliňovanými blokmi a na prvý pohľad sa všetko zdalo akési monotónne rovnaké... samý zával, kaverny nakopené bez pravidla a... tma. :-) Pokúsili sme sa teda "spoznať" komplet celý Dlhý dóm takým spôsobom - že sme tu začali priestormi vinúť - nekonečné klbko umelohmotného lyka. Akonáhle ale sa nám celé klbo lyka, dlhé možno i 200 či 300 m (?) minulo... stratili sme istotu :-) a nechali to tak. To sme pritom ešte ani zďaleka natiahnutým lykom nepostihli všetky priestory, ktoré sme tu ako-tak poznali... Cieľom bolo aj: podľa lyka sa začať orientovať, s úmyslom nájsť možno niekde na periférii Dlhého dómu pokračovanie, alebo viac ako dobrú odbočku... kamsi mimo hlavného ťahu. Lyková technológia nám teda príliš situáciu neuľahčila... a natiahnuté lyko v Dlhom dóme zrejme ešte stále leží (straší), tam ako sme ho vyvinuli. :-)

 

 

plynová chodba v  Čachtickej jaskyni

Úsek Plynovej chodby (na obrázku naľavo) bol v roku 1990, kedy sme započali v Čachtickej jaskyni skúmať už aj samostatne, bol čachtickými jaskyniarmi len zriedkavo dovtedy navštívený. Bolo známe akurát len, že sú tam nejaké komíny? či menšia blatová priepastka, ale nik nám nevedel povedať čosi viac, potvrdiť alebo vyvrátiť, či by tam mohli / nemohli byť aj nejaké nádejné miesta k pokračovaniam. Sektor Plynovej chodby je pritom doslova len pár minút "chôdze+plazenia" od vstupu do jaskyne, a priam skoro vôkol stupňa do jej nástupu viedla (Fajčiarskym salónom) pôvodná hlavná objaviteľská trasa jaskyňou, čiže odtiaľ prakticky už len horizontálnou chodbou (tzv. Starými chodbami) až do Žabkinho dómu. (V našom období sa ale používala výhradne už modernejšia "skratka": traverzom cez Veľkú puklinu do Vysokého a následne do Žabkinho dómu.) Jedným z dôvodov, prečo o Plynovú chodbu nebol práve valný záujem, bol možno incident, o ktorom nám porozprával čosi Jožo Blaško: vraj tu kdesi prišlo veľmi zle alebo omdlela(?) počas jednej akcie nejaká Jara. Niektorí to prisudzovali (ako sa zistilo) jej pokročilému tehotenstvu :-) no iní si (sprostredkovane) mysleli zas, že by tu mohlo ísť o CO2. (Nevetrané priestory bez väčších prievanov sa v úseku Fajčiar-Žabkin dóm, skutočne viac a pomerne rýchlo zaparujú.) Napokon, ani kombinácia oboch možných príčin sa nedala (v hlave) predsa úplne vylúčiť... :-) Chodba teda dostala názov: Plynová, čo asi už vopred logicky "bránilo" neistejším povahám - vybrať sa ta poriadne zaskúmať.

Nejako nás to (mladých, neveriacich Tomášov a najmä bytostne na poverách či predsudkoch ešte príliš nezaťažených) neodradilo. Ba priam naopak, lákalo! K dispozícii sme mali len jedinú schematickú pôdorysnú mapku, z ktorej nebolo jasné, či sú naznačené komíniky v priebehu chodby prielezné, alebo o čo vlastne presnejšie ide. Chodba napokon smerovala - priamo na najbližšie závrty! - a predsa pod závrtmi sa dá predpokladať bohatosť jaskynných priestorov, či? :-) Čiže vybrali sme sa ta, pozrieť štyria (Kapucian, Vrábel, Šmída a Griflík), vari už na tretej? akcii v Čachtickej - a naozaj! Nebolo treba takmer žiadnej námahy - než vyliezť akúsi užšiu škáru (na výdych!) úplne v závere Plynovej chodby - a hneď sme objavili novú peknú Smotanovú sieň! A po nej prišli pomerne rýchlo, aj ďalšie objavy na nasledujúcich akciách... takže istý čas sme sa tam veru prieskumne pozdržali! :-)

Žiaden plyn v Plynovej chodbe určite nie je - naopak - dýcha sa tu veľmi dobre, je tu sviežo a sem-tam sa tu dajú lokalizovať aj prievany. Hoci miestami je tu poriadne vlhko. Ale stalo sa že tu bolo raz až priveľmi "horúco"! :-) (nasledujúci obrázok a text...)

 

 

krvavý kúpeľ

Príliš "horúco" bolo raz v priestoroch Plynovej chodby a spol., keď tu jeden z nás - poriadne tresol. (Či vari, chcel napodobniť let vtákov alebo voľný pád parašutistu bez padáku.) Zároveň, v ten samý moment tu bolo aj vlhko - ale z krvi. Na obrázku mape v reze vyššie (prakticky všetko nami novoobjavené priestory), je červeným (v mierke!) zobrazená ľudská figurína - a jej neblahý pád rovno do priepasti... Pravdaže, nešlo o žiaden chcený JUMP! (skok) :-), ale tak sa to nejako prihodilo... O nehode píšeme podrobnejšie na inom mieste (tu), je možno zaujímavé si ta pre-kliknúť. Šachta, ktorá bola "zexplorovaná" vari najrýchlejším možným "spôsobom", čiže v sekundách priamym voľným letkom-skokom zvrchu :-) obdržala po záchrannej ekšn! príhodný názov ako: Krvavý kúpeľ. Istý čas po incidente na jej dne na čistej suti bolo ešte možné nájsť rozprsknuté fŕkance krvi... Dnes už na tie momenty zaspomíname, dopadlo to chválabohu celkom dobre. Avšak... nehoda svojím-spôsobom odradila na istý čas od pokračovania v prieskume tohto sektoru aj nás samotných! a presunuli sme sa v Čachtickej jaskyni inde. Hoci... v záveroch či vrcholkoch Plynovej chodby SÚ stále isté možnosti, kam pokračovať. PLYN však s KRVOU isto nevybudia vopred optimálne prieskumnícke pocity :-) a aby sa nestalo v daných priestoroch dačo zlé aj po tretí raz - Ľudia, dávajte si tam pozor! 

cachticka Hnedy a Puncovy Therion

V skrumáži jaskynných priestorov, na obrázku napravo, asi nie je jednoduché sa vyznať, pravda... :-) Prírode však nerozkážete: ona si sama určí, akou hustotou chodieb, siení a komínov ktoré vápencové podzemie "poctí". A vám nezostáva nič iného, len sa s tým (jaskyniarsky) úspešne - či aspoň nejako :-) - vysporiadať!

V tomto prípade ide o jeden z dvoch najvzdialenejších sektorov Čachtickej jaskyne. (Tým druhým, či skôr prvým je pre mnohé iné komplikácie ešte navyše jednoznačne záver Emilovej chodby za Brčkovou sieňou.) Hoci sú priestory PunčovéhoHnedého dómu a Katedrály, jedny z našich nakrajších objavov v jaskyni, vzdialené od vchodu jaskyne vzdušnou čiarou len dačo cez 300 m, prístup až sem, to sú dobré 2 či aj 2,5 hodiny pohybovo náročného (priam športovo ladeného) presunu podzemí.

 

 

hnedy a puncovy dom v Cachtickej jaskyni

Pokiaľ by sa vám s o niečo vyššie zobrazeným výsekom farebnej mapy pracovalo ťažšie, vždy je tu ešte možnosť nazrieť do orginálnych meračských zápisníkov. Z nich pre vás prinášame prekreslený pôdorysný originál Hnedého a Punčového dómu. (Autor mapy: B. Šmída.) (Nástup do nich je z menšej postrannej sieňky neďaleko Leknového dómu. A tam by ste už trafiť mohli, od nástupu ku priepasti U supa.) Tieto siene boli objavené cez extrémnu, priam brutálnu plazivku s profilom azda len 20 x 40 cm, navyše skoro dokonale oválnu, vyhladenú... Jej kritický úsek je síce dlhý len 2-či 3 metre, ale je fest! a popasovali sme sa tu svojho času s jej "silovým pretláčaním" úprimne... :-) (Hoci vtedy sme boli ďaleko ďaleko štíhlejšími...) Plazivku sme nazývali aj ako: "Kaliber". Každému, kto tam s nami zavítal, sme ju "odporučili", aby ju opáčil - a preliezol. Ak je chlap! :-)))) S najväčšou úprimnou radosťou sme mu ju dopriali... a bedlivo pozorovali, kedy dotyčný zistí, že je to STRAŠNEÉ!!! kedy dôjde uňho k prejavom paniky, a zároveň zisteniu, že "Zpátky už cesta nevede"! :-) (A to si ešte neuvedomil, že ho mohol presne ňou čakať po prelezení aj nävrat z Hnedého dómu zase späť...) Ponad túto plazivku došikma hore sme ale predsa len vyzistili časom akúsi plochú štrbinu, ktorá sa preliezala napokon ďaleko ľahšie... a tak sme do posledného momentu síce úspešného pre-lezenca odvážlivca napínali, či to bude spiatky lepšie nohami vpred, alebo hlavou vpred... :-) ale napokon ho ponúkli predsa len v poslednej sekunde! oveľa ľahším prielezom. Našiel sa spomedzi nás dokonca jeden - ale naozaj iba 1 - ktorý tam preliezal zásadne len cez hroznú plazivku! Vraj, pre mentálny tréning. :-)

Zo stredovej časti Punčového dómu (pozri mapu! vybieha dohora po prisintrenej šikmine akýsi strmý chodbovitý výbežok - končiaci zaklineným závalom - avšak s mocným prievanom! Na toto miesto chceme prednostne upozorniť: v masíve nad Punčovým dómom, dosť vysoko situovaným, už nič (jaskynné) priveľmi nie je... Miestu prisudzujeme poriadnu perspektívu! Hoci zdolať ho, zospodu, si bude vyžadovať nejakú ťažšiu odv/paľovaciu technológiu... určite na diaľku. Nešpárať do závalu dlhou roksorovou tyčou, ani ho moc "nevybudiť" ručičkami a ešte k tomu byť pod ním! :-)

Navlas podobnými miestami, sme totiž v minulosti objavili (dohora, cez zával s prievanom) napr. aj mohutnú Mamutiu chodbu v muránskej jaskyni Bobačka, či dokonca aj obrovský Mesačný tieň!

! !

 

 

punčový II 

Inou možnosťou, ako sa dostať do potenciálne veľmi zaujímavých nových priestorov nad celou touto málo známou a ťažšie dostupnou sekciou priestorov Čachtickej jaskyne - je pokúsiť sa technicky vyliezť (najmenej) 15 m vysoký, krásny komín vo vrchnej etáži Punčového dómu II. (Vyznačené červenými šípkami na obrázku.) Do tejto etáže sa ale treba dostať tak, že najprv treba vystúpiť od Leknového dómu šikminai tzv. Bludiska až na počiatok Katedrály - a odtiaľ zase späť klesať hneď vedľajšou, strmou chodbou dolu - sieň s komínom Punčový dóm II. vrchná etáž je potom v boku chodby, vedie doň akési ploché tiahle šikmé okno či prielez na poruche.

 

 

Katedrála a spol

Napokon, máme tu ešte jeden, závažný oriešok, pre otrlých jaskyniarov, ktorí by sa ho možno vedeli či chceli zhostiť... Ide o pomerne vzdialené priestory Čachtickej jaskyne, objavené nami v roku 1995. (Tu je zároveň najvyšší dosiahnutý bod systému, vo výške +110 m rel. nad tzv. Malou ozvenou pri Dlhom dóme.) Tu sme v roku 1996 zrealizovali skupinka nadšencov dôležitý rádio-test, pričom od vysielaču umiestneného pri dne vrcholovej siene Cesta za slnkom, k prijímaču zachytávajúcemu signál na povrchu, je to vertikálnych = 33 m. Málo, či ešte príliš veľa? :-) Záleží, z akého uhla sa na to podívate... Zachyteným signálom sa podarilo ale vykorigovať presnosť zamerania Čachtickej jaskyne, čo je veľmi cenné. Podľa našich informácií, od nášho posledného výskytu v Ceste za slnkom (vo dvojici Braňo Šmída a Maroš Kýška, dňa 11. 5. 1995) - tu už nik nebol. Je to odvtedy už ale viac ako 20 rôčkov! V záverečnom komíne siene sa pritom dá stále ešte voľne povyliezť vyššie... Samozrejme, prepracovať sa až sem, celou Čachtickou jaskyňou, sú dobré (najmenej) 2,5 hodiny makačky! (len sem! spiatky rovnako)

Pustiť sa tu do prekážky odrádza ešte jedno miesto predtým: nízky prielez medzi komínom Siene divov a sieňou Zívačka. Nazývali sme ho pracovne: "Drvič hrude". :-) Myslím že je to dostatočne výstižné... Spomínam si, ako ho za mnou preliezal jeden mocnejší chlap z Leopoldova (inak vcelku štíhly a primerane vyšportovaný), avšak pri pretláčaní sa miestom až kričal! Potom povedal, že tak ako vtedy, ešte limitovaný priestor medzi chrbticou a hrudnou kosťou nikdy "nepociťoval"... a vonku pred jaskyňou si už len citlivo hladil na prsiach poriadne do-ružovkasta odretie. :-)

V sieni Zívačka si spomínam na šikmú, strmú škáru dovrchu, ktorá bola síce zaplnená suťou zmiešanou s hlinou... ale bolo cez ňu cítiť poriadny chlad, možno aj prievan! Suťovo-hlinitý materiál sa dal navyše pomerne pohodlne odoberať (padal by zhora voľne do siene), aj tu bolo dostatok priestoru na jeho uskladnenie. Stačí doniesť pajser, pevnejšiu oceľovú motyku... a pustiť sa do toho! :-)

 

Ide o výzvy!

 

 

 

leopoldovskí jaskyniari

"Medzinárodná" zostava jaskyniarov v Čachtickej jaskyni, počas jednej z prieskumných akcií v druhej polovici deväťdesiatych rokov: zľava v popredí Leopoldovčania Mišo Uherčík, Vilo Guľa a Pataj, za ním mladulinký Maroš Kýška a sediaci (domáci) novo-mestský jaskyniar Jaro Drobný (Dropsy). Foto: B. Šmída. (drobná pozn.: Jeden z účastníkov akcie na fotografii bol pôvodcom skvostného pomenovania pre inú nami otváranú lokalitu na Čachtickej planine, sondu: Trúba. Uhádnete, ktorý? ;-)

 

 

 

napokon, o istej "ekologickej" špecialitke...:

 

Milano

Priestory jaskýň (podobných rázom ako Čachtická jaskyňa), v ktorých je neúrekom preliezačiek, plaziviek, výšvihov - a zároveň v aspoň niekoľkých ich úsekoch je hlina (meniaca sa vodou, alebo večným stláčaním, na blato, alebo až mrzkú blatovú kašu) - dostávajú istým spôsobom ZABRAŤ! A to dokonca aj prieskumnými akciami jaskyniarov, ktorí sú samozrejme pohybovo najopatrnejší či speleologicky uvedomelí... O exkurziách nejaskyniarov nevraviac!!! (Tí sú pre jaskyňu úplne zbytoční. Pokochajú sa, zazážitkujú a vy-selfíčkujú, ale pre jaskyňu nič užitočné nevykonajú. A už sa nikdy viac nevrátia. Akurát tak jaskyňu zamažú. Prípadne, hoci aj neopatrnosťou a neznalosťou, odlúpia všetko čo prečnieva 1 cm ponad povrch steny v bezprostrednej blízkosti takéhoto exkurzného "ťahu"... Kvaplíky, čo ich zaujmete, radšej sa traste!)

Tento nepriaznivý jav (a nezvratný stav) sme si povšimli časom (rokmi) aj v Čachtickej jaskyni... Na fotografii vľavo od jaskyniara je sintrový nátek. Ten mal síce pôvodne istú okrovú patinu (pri sintrotvorbe v ČJ samozrejme jemný vodný mikrofilm z povrchových zrážok nesie plošne aj isté %-o ílovitých častíc, sú bohato na povrchu aj v podzemí) - avšak nenachádzala sa na ňom ešte ucapkaná vrstva blata možno aj 0,5 m hrubá... V podobných preliezkach, či aj po trase hlavného ťahu jaskyňou, je (nielen v tejto jaskyni) už všetko, do výšky očí, na dosah rukavíc až po podlahu (obuv a gumáky) pokryté, alebo ušpinené blatkom... Teda vlastne akýsi kontinuálny pás (s výškou do 1,5 m), až pokiaľ dosiahnu ruky... Hosť či návštevník-hoci aj jaskyniar, ktorý nie je na lokalite doma - si toto ani nejako neuvedomí... No stály a obvyklý prieskumník dotyčnej jaskyne, veľmi zreteľne!

Po desiatkach rokov prieskumu a mnohých generáciách jaskyniarov (s rôznou obuvou, rôznym oblečením a najmä rôznou kvalitou osvetlenia), sa s tým v Čachtickej j. už asi nič nedá robiť... Čo je ublatené, už nikto žiadnou kefkou do pôvodného stavu nevyčistí... Všimli sme si dokonca nepriaznivý fenomén, že ak už sú nejaké sintre aspoň trošku ublatené, teda "poškvrnené"... dokonca ani mnohí jaskyniari nie už až tak príliš dbajú, aby opäť ublatenú rukavicu na tomu blízke miesto sintroviny nepoložili... (Ako na fotografii vyššie.) Tým s horším osvetelením a menšou pohybovou skúsenosťou v podzemí sa to dokonca nechtiac "podarí".

Nezostáva, než tento jav (a nepriaznivý trend) - vopred eliminovať. Samozrejme sú miesta, v jaskyni, kde sa aj najskúsenejší jaskyniar musí pretlačiť nejakou úžinou, oknom,  musí sa pritom zaprieť, pretlačiť - a zablatí sa on, i odnesie si to trošku najbližšie okolie. Dobre, tomu sa ale vyhnime. Ostatné úseky - najmä tie ktoré sú mimo "pochôdznej" trasy - je vhodné: 1. z presunovej trasy radšej prevenčne vylúčiť (obchádzkou apod.), 2. "zabezpečiť" aspoň opticky červenou (hraničnou) páskou, 3. zásadne tam nepúšťať exkurzantov a svedomito ich vtedy kontrolovať. Gumáky vedia pritom narobiť rovnakú šarapatu, ako rukavice.

 

 

corgon    

Čiastočne stalagmitový masívny útvar, obľúbený Corgoň nie je našťastie obchytkaný - je v dosť vzdialenej partii Čachtickej jaskyne - kam sa dostanú len jaskyniari-prieskumníci. Navyše je popri ňom dosť priestoru na pohodlné oblezenie, bez kontaktu - a sprevádzajúci či vedúci jaskyniar tu zvyčajne na Corgoňa hosťa vopred upozorní - že, aha, pozri!... a nechytať! :-) (Foto: B. Šmída.)

 

 

sintroviny vo výške

Podobné sintroviny (typu: karfioly či medúzy) v Čachtickej jaskyni zostanú našťastie navždy nepoškvrnené... Pred umazaním ich chráni prirodzene: ich nedostupná poloha vo výške. Foto: B. Šmída.

 

 

 

originál výzdoba

Takto (nedotknute) vyzerá charateristická výzdoba Čachtickej jaskyne, v čerstvo novoobjavenom priestore: tvoria ju zvyčajne buď bieloskvúce (akoby sklovito-porcelánové), alebo potom okrovo-až hnedo-žltkavé plošnejšie výliatky sintroviny. Na nich sa sformujú sem-tam zoskupenia nízkych hrubých stalagmitov-pupencov (ako povyše jaskyniarovej hlavy), ktoré však nemajú mimoriadne dlhú trvácnosť, ani viac ako tých 5 či 10 cm výšky obvykle nikde "nepodrastú"... "Plafóny" Čachtickej jaskyne (ak vôbec môžeme hovoriť o akom-takom plafóne, keďže ide skôr o trhliny, diery, šikminy a komíny, alebo závaly) sú dosť diskontinuitné... a tak potom vyvíjajúci sa stalagmitík, je buď zaliaty plošnou sintrovinou, alebo sa vedľa neho sformuje jeho dvojička, súrodenec... trojica, atď. Podľa toho, ako sa priestorovo zase o niečo doboku alebo nižšie posunie hore nad ním precipitačný spád. V jaskyni je možné sem-tam nájsť aj brčká, najdlhšie je v Bielom dóme, a v plochých šikminách (preliezkach) medzi touto sieňou až po tzv. Rotundu, sú na stalagnátoch alebo aj stenách bohatšie vytvorené drobné excentriká. Zvyčajne len v podobe malého zúbku, háčiku, alebo zakrútenčeka. :-) (Excentriká sú v tomto úseku vyvinuté zrejme z dôvodu vyššej prítomnosti Mg- čiže dolomitickej prímesi vo vápenci, plus asi echtovnej, poriadne vysokej vlhkosti.) Foto: B. Šmída. Pozn.: Pri fotografovaní podobných vzácnejších a nepoškvrnených miest je optimálne jedným očkom stále "dozerať" na modela/-ku, či ho nepokúša pozrieť sa lepšie, z detailu na tisícročia nepoškvrnené sintre... :-)

 

 

 

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

⃰ pozn.

Amatér (franc. amateur [amatör], milovník; pův. z lat. amator, milovník od amare milovat) je ten, kdo se věnuje něčemu (umění, vědě, technice, sportu aj.) ze záliby, ne z povolání (opakem je profesionál).[1]

Člověk, který určitou činnost dělá ze zájmu ve svém volném čase, nikoli jako zaměstnání (profesionálně) – ať již proto, že je činnost jeho koníčkem (hobby), nebo proto, že by ho činnost v dané společnosti neuživila (viz např. Henri Rousseau, původní povolání řady českých zpěváků populární hudby – Lucie Bílá, Waldemar Matuška, Marta Kubišová, Karel Gott aj.).

Být amatér neznamená být laik (neodborník, člověk neškolený v určitém oboru). Amatér může být v daném oboru odborníkem (vzděláním, praxí, obojím), může být autodidakt, a přesto oceňován profesionály atp. (Heinrich Schliemann, Henri Rousseau aj., obecně řada sběratelů-entomologů aj.). Stejně tak může svou amatérskou aktivitu profesionalizovat (optimálně postupným zdokonalováním a souvis. zájmem trhu, ovšem proces přeměny amatéra v profesionála nemusí být přijímán jako pozitivní sociální jev :-) protože bývá spojen s komercializací příslušné činnosti, např. přeměna sportovců, sběratelů umění aj. v profesionály).

zdroj: Wikipedie.cz

   

 

 

Prihlásenie