Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska (34 085 m / -451 m)

Hačova jaskyňa a Veterlín

    Jedným z najkrajších hrebeňov v Malých Karpat je ten, ktorý sa ťahá temer paralelne s hrebeňom ich najvyššieho vrcholu, Zárub a rovnako mohutne sa vypína nad Smolenicami, do výšok cez 700 metrov n.m. Nazýva sa charakteristicky Veterlín, a kto ním kedy napríklad treskúcou zimou aspoň razu prešiel, tuší prečo: fúka tu veru poriadne! :-) Jeho najvýchodnejšia časť sa nazýva Čelo a je celkom dobre a za pár minút prístupná zo sedla medzi Zárubami a Čelom, kam vedú turistické značky zo Smoleníc - hoci na samotný vrchol Čela vedie zatiaľ len turisticky neoznačený chodníček, vyšliapaný jaskyniarmi. A čo títo na Čele porábajú? Nuž, v roku 2001 tu Miloš Hačo, Peter Lipár a ich ďalší spolupracovníci, dobrovoľníci a nadšenci pre jaskyniarstvo z Bukovej, objavili novú a mimoriadne zaujímavú jaskyňu, nazvanú ako Hačova jaskyňa. Táto jaskyňa je dnes už skoro 700 m dlhá a viac než 70 m hlboká a tvorí ju labyrint strmých chodieb, rúr a šikmín, ktoré sú popretkávané menšími sieňami, galériami a meandrami.

    Práve v oblasti Veterlínu a jeho krasovom okolí začínali zhodou okolností podnikať svoje prvé jaskyniarske krôčiky aj viacerí čo sme zakladali a tvorili jadro dnešného Speleoklubu Univerzity Komenského, a to už dakedy v rokoch 1984 a 1985, kedy nás zlákalo zdolávať známu plazivkovitú a úžinovú jaskyňu Malá skala (pod rovnomeným bralkom na juhozápad od vrcholu Veterlína). Práve z nej sme vytvorili našu vôbec prvú jaskynnú mapu (je hneď na začiatku v sekcii História Speleoklubu, dlhšia verzia). Ako asi vyzerajú jaskyne, sme sa v tomto a priľahlom území učili aj na Havranici, aby sme sa potom neskôr presunuli do jaskýň Mokrej doliny ďalej viac na západ v Plaveckom krase a približne súbežne s tým v spolupráci s Ivanom Demovičom v rámci jeho skupiny, vtedy OS Chtelnica, sme s ním začali kopávať a otvárať jaskyne okolo Dobrej Vody.

    S Milošom Hačom sme sa zoznámili čerstvo po jeho objave Hačovej jaskyne a hneď sme si "padli do oka". Naše nadšenie, poodhaliť tajomstvá krasového podzemia v čarovnom kúte Malých Karpát, navôkol Bukovej, Smoleníc a Orešian, nás logicky dalo dokopy, keďže niektorí sme to sem mali navyše relatívne blízko z nášho vtedy aktuálneho bydliska, z Trnavy. S Milošom odvtedy podnikáme v tomto území, podľa toho ako nám vyjdú čas, počasie, sily aj radosť z prírody, spoločne jaskyniarsky výskum a prieskum už 13 rôčkov, a na týchto stránkach vás postupne oboznámime s Hačovou jaskyňou aj s ostatnými interesantnými lokalitami v jej okolí, podrobnejšie.

    Pokiaľ by ste mali záujem sa k nám pridať, ku jaskyniarskym akciám, ktoré predstavujú kopanie a sondovacie práce - ale pretože jaskyniam sme sa naučili už rokmi rozumieť, môže sa popritom pritrafiť aj nový krásny objav :-)! a tak sa postupne najlepšie, vycvičíte za jaskyniara - alebo sa s nami chcete podívať do útrob Hačovej jaskyne, ste vrele vítaní, priatelia - kontaktujte nás na telefónnych číslach, alebo emailom.

 

Braňo Šmída    0915 668914     brano.smida@gmail.com

Miloš Hačo    0904 958804

 

    O Hačovej jaskyni sa môžete zatiaľ čo-to dozvedieť z niekoľkých našich publikovaných príspevkov o nej (prvý objaviteľský resp. druhý objaviteľský), odbornejšie fakty potom nájdete vo výseku dizertačnej práce Braňa Šmídu. To ani zďaleka nie je všetko: spoločne s Milošom sme na Veterlíne, či v širšom území okolo Bukovej rokmi prebádali, zdokumentovali a otvárali tiež množstvo iných jaskynných lokalít, napr. prievanové Masné fleky alebo pozoruhodný lievik závrtu Prepadlé zvony.

miloshaso

Objaviteľ a "otec" Hačovej jaskyne, spokojne oddychujúci v útulnej Sieni spolupracovníkov, pri začiatku jaskyne. Foto: B. Šmída.

 

hacorpod

Mapa Hačovej jaskyne, zostavili a nakreslili ju: Braňo Šmída a Miloš Hačo.

 

zesnkysen

No a toto je jeden z najcharakteristickejších útvarov v jaskyni, známy stalagmit, nazývaný ako :-) Je 45 cm vysoký a pri koreni má priemer 11 cm. Foto: B. Šmída.

 

povrch

Tento pohľad mnohí tí čo robia túry do Malých Karpát, dôverne poznajú - je to nafotené z vrcholu Veterlína. Vľavo sme do snímky vykreslili rozsah Hačovej jaskyne, pod ňou je sedlo medzi Čelom a Zárubmi a napokon vo svahu Zárub, trošku už mimo tur. chodníka a za kriačinami jama nazývana Bana, o ktorej doteraz nevieme, či ide o prirodzené prepadlisko, alebo v nej niekto ťažil sintre. Foto a obrázok: B. Šmída. 

 

branomapuje

Dnes už historický záber z roku 2001. "Krstný tato" Hačovej jaskyne Braňo Šmída v kombinéze zvanej atómbordel mapuje a zakresľuje v nej vtedy čerstvo novoobjavené priestory.

 

spristupnenie

Jaskynka je dnes ukážkovo sprístupnená a pohodlne priechodná aj pre prípadného nejaskyniara, väčšie dieťa alebo stále ešte vrtkého dôchodcu. Miloš do nej namontoval pevné rebríčky, takže napríklad skúsenému jaskyniarovi trvá prechod Hačovej jaskyne hlavnou trasou od vchodu po jej dno (pri Utajenej sonde) len asi 17 minút! (a prvonávštevníkovi jaskyne možno takú hodinku, hodinu aj pol) Foto: B. Šmída.

 

hacovkameander

V šikmých rúrach Hačovej jaskyne sú nainštalované pevné reťaze na pridržanie sa - v tomto úseku sa trošku šmýka, takže je treba sa držať pevne! :-) Foto: B. Šmída.

 

hacovapredobjavom

Miloš, objaviteľ jaskyne, ako som ho pri jej vstupe nafotil v roku 2001 - vtedy bol čerstvo vykopaný otvor ešte nezabezpečený a s kladkostrojom na vyťahovanie zeminy. Neskôr sme ho pekne vybetónovali a dnes je jaskynka solídne uzmaknutá a chránená. Foto: B. Šmída.

 

hacovaoriginalka

 

Toto bola vôbec prvá mapa jaskyne, ako ju nakreslil čerstvo po objave jej objaviteľ, Miloš Hačo.

Prihlásenie