Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska

Bosna-Hercegovina, Apríl 2015

Cez Veľkú Noc (2. - 6. apríla 2015) sa nám štyrom podarilo vycestovať na pár dní opäť na Balkán a tentoraz to bola už po druhý raz Bosna-Hercegovina. Plány vďačnej a nenáročnej akcie boli tak tri: biospeleológia, malakozoológia a letmá rekognoskácia zaujímavých krasových terénov, vhodných prípadne v budúcnosti na podrobnejší prieskum. Míny samozrejme v Bosne naďalej sú, ale ako sa hovorí: Kto sa lesa bojí, nech doň nechodí. :) Nás milo prekvapila nevídaná pohostinnosť a nápomocnosť miestnych ľudí. Už či keď bolo treba zohnať dezinfekčné kvapky do zapáleného oka, keď sme potrebovali zistiť lokalizáciu niektorých jaskýň a praví bosniacki chlapi, poľovníci, valibuci s hmotnosťou dobre cez 120 kg a vysokí okolo 190 cm sa v krčme pri poháriku rakije s nadšením prekrikovali kto nám poskytne najlepšie údaje o ich revíri, alebo aj keď večer v hoteli prebiehala, vskutku temperamentná a poriadne hlučná bosnianska svadba, ale čašník s profesionalitou a rýchlosťou hodnou päťhviezdičkového hotela nám servíroval len o pár metrov ďalej mäská a špeciality od výmyslu sveta. Občas sme si teda pripadali ani nie ako na serióznej, speleologicko-zoologickej výprave, ale skôr ako na výlete, keď sme dokázali povedať: Aha, tie vápencové kopce, planina nad poljom sa nám páči - poďme sa ta kuknúť! a večer potom svorne konštatovali, že najväčšou túžbou každého takého "dospelého chlapčiska" rovnakej krvnej skupiny ako my, bude zrejme: 1. Túlať sa krajinou a pocítiť pritom slobodu. Bláznivé aprílové počko nám pritom vôbec nevadilo: kým dolu na pláňach poljí pieklo sem-tam slniečko, že sme sa zvalili do trávy a len tak si ležali, hore v sedlách nás v iný deň zas prekvapila pomaly metelica, že psa by bolo hriechom von vyhnať! A zo dva dni LIALO, ale akosi nám to neprekážalo ba naopak: veď aj presne na to sme tam došli - zhliadnuť zopár vyvieračiek v PLNOM, rozkolísanom jarnom pred-režime a čo sa deje so zaplavovanými alúviami poljí, ktoré sa pretvárajú na priam celistvé jazerá! plné gágajúcej diviny, volaviek, žeriavov... Ciele boli naplnené, pasce naložené už na jeseň v niektorých jaskynkách za účelom úlovku plné troglobitnej zviereny. Tak už len prísť na kĺb tomu, aká divoká jaskynisko sa ukrýva za sifonálnymi vírmi pramenísk, pri ktorých nám zostával (radosťou) rozum stáť. Na akcii sa podieľali: Mgr. Braňo Šmída, PhD. (prieskum, biospeleológia), MVDr. Roman Lohaj, PhD. (biospeleológia, Coleoptera), Ing. Jozef Grego, PhD. (prieskum, pramenné aj terestrické Mollusca) a Maroš Grego syn (fotografovanie).

 

izvor plive lavy

Izvor Plive - ľavé rameno výveru rovnomennej riečky. (Výdatnosť tak 10 - 15 m3/sec.) Foto: J. Grego.

 

to samé ešte jednou

Pliva - pravé rameno výveru. Foto: B. Šmída.

 

planina a výver a lalok

Polje s riečkou v okolí Drvaru a nad ním planina Bobara. Foto: Maroš Grego.

 

bastasica

Bobaru odvodňuje výver Bastašice, na spôsob "morského oka". Foto: Maroš Grego.

 

minaretes drvare

Charakteristickou črtou urbanizovanej krajiny Bosny-Hercegoviny sú mešity s nádhernými minaretmi. Každé dosť skoro ráno vás tu prebudí spev muezína. Foto: Maroš Grego.

 

pecka hrustovača

Pećina Hrustovača... a ide sa na prieskum. Foto: Maroš Grego.

 

lovec s exhaustorom

Exhaustorom sa bystré, polohygropetrické jaskynné chrobáčiky lovia ďaleko lepšie, ako s pinzetou. Na tomto spadnutom kvapli sa nahromadili ako na ostrove, ako stúpala hladina jazernej vody v jaskyni: opustiť ho nevedia a nechcú, až kým voda zase neopadne... Foto: Maroš Grego.

 

parapropisky

Troglobiontný koleopter rodu Duvalius. V tomto prípade už odišiel do Neba, avšak jeho spirit tam sa ďalej úspešne prevtelí: na zlatisté mycéliá húb, ktoré vyrašia z jeho tela zo švíkov medzi kutikulou. Ako také Zlaté vlasy deda Vševeda! :) Foto: B. Šmída.

 

jaskynbnosa kobylka

Jaskynná kobylka z Hrustovače. Sú ich tu na stenách tisíce. Zaujíavé by bolo (ekologicky) zistiť, čím sa tu (prevažne) živia a aký "tlak prostredia" z nich formuje troglofilné živočíchy: tam, kde panuje v jaskyni už absolútna TMA, sa skoro nevyskytujú, ale držia sa pár sto metrov od vstupu, kam ešte zasahujú aspoň zvyšky osvetlenia, ale na druhej strane tu panuje zimou takmer nulová teplota... Foto: B. Šmída.

 

kunisko v jaskye

 Kuna! Skoro kilometer od vchodu a v pozíciách kde je už úplná tma! Nevyzerala príliš prekvapená, ako si na ňu posvietili - a stačil len moment, že sme na ňu práve nik nesvietili reflektorom - a hneď zmizla! (nie smerom do jaskyne, ale isto kadesi pomedzi naše nohy) Našli sme potom jej ležovisko, s čerstvým trusom a navôkol - hromádkami rozdrvených skeletov jaskynných chrobákov. Že by sa nimi kuna v jaskyni živila a požívala obsah ich predtrávených štiav abdomenu (bruška)? Vyvstáva tiež otázka, či nebola, práve táto konkrétna kuna, už stálou obyvateľkou jaskyne - len náhodne vliezla ktorousi škárou z povrchu do podzemia a potom v ňom zablúdila. Kôpka rozžuvaných chrobákov, sústredená koncentrovane na jednom mieste, by tomu azda nasvedčovala. Alebo používa táto kuna "krmovisko" ako akýsi SVOJ stabilizovaný, orientačný bod? Zaujímavé bolo, že zvyšky jaskynných kobyliek sme na kuňom krmovišti príliš nepozorovali - hoci kobylky sú ďaleko väčšie a energeticky možno výdatnejšie. Ale ktovie prečo jej nechutia. Foto: Maroš Grego.

 

prvi biospeleosi pri akcii 

Biospeleológovia v zápale vyťahovania a prebierke biospeleologických pascí (tzv. "kompóty") ktoré sme tu mali nakladené už od jesene - v tomto prípade 7 dcl kompótové fľašky s hnijúcim mäsom ako návnadou. Foto: J. Grego.

 

porezancina

 Príručky vravia, že do jaskyne je vhodné zobrať si rukavice. V tomto prípade sa na rukavice pozabudlo... Stačil malý balans, výskumník stratil na hrboľatom dne v jaskyni rovnováhu a "zaprel sa" dlaňami a zápastím o masív - ten však bol porastený pizoidnými výrastkami. Našťastie, odniesla si to len potrhaná koža. Ale, pálilo! :) Foto: Maroš Grego.

 

vyverova travertina

 Delta travertinóznej vyvieračky kdesi v stredozápadnej Bosne. Foto: B. Šmída.

 

bosnianske bradlo

 Aj v Bosne sú "bradlá". To na obrázku, osamotený vápencový odľahlík, pripomína vytuhnutý historický sopúch Mt. Pelee. Foto: Maroš Grego.

 

 ledenica pi resanocvi

Pri vstupe do ďalšej jaskyne, kde sme mali nakladené "kompóty" - jaskyňa pri Resanovici. Foto: Maroš Grego.

 

ledenka pri resanovc

V jaskyni zrejme nie tak dávno prebehol sprístupňovací pokus. Ale minuli sa peniaze a dielo sa do koncovky nedotiahlo... Tlejúce drevené konštrukcie trasy postupne padnú za obeť hnilobe a vytvoria substrát pre možno i komplexnú trofickú pyramídu jaskynného živočíšstva. Foto: J. Grego. 

 

lednka a chodnik

Jaskyňa má pomerne bohatú pagodovitú výzdobu, ale to je už na Balkáne celkom zvykom. Foto: B. Šmída.

 

hortel Sanus

Je isto lepšie v Bosne-Hercegovine zatiaľ prespať v hoteli, ako nechtiac nocou uprostred mínového poľa. :) Tým, ktorí sme ešte zažili obdobie pred deväťdesiatym a poznali čarovnú architektúru tohto obdobia aj u nás, sa podobné hotelové ubytko veľmi pozdávalo! :) aj sme pospomínali nostalgicky na "zlaté časy". Ceny ale dobré, kuchyňa skvelá a ráno odchádzate do divočiny vyspatý z postele, naraňajkovaný, osprchovaný a prípadne aj oholený. To sa potom skúma! :) Foto: Maroš Grego.

 

zlepencoviakja

 Portál ďalšej "bezimennej spilje" či pećiny s dĺžkou okolo 80 m - dokonale v rovnakom profile v celom priebehu horizontálnej. Náhle skončila - stenou zaplnenou sintrovým výlevom! Presne ako u nás jaskyne na planine Galmus. Ako toto vzniká... kladieme si doteraz otázku, pritom, po rokoch strávených v krase a poznaní už hádam tisícok jaskýň. Všade navôkol len planina, hlboko rozbrázdená závrtami ako hrom, a diera skoro na jej samotnom vrchole! Že by... PALEOTOKY? :) Foto: J. Grego.

 

lenivedi

Keď príde jar a vykukne slniečko, komuže by sa chcelo vliezať do podzemia, pravdaže... ;)

 

pri suvate

 Ale čože to tu máme? Estavela! (v tomto momente zaplavená) Ďalší častý fenomén balkánskych poljí; raz tým tečie voda von, ako výverom, druhý raz sa tu ponorná voda - ponára! Nuž, na pochopenie tohto fenoménu budeme musieť zavítať na Balkán ešte mnoho razy... Ale jaskynného koleopterológa, kolegu Romana, zaujalo ešte niečo iné: kam sa z jaskyne podeje počas záplavy všetka tá terestrická fauna, najmä chrobáky? Tie majú tendenciu počas "zazimovania" vliezať do dnových suťovísk, porúch, čiže nižšie... Alebo sa v tomto prípade vyšplhajú po kvapľoch pred VEĽKOU VODOU do kavern ponad? A čo tak hypotéza, že všetky "brouky" jednoducho počas záplavy zahynú, a (pod vodou?) zostanú "preživšie" - do Otvorenia ďalšej sezóny :) - len ich nakladené vajíčka? Foto: Maroš Grego. 

 

cika pepa

VLASTNÍCI jaskyne, cika Pepe (Róm Peter, starší pán v strede) s príbuznými. MAŤ svoju vlastnú jaskyňu je v oblasti balkánskych poljí vcelku aj bežný jav, keďže sa tu nachádzajú, niekde, ich portály hoc aj len pár metrov za humnom, alebo rovno uprostred záhrady! Pepova rodina "vlastní" dokonca jaskyňu, kde sa nachádzajú mloky Proteus anguinus. Teraz bola zaplavená ale samozrejme sme s rodinkou uzavreli zmluvu o spolupráci :) a pani vľavo (Pepova dcérka) že nám keď zas dôjdeme, k tomu ešte napečie výborné koláče! Foto: Maroš Grego.

 

lovec mestsk

 Zanietený malakozoológ a objaviteľ množstva nových druhov slimákov Jozef sa jednoducho nezaprie, ani v mestečku Sanski Most, veľkom povedzme asi ako naše Piešťany. V tom potôčiku predsa musia žiť kadejaké gastropodné potvorky... tak si ich musí za vzorku nabrať, potom determinovať! Okoloidúci sa nad tým vôbec nepozastavujú - asi mu tam spadli kľúče, myslia si... :) Foto: Maroš Grego.

 

lovcesc pramennn

 Naberiem si z vyvieračky za pančuchu štrku, a potom doma v malakozoolaboratóriu z toho pod binokulárom vyjdú - isto nové bosniacke species! Foto: Maroš Grego.

 

obri portal ledenky

 Mohutný portál 30 x 20 m zaľadnenej jaskyne, z ktorého "valí" dolu príkra, zaľadnená chodba rovnakých dimenzií dlhá 100 m... a na konci možno možno s pokračovaním. Nabudúce - treba vziať špagát a lepšiu výbavu. Jaskyňa spadá z dna závrtu o priemere, aké sú u nás na Silickej planine pomerne bežné. Foto: J. Grego. 

 

ledonka zvnutra

Z obrázku a z tohto uhla pohľadu to vyzerá, akoby sa chlap z jaskyne ponáhľal... Avšak naopak: ten je maximálne sústredený a minikrôčikmi "opačuje" zľadovatelú suť a dno, aby náhodou nevyhodil hore "kopytá". :) Foto: J. Grego.

 

maros dolu

 Maroš pri dnovej efemérnej výzdobe príslušnej jaskyne. Foto: J. Grego.

 

ledenka zosposu

 A ešte jeden pohľad z dna príkreho jaskynišťa. Čo myslíte - ako vznikajú podobné jaskyne z dien závrtov, ako u nás povedzme na Silickej alebo Plešiveckej planine? ;) Foto: Maroš Grego.

 

mani zimoutr

 Trojka prieskumníkov (zľava Braňo, Roman a Jozef) vo finále aprílovej bosnianskej miniexpedície: navalilo snehu, v lese pomaly po kolená... Foto: Maroš Grego.

 

stativ a maros

Autor väčšiny fotografií v tomto malom príbehu, Maroš Grego.