Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska (34 085 m / -451 m)

Speleoklub UK za rok 2017

 

Správa o činnosti Speleoklubu Univerzity Komenského v Bratislave za rok 2017

 

Našou nosnou domácou lokalitou je už 13 rokov rozsiahla vysokohorská jaskyňa Mesačný tieň v masíve Javorinská Široká (Tatry), v ktorej sme v uplynulom roku zrealizovali 5 akcií v rozsahu 2 – 4-dňových bivakov (celkovo 17 dní strávených v podzemí). Počas nich sme sa venovali najmä jej mapovaniu. Toho cieľom a želaným výsledkom je postupne vytváraný kompletný mapový Atlas jaskyne a súbor dát s prieskumníckymi grafickými nákresmi. V stredových horizontoch, niektorých komínoch, početných priepastiach a najmä v rôznych menších či i väčších prepojoch medzi etážami sa nám podarilo natiahnuť 872 m polygónového ťahu v už prevažne známych, no doteraz nevykreslených priestoroch (v bezprostrednom okolí siene Nikam a za priepasťou P36 m Žižkove oko). Popri tom sme bez väčšieho úsilia objavili nových približne 500 m systému, z ktorých sme zmapovali zatiaľ 332 m (chodba Slíž, Praskanica, siene Zmohnutá a Fajnzem, labyrint oválnych chodieb Klikyháky). Zdokumentovaný rozsah jaskyne tým pádom prekročil hranicu tridsiatichtroch kilometrov: aktuálna dĺžka jaskynného systému Mesačný tieň je 33 211 m. Avšak stále ešte tu zostáva zmapovať alebo premapovať niektoré dlhodobo obchádzané úseky, alebo tie z ktorých nedisponujeme z rôznych dôvodov primeranou mapou. Dĺžka systému v budúcnosti ešte narastie. No žiadny z posledných postupov či objavov nás zatiaľ výraznejšie nepustil mimo už známeho pôdorysného rozsahu jaskyne, tak ako tomu bolo v prípade tiahlych úrovní Žufane či Zelený pes (2007) a Západná vetva (2009). Bude zároveň potrebné priebežne rekonštruovať súčasti našich statických podzemných táborov (bivakov), kde na niektorých spacích vakoch už definitívne odišli (zadrhli sa z vlhkosti a korózie) zipsy, sú potrhané, preležané alebo vlhké karimatky alebo dokonca celkom zaplesnel jeden zo stále použiteľných stanov, kde komusi zhnil ľadvinový pás z organického materiálu.

Dve povrchové akcie venované prieskumu bralísk a kosodreviny v okolí vchodu Mesačného tieňa a v geneticky k nemu priľahlej Širokej doliny priniesli nález 6 nových jaskýň s dĺžkou 5 – 38 m, z ktorých dve sa javia perspektívne. Počas výskumov v hlbokom podzemí MT bolo pomerne dosť času venovaného tiež geologicko-štruktúrnym meraniam, niekoľkým odberom vzoriek hornín k mikrofaciálnej analýze a paleonáplavu (pieskoílu) či drobných osteologických zvyškov (kostičky netopierov a kún) ku precíznejšiemu datovaniu jednotlivých úrovní systému. Dobre poslúžia zároveň ku tafocenologicky zameranému výskumu vedúceho speleoklubu, ktorý započal riešiť na Katedre geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty UK. V niekoľkých vytipovaných úsekoch jaskyne tiež dlhodobo už po niekoľko rokov (datalogermi) sledujeme teploty a v najvrchnejších a tiež úplne najspodnejších partiách systému (v hĺbkach -400 m) sme osadili a následne po niekoľkých mesiacoch aj vybrali drobné biospeleologické pasce, ktorých materiál vyhodnocujeme v laboratóriu na Prírodovedeckej fakulte UK.

 

Vo viacerých krasových územiach Malých Karpát sme sa venovali, v nadväznosti na rozsiahlu odbornú štúdiu o Plaveckom krase (2010, 221 str.) speleogenetickému výskumu a dokumentácii krasových javov, najmä málo známych jaskýň. Niekoľko rekognoskačných akcií sme uskutočnili v Hačovej jaskyni a priľahlých masívoch Veterlína, Kršlenice, Čiernej skaly a Starého plášťa. Pozorne sme sledovali tiež vývoj niektorých závrtov v Dobrovodskom a Čachtickom krase. V nasledujúcom roku 2018 sa v M. Karpatoch chceme znovu pustiť už aj do sondážnych prác, sústredene na max. tak 2 lokalitách. (Viac za rok jedna skupina reálne či účinne stihnúť ani nemôže, tiež nemá zmysel sa rozptyľovať.) Možno nadviažeme na tie, ktoré sme už v minulosti otvorili, systematicky na nich kopávali, no výsledok sa nedostavil, hoci zostávajú naďalej zaujímavé.

Drobná odnož členov našej skupiny pôsobí už niekoľko rokov tiež vo východnej časti Silickej planiny.

 

Prakticky celomesačnú speleologickú výpravu sme urobili vo februári do tropického Laosu. Počas nej sme 21 dní pôsobili v teréne.

8 dní sme spoločne s piatimi nemeckými a francúzskymi, niekoľkými domácimi laoskými a jedným americkým jaskyniarom štyria pôsobili v známej oblasti Khammouane, ktorej rozoklané a nesmierne skrasovatené perm-karbónske vápence sa rozkladajú na ohromnej ploche 290 × 40 km a prechádzajú cez hranicu kontinuálne do obdobne rozsiahleho vápencového pohoria Phong Nha-Ke Bang vo Vietname. (Kde sme výskumne zapôsobili už počas akcií v rokoch 2012 a 2014, pozn.) Pomery v Khammouane sú obdobné: množstvo veľkých jaskýň a rozorvané, prakticky nedostupné planiny. Rozdiel je azda iba v klíme: kým vietnamskej strane panujú pralesy a humídne, monzúnové počasie, z laoskej strany je dolu v kotlinách buš a vládli tu počas expedície horúce, takmer arídne podmienky. Vyskytuje sa tu (aj v jaskyniach!) plno jedovatých hadov. Z miestnej osady Ban Na, kde nám jej obyvatelia zabezpečili príjemné ubytovanie v ich budhistickom chráme a úžasný každodenný servis v podobe raňajok i výdatnej večere, sme denne vyrážali do jaskýň, do lesa alebo ku vyvieračkám. Spoločne s pánom Valenasom, vedúcim výpravy, sme najviac času strávili pri prieskume, lezení a mapovej dokumentácii v rozsiahlom subhorizontálnom systéme Pha Soung, ktorý je vyvinutý v relatívne izolovanom masíve asi 2 × 4 km. Po našej akcii sa táto lokalita stala svojou dĺžkou 20 442 m3. najdlhšou jaskyňou v Laose, pričom stále ešte sú tu možnosti k ďalšiemu prieskumu a prepojeniu s novými, zatiaľ lepšie neprebádanými jaskyňami. Progres okolo 800 nových m sa potom počas výpravy podaril aj v ďalšej blízkej jaskyni Tham Dam Makhia, ktorá má aktuálne 1304 m a končí zatiaľ hlbokým priestranným sifónom. Celkovo sa počas tejto výpravy podarilo objaviť 6 300 m a presne zmapovať 5574,7 m chodieb.

V rovnakom území sme si spoločne so skúsenou a dlhoročnou francúzskou dvojicou C. Mouret a J.-F. Vacquié zaskúmali a pomapovali tiež v rozsiahlom jaskynnom systéme Khoun Dôn-Houay Saî, ktorý je zároveň najdlhšou jaskyňou Laosu (42 km / +210 m), s obrovskými dómami (napr. sála Khamsone 190 × 150 × 40 m). Pracovali sme tu v ďalekých sektoroch v SZ cípe systému, kde sa nám podarilo nájsť tiež ďalšie voľné možno 1 km či aj viac dlhé pokračovanie, v podobe mohutnej kamsi stúpajúcej chodby s tiahlou ozvenou, ktorá nebola pre nedostatok času a extrémnu odľahlosť ani len dôjdená do konca.

Úplne nové jaskyne sme ďalej prebádali v Laose v krasových celkoch mimo Khammouanu, nazvaných pracovne ako Pľacka a Kras troch pruhov. V prvom z území sme lokalizovali niekoľko záplavových ponorov, ktoré v podobe jaskýň bežne v tunelovitom profile 2 × 2 m i viac pokračujú po niekoľkých desiatkách m do masívu voľne ďalej. Tiež výverovú jaskyňu, ktorá začína ohromným dómom asi 100 × 40 m a pokračuje sieňovito asi 250 m proti prúdu až k rozsiahlym jazerám. V druhom z území, celkom priestranná jaskyňa s dĺžkou 300 m v sedle pri osade Ban Nahat predstavuje zrejme fosílny ponor a je pozoruhodná tiež výskytom paleobrekcií, unikátnych mramorizovaných sintrov a vzácnej troglobiontnej fauny. V ďalšom rozsiahlom krasovom území v provincii Bolikhamxay sme povedľa mohutnej travertínovej vyvieračky našli jej bočný prítok, v podobe 230 m dlhej kľukatiacej sa jaskyne s aktívnym tokom, začínajúcej 15 m hlbokou priepasťou. Nejde stále však o nález hlavného koridoru odvodňovania príslušného masívu, ku tomu je potrebné v území zotrvať dlhší čas a pohľadať precíznejšie. Z jaskýň sme poodoberali vzorky ich fauny a to najmä pavúky (Araneae), kosce (Opiliones) a vodné roztoče (Acari), mnohonôžky (Diplopoda), jaskynné ráčiky i kraby (Decapoda) a tiež ryby (Pisces), s nálezom unikátnych troglobiontných bzdôch (Hemiptera) a parazitických bezkrídlych dvojkrídlovcov tzv. "netopierích bĺch" (Hippoboscoidea). Kolega zo Speleoklubu Badizer sa povenoval zase početným odberom drobných pramenných ulitníkov (Gastropoda) zo všetkých výverov, ktoré sme mali na trase presunov. Viaceré z týchto živočíchov budú nové druhy pre vedu. Za účelom speleobiologického a tiež povrchového zoologického výskumu sme navštívili aj celkovo už známejšie krasové celky a v nich niekoľko jaskýň (aj sprístupnenú) pri Vang Vieng-u, Luang Prabang a tiež umelo vytesanú jaskyňu svätyňu vo vulkanitoch pri tzv. planine Džbánov (Phonsavan).

 

V Bosne a Hercegovine sme na našej v poradí už štvrtej expedícii zmapovali v lete 2016 nami novoobjavenú priestrannú jaskyňu v pohorí Grmeč, nazvanú podľa obľúbenej členky ako jama Martinka. Jaskyňa má zatiaľ 450 m dĺžky a možnosť pokračovania. Tvorí ju 30 m hlboká zvonovitá priepasť, ktorá nadväzuje na dómovitú strmo spadajúcu chodbu s profilom až 25 × 15 m. Jaskyňa ďalej pokračuje mohutným klesajúcim meandrom s výškou chodieb 8 – 15 m. Niektoré jej časti sú vyzdobené pitoreskne poskrúcanými tzv. povrazcovitými kvapľami s dĺžkou až 2 – 3 m. V Grmeči sme sa povenovali aj vyhľadávaniu nových jaskynných otvorov v ďalších jeho podcelkoch a na neprehľadne zarastených planinách s veľkými závrtmi. Výsledkom toho je aj nález mohutnej šikmo klesajúcej dómovitej paleojaskyne s veľkým portálom a dĺžkou okolo 80 – 100 m. Vo viacerých jaskyniach severozápadnej a strednej Bosny sme sa zároveň povenovali biospeleologickému výskumu a zberom zaujímavej troglobiontnej a stygobiontnej fauny. Pobočným problémom pri výskumoch sú tu stále samozrejme míny.

 

O jaskynnej faune (Coleoptera, Crustacea, slepé ryby atď.) sme prednášali v rámci predmetu Ekológia subteránnych živočíchov študentom vyšších ročníkov magisterského programu Zoológie na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Dve prednášky (Laos a Bosna-Hercegovina) sme odprezentovali tiež na Speleomítingu v L. Jáne. Teraz už členka nášho klubu Martina Dršková v lete úspešne zavŕšila svoje aktívne dvojročné pôsobenie ako tajomníčka FSE (Európskej speleologickej federácie) a túto dôležitú pozíciu sa opäť podarilo posunúť ďalšej slovenskej zástupkyni Alene Gessert zo spriazneného Speleoklubu UPJŠ. Zúčastnili sme sa tiež Jaskyniarskeho týždňa pri Baradle a boli sa tam podívať exkurzne s kamarátmi v Ardovskej jaskyni a Čertovej diere pri Domici. V poslednom období už opäť máme čas plniť staršími i aktuálnymi príspevkami aj našu klubovú webovú stránku (www.mesacnytien.sk).

 

V krasovom teréne a v jaskyniach či pri ich vyhľadávaní, bádaní a mapovaní sme strávili z roku 50 dní počas 13 domácich akcií a 2 zahraničných expedícií. Tešíme sa už na ďalšiu sezónu, ktorá bude azda ešte vydarenejšia, než tá posledná!

 

zostavil:

Branislav Šmída (vedúci Speleoklubu UK)

dňa 31. 1. 2018

 

 

celková bilancia:

Na Slovensku objavených: 590 m
Na Slovensku zmapovaných: 1 294 m
Objavy v zahraničí: 3 650 m
Zmapované v zahraničí: 3 150 m

 

adresa:

Speleoklub Univerzity Komenského
Katedra geológie a paleontológie
Prírodovedecká fakulta UK
Mlynská dolina (pav. G)
842 15 Bratislava

 

vedúci Speleoklubu UK:

Mgr. Branislav Šmída, PhD.
Černyševského 35
851 01 Bratislava-Petržalka
tel: 0915 668 914
email: brano.smida@gmail.com

 

web Speleoklubu UK:

www.mesacnytien.sk

 

 

pár fotografií:

 

Cerveny Indian

Najväčší priestor v tiahlej vetve Zelený pes – sieň Červený Indián. Jaskyňa Mesačný tieň, Tatry.
Načervenalosť priestoru (dna siene) je spôsobená vrstvou lokálne nepriepustného podložia – červeno-zelenkavými ílovcami. Steny siene sú zo pseudohľuznatých a nad tým krinoidových vápencov.
Foto: B. Šmída

 

 

autor správy 2017

Autor správy o činnosti za rok 2017 pri ojedinelých, vôbec najväčších kvapľoch v jaskyni Mesačný tieň. Neďaleko tzv. Nebeskej brány za koncovými časťami významnej vetvy Žufane, jaskyňa Mesačný tieň.
Sintrovina je v týchto partiách špecifickej kalnej štruktúry, od žltkavej cez punčovú až po hrdzavé farby.

 

 

výhľad z Tham Khoun Dôn

Vo vrchnom vchode najdlhšej jaskyne Laosu, 42 km dlhom systéme Khoun Dôn-Houay Saî, pohorie Khammouane, stredný Laos. Priamo naproti cez údolie sa črtá masív Pha Soung s aktuálne viac ako 20 km dlhým rovnomenným jaskynným systémom, ktorý sme všestranne bádali a dokumentovali počas našej februárovej výpravy.
Foto: O. Kameniar 

 

 

v jaskyni Pha Soung

V chodbách systému Pha Soung (Khammouane, stredný Laos).
Foto: O. Kameniar 

 

 

zostava expedície Pha Soung 2017

Zostava expedície Laos / Pha Soung 2017:
zľava Nemec Franz Lindenmayr, náčelník osady Ban Na pán Khampeng (Kham) Seitavie, pani Maliwan Valenas a jej manžel a vedúci výpravy pán Liviu Valenas, Američan Peter Lenahan, Ondro Kameniar, v strednom rade zľava Jožo Grego, Francúz Claude Mouret a Braňo Šmída, dolu čupia Francúz Jean-François Vacquié a domáci Khamlex Khomxayxana. Na fotografii chýba iba Mário Olšavský, pretože ju práve fotí. 

 

 

pri sifónoch v Tham Khoun Dôn

Pri sifonálnej zóne, jazerách jaskyne Tham Khoun Dôn (Khammouane, stredný Laos).
Foto: O. Kameniar, nasvetľujú: B. Šmída + M. Olšavský 

 

 

partia SK Laos 2017

Slovenská zostava (štvorka) prírodovedcov a jaskyniarov expedície Laos 2017:
spredu doprava geológ Mário Olšavský, za ním zoológ Ondrej Kameniar a vzadu malakozoológ Jozef Grego a vedľa neho geológ a speleobiológ Branislav Šmída.
selfie 

 

 

vstup novoobjavenej jaskyne

 Vstupná priepasť do novoobjavenej jaskyne jama Martinka v severozápadnej Bosne a Hercegovine, pohorie Grmeč.
Foto: B. Šmída

 

 

chodby novoobjavenej jaskyne

Na ťahu subhorizontálnej hlavnej chodby novoobjavenej jaskyne jama Martinka v severozápadnej Bosne a Hercegovine, pohorie Grmeč.
Foto: B. Šmída

 

 

Prihlásenie