Mesačný tieň

v hlbinách 2. najdlhšej jaskyne Slovenska

História KRATŠIA verzia

História Speleoklubu UK v kocke, vyšla v roku 2009 v rámci mimoriadneho monografického čísla Spravodaja SSS (č. 3 / 2009), venovaného 60. výročiu od vzniku Slovenskej speleologickej spoločnosti v r. 1949. Aktivity a výsledky členov nášho speleoklubu sú mimoriadne všestranné a bohaté, takže tento článok, KRATŠIA a publikovaná verzia, predstavuje našu činnosť v priebehu rokov vyložene len bodovito a schematicky. Vážnym záujemcom o speleológiu určite odporúčame naštudovať si DLHŠIU a časopisecky zatiaľ nepublikovanú verziu našich aktivít, najmä možno jej tak trochu filozofický záver - na susedskej podstránke sekcie História Speleoklubu UK. Kladieme si zároveň za úlohu spísať časom "jaskyniarsky vývoj" našej dlhoročnej členskej základne, a vtedy benjamínkovskej omladiny vo veku -násť, teda obdobie zhruba od roku 1983 po 1991, pretože mnohé podnety, lokality, alebo jaskyniarske osobnosti, s ktorými sme prišli do styku, v tom čase zásadne vplývali na to, ako jaskyniarstvo ponímame ešte aj dnes. Na spracovanie si istý čas počká tiež novodobejšia história klubu, od roku 2009 po dnešný deň, za ten čas sa udialo rovnako množstvo pozoruhodných udalostí, objavov, prekrásnych akcií.

citácia

Šmída, B. a kol. (2009): Speleoklub Univerzity Komenského (SUK). In: Spravodaj SSS, 40, 3, Žilina, s. 69-73. (Titulku na farebnej obálke tohto čísla nafotil práve autor príspevku.) 

 

 

Speleoklub Univerzity Komenského (SUK)

Branislav Šmída a kol.

 

    Speleoklub UK je k výročiu SSS v jej radoch 16-ty rok a „služobne najstarší" člen SUK-u je členom SSS 22 rokov. Členovia (priebežne 6 – 9, najviac nás bolo 12) sú z Trnavy, Bratislavy, L. Mikuláša, ale napr. aj Dobšinej. Špecifikom klubu v čase začleňovania do štruktúr Spoločnosti bolo, že nemal priznane vlastné pracovné teritórium. Naše výsledky však napriek tomu (alebo možno práve preto?) patria už roky v mnohom k tomu najprenikavejšiemu, čo vlastne SSS charakterizuje. Nielen doma, ale aj v zahraničí. Navyše mnohé lokality, ktoré sme objavili alebo bádali, majú aj nemalý cveng. Poďme krátko ku štatistike:
    Členovia SUK-u k dnešnému dňu objavili okolo 70 km jaskynných priestorov a (vo vlastnej réžii) zmapovali 80 km. (To je pre predstavu viac, ako objavila en bloc celá SSS za obdobie pomerne silných rokov 1979 – 1990!) Za posledných 6 rokov objavuje SUK priemerne 6,39 km/rok a jeho členovia zmapuju 6,76 km/rok. V slovenských jaskyniach sme objavili doteraz cca 28 km priestorov a zmapovali prinajmenej 31 km.

    Z udalostí, ktoré mohli mať pre vývoj a dnešný status SUK-u zásadny význam, vyberáme:

1985 prvé zdolanie plazivkovitej jaskyne Malá skala v M. Karpatoch (B. Šmída, M. Bežuch, P. Maška a ďalší, ako 14- až 16-roční)
1986/87 čakateľstvo v radoch OS Chtelnica; prvá letná „výprava" do Slovenského raja; sondáže na K-2 v Plaveckom krase (s I. Demovičom a J. Slovákom, Šmída, Maška, E. Kapucian, neskôr už aj Z. Ágh, P. Minárik a ďalší)
1988/89 s Demovičom prieniky v závrte D46 (Dobrovodský kras), náročné ručné čerpania sifónu; Šmída kreslí prvé mapky jaskýň z Dobrej Vody; prvy raz na moravskom Speleofóre
1990 prvá expedícia do Velebitu; začíname objavovať v Čachtickej j.; výprava do gréckej Provatiny; na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave za pomoci Dr. P. Ženiša (prvý vedúci, do r. 1995) formálne zakladáme Speleoklub UK
1991 vôbec po prvý raz publikujeme o jaskyniach, v zborníku Speleofórum: článok o Velebite; Šmída s Kapucianom objavia na dne legendárnej sondy Štepnica (Čachtický kras) pokračovanie do -81 m
1992 vo Velebite objavujeme Manuál; SUK je prijatý do SSS; začíname mapovať topofilom
1993 prvý článok v Spravodaji (naším aktívnym prispevkom na časopise je doteraz 74 článkov!); prvá prednáška na Speleomítingu; Šmída s Kapucianom (+ P. Lisý) nachádzame rozsiahlejšie pokračovanie v Jaskyni zlomísk
1994 prehlbujeme systém Lukinej jamy; expedície na Krétu a na Island
1995 vo Velebite objavujeme Slovakiu; neúspešná príprava na expedíciu Auyán-tepuy (Venezuela)
1996 v Slovakii postupujeme do -1000 m, neskôr je premenovaná na Slovačku jamu; začíname mapovať Veliku klisuru; Šmída sa stáva členom Výboru SSS; začíname inklinovať k speleopotápaniu
1997 Šmída vytvára prvú serióznu mapu dôležitej Jaskyne v ponore Jašteričieho jazera; Ágh prekoná ako prvý (testovací) lezec známy lanový traverz naprieč Zádielskou dolinou v dĺžke vyše 800 m
1998 Kapucian s Ághom na výprave v Brazílii; prestížny francúzsky speleomagazín Spelunca nám zverejňuje článok o Slovačke jame
1999 Šmída s J. Stankovičom mapujú Krásnohorskú j. (plus T. Máté, V. Kóňa a ďalší); vydávame prvú monografiu: Velebit; začíname sa venovať speleozáchrane
2000 nájdené veľké pokračovanie v Bobačke; neúspešné otváranie sondy Trúba v závrte Megero (Čachtický kras), bezpočet akcií, najmä Šmída s A. Holovičom, plus M. Uherčik, V. Guľa a ďalší
2001 vo Velebite objavujeme Medúzu; prieskumy v Hačovej jaskyni
2002 9 členov UK participuje na záchrane speleopotápača v Rákóczi barlang v Maďarsku; Šmída s J. Kankulom a Hačom zmapujú pokračovanie Ardovskej j.; budúci člen I. Pap sa účastní prienikov do j. Šoldovo
2003 Pap s olympionikom R. Židekom prepoja v Tatrách Medvediu dieru s Tesnou j.; prvá regulárna výprava na stolové hory Venezuely, prieskum Ojos de Cristal, vydávame o tom monografiu; autor príspevku sa stava tajomníkom SSS; Pap s R. Macháňom (plus J. Szunyog) prenikajú do Strateného potoka
2004 Pap so Šmídom objavujú Mesačný tieň; Šmída sa závažnou mierou podieľa na objavoch v monumentálnej Cueva Charles Brewer a mapuje ju; prvé správy na http://www.speleork.sk, neskôr na http://www.sss.sk
2005 14. svetový kongres UIS Atény, odprednášame tu 3 príspevky; so Z. Hochmuthom editujeme Bulletin of SSS
2006 niekoľko km objavov v Ojos; Šmída sa stáva členom redakčnej rady Spravodaja
2007 Šmída a P. Medzihradský na mesačnej výprave v najhlbšej jaskyni sveta Voronja-Krubera; v Spravodaji č. 4/2007 nám vychádza 19-stranový, v histórii časopisu najdlhší článok vôbec; v kinách beží Barabášov film Tepuy
2008 prvé exploračné krôčky v rakúskych vápencových Alpách; Pap uskutočňuje rozsiahly zimný prieskum prievanov v Tatrách zo vzduchu (motorový padák)
2009 Mesačný tieň sa stáva 2. najdlhšou jaskyňou Slovenska (23 km!); 2 x vo Venezuele: objavili sme jaskyne Cueva Muchimuk a Cueva Colibri

 

    Pokúsme sa ešte krátko sumarizovať tzv. doménové oblasti SUK (územia či lokality), kde sme rokmi dosiahli závažnejšie výsledky alebo sme systematicky pracovali (alebo pracujeme doteraz). Je ich 8:

Čachtická jaskyňa
    Na tejto lokalite sme podnikali výskumy intenzívne asi 6 rokov. Objavmi vyše 1 km sme tu presiahli dĺžku 4 km. Jaskyňa má vcelku komplikovaný priebeh (stupne, rebríky, úžiny, blato). Práve tu sme sa naučili transportovať plné vaky a získali jemnocit pre efektívny pohyb podzemím.

Plavecký kras
    Sféru záujmov máme v tomto uzemí dlhodobo situovanú do jeho východnej polovice. V r. 1988 v Mokrej doline registrujeme viacero neznámych lokalít (Neviditeľná, J. hrabáčov). V r. 1992 prvý raz otvárame jaskyňu Tmavá skala (Ágh, Šmída, Gajdošík, J. Meluš a ďalší, aj plaveckí jaskyniari). V r. 1996 z územia autor príspevku spracováva svoju diplomovú prácu. Od r. 2001 sa začína intenzívna spolupráca s M. Hačom pri prieskume a dokumentácii Hačovej jaskyne. 2002/2003: stužená prievanová sonda Masné fleky vo Veterlíne (do -10 m): Hačo, Šmída a Majerčák. Poslednou nami v širšej kooperácii otváranou lokalitou je tu závrt Prepadlé zvony (2009). V území sme sa krátkodobo pokúšali sondovať aj na iných lokalitách, venujeme sa tu odbornej karsologickej problematike, plus zamapovali sme tu prevažnú časť jaskýň (Hubekova j., Pri kríži atď.).

Velebit
    Séria 12 mimoriadne úspešných expedícií v Chorvátsku. V Severnom Velebite sme počas nich našli a prebádali 143 jaskýň a priepastí. Dva z nami objavených jaskynných systémov (Lukina jama – Manual II a Slovačka jama) patria k najhlbším na svete, našli sme tu celý rad priepastí hlbších ako -100 m (Sirena, Marianna atď.), lokality su charakteristické obrovskými šachtami a zaľadnením. Ide o prvý dlhodobý a systematický projekt slovenských jaskyniarov v zahraničí: pod naším vedením sem uskutočňované výpravy mali takmer až národný charakter (zo Slovenska 42 speleológov). Výskumy v pohorí sme začali Punoledou (-157 m). O dva roky, 28. septembra 1992, Gajdošík, Šmída, Kapucian, Ágh a S. Straňák nachádzame na úpätí masívu Hajdučki kukovi šachtu, nazvanú Manuál, preskúmanú nami (pre extrémne dažde) do -240 m. Zahrebskí jaskyniari v tejto lokalite pokročili v lete nato do neuveriteľnej hĺbky -1355 m; lokalita bola premenovaná na Lukinu jamu. V roku 1994 napájame na Lukinu jamu -582 m hlbokú priepasť Manuál II, ich spoločný systém sa stáva -1392 m hlbokým (v tom čase šlo o 8. najhlbšiu jaskyňu na svete!). Pätica Šmída, Griflík, Ágh, Kapucian a J. Vykoupil realizuje náš prvý tisicovkový zostup na dno Lukiny a 23. júla Vykoupil so Šmídom objavia monštruóznu Xantipu (-323 m).
Viac ako závažný objav sa nam opäť podaril 28. júla 1995, kedy Šmída s Griflíkom objavujú vchod do jaskyne Slovakia. Na prvej akcii sme ju prebádali do -516 m, v r. 1996 prenikáme postupne do hĺbky -1000 m! 3. augusta 1996 sa v zloženi D. Kotlarčík, Vykoupil, Šmída a M. Sova spúšťame na dno obrovského dómu Pompeje a pripisujeme si tým na konto historicky vôbec prvú Slovákmi preskúmanú tisícovku. Po expedícii nám chorvátski jaskyniari oznamujú, že lokalitu je nutné premenovať: navrhujú názov Slovačka jama. V r. 1999 má jaskyňa už -1320 m (v tom čase 17. najhlbšia na svete, v súčasnosti je 23.). Napokon 28. júla 1999 B. Šmida a J. Ondruška objavujú vo Velebite Medúzu, v ktorej v lete 2001 (väčší tím) dosahujeme hĺbku -707 m (stala sa načas 3. najhlbšou v krajine). Explorujeme v nej gigantickú studňu Bojim, bojim P450 m, s priemerom na dne 15 x 50 m a objemom 160 000 m3 (v tom čase 5. najhlbšia šachta sveta a najhlbšia vnútrojaskynná vertikála sveta vôbec!).

 hisa1

Tím, v ktorom sme na expedícii Velebit 94 spojili Lukinu jamu s Manuálom II do systému hlbokého -1392 m: dolu zľava B. Šmída, E. Kapucian, D. Kotlarčík a Z. Ágh, hore zľava K. Kýška, J. Vykoupil, M. Sova, M. Griflík a E. Kreutz. Photo: B. Jalžić.

 

his4

Velika klisura (Gryka e Madhe)
    Do Kosova sme sa dostali na začiatku roku 1996, kedy nás J. Šmoll s J. Vykoupilom prizvali, aby sme tu začali mapovať nimi novoobjavenú jaskyňu. Už na prvej akcii s nimi sme tu za 5 dní (dva tímy vedene Šmídom a nejaskyniarom E. Kreutzom) zdokumentovali rozsah 3424 m. Po tretej našej spoločnej akcii mala jaskyňa už 8,5 km (zmapovaných 7 km) a jej denivelácia dosiahla 310 m. Stala sa jednou z najdlhších na Balkáne. Dôležité boli aj akcie po vojne, kedy sme tu objavili a namapovali ďalšie vyššie úrovne a rozpracovali tiež sifóny. Za SUK sa na výskumoch V. klisury podieľali: Šmída, Kapucian (po 7 výprav), ďalej Ágh, J. Gliviak, Kreutz a Majerčák.

Muránska planina
    Sem sme začali chodievať na základe nášho priateľského vzťahu s jaskyniarmi z Revúcej, ktorí s nami bádali vo Velebite (M. Meško, D. Kotlarčík), autor bol prizvaný zamerať postupy v j. Homoľa. Medzníkom sú potom objavy Mamutej chodby v Bobačke (okolo 1 km priestorov, za SUK Šmída, Kapucian, Griflík, K. Kýška, F. Černý, za domácich bratia Mikušovci, D. Kotlarčík a ďalší). Rozsiahlejšie povrchové prieskumy: svahy Kľaku, Župkova Magura, dolina Sviniarka. V roku 2001 a 2002 otvárame povodňový ponor Stračaníka. 16. decembra 2003 sa I. Pap a R. Macháň po niekoľkých dňoch intenzívnych prác prestrieľali cez úžiny v povodňovom vývere Stračaníka (ku koncu im pomáhal aj J. Szunyog) do riečnej jaskyne Stratený potok. Šmída s M. Megelom a Gliviakom sa potápali v zachytenej vyvieračke Pod hradom (Muráň), ktora je najsilnejšou na Slovensku.

Slovenský raj
    V tejto oblasti sme zatiaľ veľkú jaskyňu ešte neobjavili. No v r. 1999/2000 sme tu bádali napr. v Prielome Hornádu (Šmída, Kapucian, Gajdošík a ďalši). V máji 2003 nachádzajú Pap s Macháňom na planine Pelc prepadlisko, kde sa poľahky prekopú do zaujimavej jaskyne Diera v streche: r. 2004/06 intenzívna sondáž (Pap, Šmída, Kapucian, Majerčák a ďalší). Nosnou lokalitou sa nám stala aj výverová j. Zlatá diera: 7 akcií, zamapovanie celej medzisifonálnej časti (Šmída, Gliviak, Griflík, Majerčák, K. Kýška, J. Karpiš, tiež Z. Hochmuth a ďalší).

Venezuela, tepuy
    8 výprav (v krátkom slede za sebou), resp. 44 km tu nami spoločne s niekoľkými Venezuelčanmi, Čechmi a Chorvátmi objavených a zdokumentovaných jaskýň na stolových horách Churí, Roraima a Kukenan, patrí k najpozoruhodnejším rezultom posledných rokov aj vo svetovej speleológii.
    V roku 2002 nachádzaju náš člen Z. Ágh s M. Audym na turistike na hore Roraima nedotknutú voľne pokračujúcu jaskyňu. Už nasledujúci rok tu v Cueva Ojos de Cristal (Kryštálové oči) prebádame 2,4 km chodieb (Šmída, Audy, Griflík, Kapucian, L. Vlček, Majerčák, Ágh). Caracaská skupina SVE s nami spolupracovať nechce, snaží sa históriu objavu dezinterpretovať. Zhodou okolností nas však oslovujú iní partneri. V Cueva Charles Brewer s nimi potom na prelome mája/júna 2004 (od nás Šmída s Audym) objavíme obrovské pokračovanie: mapujeme ho v rozsahu 4482 m/+110 m, ide o najmohutnejšiu jaskyňu v kvarcitoch na Zemi (sieň Gran Galería Karen y Fanny má objem cca 400 000 m3). V ďalších rokoch objavujeme na Churí obriu jaskyňu Cueva del Diablo (2,4 km, Šmída, Griflík a P. Barabáš) a geneticky dôležitú Cueva Juliana (3 km, Šmída, Vlček, Guľa). Ojos značne predlžujeme akciou r. 2006 (Šmída, Vlček, Medzihradský, J. Ondruška, P. Masarovič a Barabáš), pokračovania okolo 4 km, najväčší priestor jaskyne Sieň Matky SSS (40 x 50 m). Systém dosahuje dĺžku 16 140 m, najdlhšia kvarcitová jaskyňa sveta, tiež 2. najdlhšia jaskyňa Venezuely. S vedcami z Univerzity Komenského rozbiehame vedecký výskum jaskýň (biospeleotémy, hydrogeochémia). V januári 2009 nachádzame úplne novú obrovskú jaskyňu Cueva Colibri (4,6 km), na ktorú v máji napojíme ešte rozľahlejšiu Cueva Muchimuk (3,2 km, vchod lokalizovali dňa 29. mája Šmída s Griflíkom). Ich spoločný systém má dĺžku 8 km a ide momentálne o 2. najdlhšiu aj 2. najpriestrannejšiu kvarcitovú jaskyňu na Zemi. Pre zaujímavosť: autor tohto príspevku ako líder prieskumov a mapovania strávil 7 výpravami v J. Amerike 22 tyždňov, čiže asi 5 a pol mesiaca!

hisa2

Novoobjavená jaskyň Cueva Colibri na hore Churí je najvýznamnejším objavom slovenských speleológov z expedície vo Venezuele v januári 2009. Photo: J. Stankovič.

 

Mesačný tieň, Tatry
    V „Beliankach" sme podnikali už začiatkom 90. rokov, systém Čiernohorských jaskýň, neskôr s Audym v ľadových jaskyniach pod Havranom a čosi málo aj na Javorinskej Širokej. „Životným objavom" sa však stala až jaskyňa Mesačný tieň, ktorú sme našli 26. júna 2004 vo dvojici I. Pap (37) a B. Šmída (35) v záverovom kare Spišmichalovej dolinky. V r. 2005 v nej prekonávame zával v -122 m, otvárajú sa veľké priestory (TatraOpen, 140 × 15 – 40 m × 20 m výška), dolu tečú podzemné toky. V závere len druhého roku výskumov má lokalita už 9,5 km, zameraných je 7482 m. Zriaďujeme tu podzemné tábory a Barabáš natočí o prvoobjave krátky film. MT sa však stáva 2. najhlbšou jaskyňou republiky (dnes už
-451 m) a tiež najdlhšou v slovenských Tatrách. Akcie sú 3- až 5-dňové, exploračné postupy za jedinú akciu dosahujú priemerne 500 – 1000 m. V r. 2007 mapu jaskyne zapracujeme do 3D-modelu a rozbiehame odborný výskum. Jaskyňa na mnohých miestach pokračuje a môže sa stať v dohľadnom čase i najväčšou na Slovensku, s rozsahom prinajmenej niekoľko desiatok km. Lídri prieskumu B. Šmída a I. Pap tu v podzemí strávili už 84, resp. 82 dní. Ďalší z najčastejších výskumníkov MT: Kapucian, Guľa, Griflík, M. Tanáč, z iných skupín alebo partií M. Mikuš, M. a T. Megelovci, Stankovič, G. Majerníčková, K. Jindra a K. Kocourek.

hisa3

Blízko dna jaskyne Mesačný tieň (rel. hĺbka 440 m) počas jednej z pracovných akcií, zľava členovia SUK: B. Šmída, I. Pap a N. Lacko.

 

Širšie koncipovaný materiál, ktorý poslúžil ako pracovný podklad k tomuto príspevku (s množstvom ďalších drobných detailov či informácií), nájdete na:

http://www.mesacnytien.sk/historia-speleoklubu-uk/historia-dlhsia-verzia

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

hisa7

Atmosféra lúčov zapadajúceho Slnka vo vchode najpriestrannejšej kvarcitovej jaskyne sveta Cueva Charles Brewer vo Venezuele. Foto: Branislav Šmída. Túto jedinečnú fotografiu nám francúzski jaskyniari umiestnili na titulku jedného z čísiel ich národného speleomagazínu Spelunca.

 

hisa8

V roku 1999 sa nám podarilo vydať pravú expedičnú príručku. Knižka VELEBIT (120 str.) sumarizuje výsledky ôsmich našich výprav do hlbokých priepastí Chorvátska v období medzi 1990 až 1998 a pomohol nám ju spracovať a vydať Zdenko Hochmuth. V roku 1992 sme členovia Speleoklubu UK vo Velebite objavili najhlbšiu jaskyňu krajiny a jednu z najhlbších na svete vôbec, Lukinu jamu. Tá je dnes hlboká -1431 m. O tri roky nato sme vo Velebite objavili ďalšiu veľmi hlbokú lokalitu. Slovačka jama (-1320 m) je 2. najhlbšou priepasťou Chorvátska a rovnako patrí k najhlbším jaskyniam sveta. Tieto dva objavy možno považovať za vôbec najvýznamnejšie hĺbkové explorácie slovenských jaskyniarov v histórii.

 

his9

Po objave jaskynného systému Kryštálové oči (Cueva Ojos de Cristal) na Roraime (Venezuela) sme spracovali jej mapu a genézu a zistené poznatky vydali pár mesiacov po výprave v roku 2003 vo forme mimoriadneho čísla Spravodaja.

 

his10

Rovnako tiež prieskum a objav obrovskej jaskyne Cueva Charles Brewer na inej stolovej hore (Churí, Macizo Chimantá) bol zosumarizovaný do špeciálneho čísla Spravodaja, toto dokonca vyšlo polofarebne a parciálne tiež v španielsko-anglickej mutácii.

stranica 2